Juraj III. Druget
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Juraj III. Druget | |
| uhorský šľachtic | |
| Narodenie | 1583 |
|---|---|
| Úmrtie | 21. jún 1620 (36 – 37 rokov) Poľské kráľovstvo a Litovské veľkokniežatstvo |
| Manželka | Katarína Nádašdyová (1610) |
Juraj III. Druget (v staršej literatúre Juraj III. Drugeth, maď. III. Drugeth György; * 1583 – † 21. jún 1620, Poľské kráľovstvo a Litovské veľkokniežatstvo) bol príslušník humenskej vetvy šľachtického rodu Drugetovcov.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa roku 1583. Otec Juraj, užhorodský župan a zemepán Trebišova a matka Eufrozína, rodená Dóciová (Dóczy), boli protestantmi. Juraj III. sa takisto hlásil ku kalvinizmu.
V roku 1610 si vzal za manželku Katarínu Nádašdyovú, mladšiu dcéru Alžbety Bátoriovej, smutne preslávenej Čachtickej pani.
Predpokladá sa, že Juraj III. konvertoval pod vplyvom neskoršieho ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmaňa, s ktorým sa pravdepodobne stretol počas štúdií v jezuitskom kolégiu v Prahe (r. 1605). Po návrate do Humenného sa stal veľkým podporovateľom rekatolizácie. Iné informácie dokladajú, že podobne ako Valentín-Homonnay bol Juraj vystavený tlaku veľmožov, aby prestúpil na katolícku vieru. Kým Valentín odolával, Juraj v roku 1609 zmenil vierovyznanie.
Po vypuknutí povstania Štefana Bočkaja museli jezuiti opustiť Sedmohradsko. Zastavili sa v Humennom a Juraj ich srdečne prijal. Živo sa zaujímal a požiadal o misionárov-jezuitov. Tí vyhoveli jeho želaniu a vyslali na misiu Jána Sentdordiho a Michala Brešku. Najskôr ich umiestnil v humenskom zemepanskom kaštieli. Potom im daroval bývalý františkánsky kláštor i s kostolom a príjem z niekoľkých osád. Vo farskom kostole kázali po slovensky, v bývalom františkánskom kostole po maďarsky.
Založenie kolégia v Humennom
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1609 sa stal zemplínskym županom. Začal uvažovať o možnostiach založenia jezuitského kolégia v Humennom. Roku 1612 napísal list generálnemu predstavenému jezuitov P. Claudiovi Aquavivovi do Ríma, v ktorom navrhol založiť v Humennom kolégium. Začali zdĺhavé rokovania. Dňa 9. júla 1613 napísal Juraj Drugeth list P. Dobokaimu
- „Faru i školu som Vám pekne opravil. I dôchodky som Vám zabezpečil, len aby Vás Boh čím skôr priviedol. Vy sami by ste sa mali tej veci oboma rukami chytiť.“
Ďalší jezuiti prišli do Humenného 23. novembra 1613.
Juraj III. Druget ašpiroval na kniežací trón v Sedmohradsku. Humenského zemepána plne podporoval viedenský dvor. Sedmohradským kniežaťom sa však stal roku 1613 Gabriel Betlen za priamej pomoci Turkov.
Roku 1614 bolo v Humennom početné jezuitské spoločenstvo. Neuvádza sa však ani pod titulom rezidencie ani pod titulom kolégia, pretože sa ešte vždy čakalo schválenie Ríma. Vyššiu triedu gramatiky viedol P. Juraj Mojzes, pôvodom Slovák z Turca. Je zrejmé, že v Humennom začala činnosť jezuitská škola. Roku 1615 došiel do Humenného súhlas z Ríma a Juraj III. Druget pristúpil k založeniu úplného jezuitského gymnázia.
Podporovateľ cirkevnej únie
[upraviť | upraviť zdroj]Ako presvedčený katolík podporoval Juraj III. Druget aj snahy o uzatvorenie únie - dohody o obnovení jednoty - medzi nezjednotenými východnými kresťanmi a Rímskou cirkvou. V roku 1614 pozval na svoje panstvo gréckokatolíckeho peremyšľského biskupa Atanáza Krupeckého. Ten získal pre myšlienku únie asi 50 kňazov. Vyhlásenie sa malo uskutočniť na sviatok Zostúpenia Svätého Ducha v monastieri v Krásnom Brode pri Medzilaborciach, avšak pre nepokoje k nemu nakoniec nedošlo a únia sa zrealizovala až o 32 rokov neskôr. Baziliáni, ktorí túto úniu pripravovali, však ostali pôsobiť na jeho majetkoch naďalej.
Stavovské povstania
[upraviť | upraviť zdroj]V 17. storočí a začiatkom 18. storočia sa východné Slovensko dostalo do víru protihabsburgských stavovských povstaní. Uhorská a sedmohradská šľachta v nich sledovala rozširovanie svojich majetkov. Sedmohradské knieža Gabriel Bethlen využil povstanie českých stavov proti Habsburgovcom, obsadil Košice, vyhlásil sa za panovníka Uhorska a po spojení s českými stavmi postupoval na Viedeň.
Betlеnove pozície na východnom Slovensku chránil a rozširoval mladý Juraj Rákoci. Prívrženec panovníka Juraj Drugeth nečakal nečinne na stretnutie s ním. Naverboval silné jazdecké vojsko v Poľsku (asi 3000 kozákov) a 22. novembra 1619 došlo pri Humennom k meraniu síl medzi betlenovskými oddielmi a vojskami cisárovho spojenca. Keď sa Juraj Rákoci priblížil k Humennému, Juraj Druget začal so svojím vojskom takticky ustupovať do údolia. Rákoci túto lesť nepostrehol a vrhol sa za ním. V údolí ho v príhodnej chvíli od chrbta napadli jazdecké oddiely a takmer celé Rákociho vojsko zničili. Hovorí sa, že na bojisku pri Humennom vtedy ostalo vyše 1500 mŕtvych vojakov.
Keď sa o porážke svojich vojsk dozvedel G. Bethlen, musel sa z obliehania Viedne stiahnuť (čo bola pomerne veľká pomoc pre cisára Ferdinanda II., ktorý ju vtedy bránil) a okamžite vyslal proti Drugethovi generála Františka Rédeya. Juraj Drugeth si uvedomil, že teraz by už nezvíťazil, a preto odtiahol do Poľska. Tu zomrel 21. júna 1620. Príčinou smrti bolo otrávenie. Nedozvedel sa už ani o výsledkoch rokovania snemu, ktorý zvolal G. Bethlen a ktorý vyslovil trest zhabania celého drugethovského majetku.
Jezuitský rád nezabudol na svojho ochrancu. Telesné pozostatky Juraja Drugeta jezuiti neskôr previezli do dómu sv. Mikuláša v Trnave. Na jeho náhrobný kameň dali vytesať
- Najosvietenejší pán, pán gróf Juraj Drugeth z Humenného, župan Zemplínskej a aj Užskej stolice a zároveň rytier zlatého rúna a tajný radca jeho cisárskeho veličenstva a komorník. Zomrel v roku 1620, dňa 21., v mesiaci júni, vo svojom 37. veku.
Juraj Rákoci sa za porážku, ktorú utrpel, pomstil o viacero rokov neskôr. Obsadil a zničil hrady Jasenov a Brekov.