Kaja Kallasová
Kaja Kallasová | ||||||||
estónska právnička a politička | ||||||||
Kaja Kallasová v roku 2021 | ||||||||
Podpredsedníčka Európskej komisie | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 1. decembra 2024 | ||||||||
Predsedníčka | Ursula von der Leyenová | |||||||
| ||||||||
5. vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku | ||||||||
Momentálne v úrade | ||||||||
od 1. decembra 2024 | ||||||||
Predsedníčka | Ursula von der Leyenová | |||||||
| ||||||||
19. premiér Estónska | ||||||||
V úrade 26. januára 2021 – 23. júla 2024 | ||||||||
Prezidenti | Kersti Kaljulaidová Alar Karis | |||||||
| ||||||||
Bývalá poslankyňa Európského parlamentu | ||||||||
V úrade 1. júla 2014 – 5. septembra 2018 | ||||||||
Bývalá predsedníčka Estónskej reformnej strany | ||||||||
V úrade 14. apríla 2018 – 8. septembra 2024 | ||||||||
Bývalá členka Riigikogu | ||||||||
V úrade 3. marca 2019 – 26. januára 2021 | ||||||||
V úrade 6. marca 2011 – 1. júla 2014 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 18. jún 1977 (47 rokov) Tallinn, Estónska SSR, Sovietsky zväz | |||||||
Politická strana | Estónska reformná strana | |||||||
Alma mater | Tartuská univerzita Estonian Business School | |||||||
Rodina | ||||||||
Rodičia | Siim Kallas Kristi Kallasová | |||||||
Manžel |
Roomet Leiger (2002 – 2006) Arvo Hallik (od 2018) | |||||||
Odkazy | ||||||||
Kaja Kallasová na kajakallas.ee | ||||||||
Kaja Kallasová (multimediálne súbory) | ||||||||
Kaja Kallasová (estón. Kaja Kallas; * 18. jún 1977, Tallinn, Estónsko) je estónska politička, v rokoch 2021 – 2024 premiérka Estónska ako prvá žena v tomto úrade.[1] Od decembra 2024 pôsobí vo funkcii podpredsedníčky Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.[2] V rokoch 2018 – 2024 viedla Estónsku reformnú stranu.
Mladosť a štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Jej otcom je Siim Kallas, ktorý v roku 1994 Estónsku reformnú stranu zakladal. V 90. rokoch bol ministrom zahraničných vecí Estónska, v rokoch 2002 – 2003 aj premiérom. V rokoch 2010 až 2014 bol členom Európskej komisie.[3]
Potom čo Sovietsky zväz v roku 1940 počas druhej svetovej vojny napadol a okupoval Estónsko, bola jej matka Kristi v roku 1949 ako šesťmesačná spolu s matkou a babičkou deportovaná stalinským režimom v dobytčom vagóne na Sibír, kde žila až do svojich desiatich rokov.[4][5] Pradedom Kallasovej bol Eduard Alver (* 1886 – † 1939), jeden z politikov, ktorí stáli na čele vzniku nezávislej Estónskej republiky v roku 1918, a tiež prvý šéf estónskej polície v rokoch 1918 až 1919.[5] Okrem estónskeho pôvodu má Kallasová z otcovej strany aj vzdialených lotyšských a baltsko-nemeckých predkov.[6]
V roku 1999 absolvovala bakalárske štúdium práva na Tartuskej univerzite. Počas právnického praxovania žila krátko vo Francúzsku a Fínsku,[7] neskôr bola partnerkou v druhej najväčšej právnickej firme v Estónsku.[8] Od roku 2007 dištančne študovala na súkromnej Estonian Business School a v roku 2010 získala titul EMBA z ekonómie.[9]
Politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]V politike sa začala angažovať v roku 2010, kedy vstúpila do Estónskej reformnej strany. V rokoch 2011 až 2014 bola poslankyňou estónskeho parlamentu (Riigikogu). V rokoch 2014 až 2018 bola poslankyňou Európskeho parlamentu v liberálnej frakcii ALDE.[9][10]
V januári 2021 sa stala prvou premiérkou Estónska. Vo funkcii zastáva veľmi kritické postoje voči Rusku, po ruskej invázii na Ukrajinu označila ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca a jej vláda rýchlo poskytla napadnutej Ukrajine rozmanitú pomoc, vrátane dodávok zbraní ako sú protitankové strely Javelin americkej výroby alebo húfnice.[8][11] V Estónsku aj na medzinárodnej scéne na seba upútala pozornosť ako vedúca osobnosť v úsilí o podporu Ukrajiny, keď v pomere k HDP na obyvateľa dodalo Estónsko počas jej úradovania na Ukrajinu najviac vojenského vybavenia zo všetkých krajín na svete.[12] Časopis New Statesman ju označil za „novú železnú lady Európy“.[4] Tiež dôrazne podporila prijatie Ukrajiny do Európskej únie s tým, že je to morálna povinnosť.[13]
15. júla 2022 obhájila v parlamente mandát svojej druhej vlády. Prvá sa rozpadla 3. júna po tom, ako premiérka odmietla spoluprácu s koaličnou stredoľavou Estónskou stranou stredu, ktorá zablokovala vládnu reformu týkajúcu sa sociálnej politiky a predškolského vzdelávania.[14]
V septembri 2022 Estónsko spolu s Litvou, Lotyšskom a Poľskom prijalo regionálne opatrenia na obmedzenie vstupu osôb z Ruska do európskej bezvízovej zóny. Podľa Kallasovej predstavuje rastúci prílev ruských občanov vážnu bezpečnostnú hrozbu nielen pre štyri štáty susediace s Ruskom, ale pre celý spoločný schengenský priestor. V tejto súvislosti uviedla: „Cestovanie do Európskej únie je výsadou, nie ľudským právom. Je neprijateľné, aby občania agresorského štátu mohli voľne cestovať po EÚ, zatiaľ čo v rovnakom čase sú ľudia na Ukrajine mučení a vraždení.“[15]
Vo februári 2024 vydalo Rusko na Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov zatykač. Dôvodom majú byť ich „nepriateľské kroky voči historickej pamäti“ aj Rusku ako takému. Kallasová avizovala, že na jej odhodlaní naďalej podporovať Ukrajinu to nič nemení.[16]
Od 1. decembra 2024 pôsobí vo funkcii podpredsedníčky Európskej komisie (druhé funkčné obdobie komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej) a vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.[2]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Je druhýkrát vydatá, z prvého manželstva má syna, s druhým manželom vychováva syna a dcéru z jeho prvého manželstva.[1][9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Kaja Kallas [online]. Talinn: Government Office, [cit. 2022-07-22]. Dostupné online.
- ↑ a b TASR. Europoslanci schválili novú Európsku komisiu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-11-27. Dostupné online [cit. 2024-12-08].
- ↑ HAVLICKÁ, Kateřina. Estonsku povládnou ženy. Po prezidentce nastupuje i premiérka Kallasová. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2021-01-25. Dostupné online [cit. 2022-07-22].
- ↑ a b CLIFFE, Jeremy. Europe’s Iron Lady: Estonian prime minister Kaja Kallas. New Statesman (Londýn: New Statesman Media Group), 2022-05 : 2024-02-13. Dostupné online [cit. 2024-02-22]. (po anglicky)
- ↑ a b Ще далі від Росії: що відомо про нову очільницю уряду Естонії. Європейська правда. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. (po ukrajinsky)
- ↑ Siim Kallas: "'Minu vanaema oli lätlane? Väga huvitav!"'. Eesti Ekspress. Dostupné online [cit. 2023-07-05]. (po estónsky)
- ↑ TAMBUR, Silver. Estonian candidates for the European Parliament: Kaja Kallas (Reform Party) [online]. estonianworld.com, 2014-05-21, [cit. 2022-07-22]. Dostupné online.
- ↑ a b URBANOVÁ, Anna. ‚Železná lady současnosti.‘ Estonská premiérka Kallasová razí nekompromisní postoj k Rusku [online]. Praha: Český rozhlas, 2022-05-20, [cit. 2022-07-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c ADNAN, Asifa. Who is Kaja Kallas? Biography, Wiki, Net Worth, Husband, Political Career [online]. nextbiography.com, 2022-03-21, [cit. 2022-07-22]. Dostupné online.
- ↑ 8th parliamentary term Kaja KALLAS [online]. Štrasburg: Európsky parlament, [cit. 2022-07-22]. Dostupné online.
- ↑ First batch of Estonia-donated Javelin missiles arrive in Ukraine. ERR, 2022-02-18. Dostupné online [cit. 2023-07-07]. (po anglicky)
- ↑ CRISP, James. Europe’s new ‘Iron Lady’ Kaja Kallas says the West mustn’t negotiate with Putin. The Telegraph, 2022-10-08. Dostupné online [cit. 2023-07-08]. ISSN 0307 – 1235. (po anglicky)
- ↑ The EU has a 'moral duty' to make Ukraine a member state: Estonia PM. euronews, 2022-03-09. Dostupné online [cit. 2023-07-07]. (po anglicky)
- ↑ RTVS, TASR. Novú estónsku vládu premiérky Kallasovej schválil parlament [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-07-15, [cit. 2022-07-22]. Dostupné online.
- ↑ 4 nations bordering Russia to restrict Russian tourists. AP News, 2022-09-08. Dostupné online [cit. 2023-07-08]. (po anglicky)
- ↑ iDNES.cz, ČTK. Rusko vydalo zatykač na estonskou premiérku Kallasovou. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2024-02-13. Dostupné online [cit. 2024-02-22].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaja Kallasová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kaja Kallasová – osobný web (po estónsky)
- Kaja Kallasová na webe Európskej komisie (po anglicky)
- Kaja Kallasová na webe úradu vlády (po anglicky)
- Kaja Kallasová na Twitteri (po anglicky)
- Víme, jak čelit Putinovi – rozhovor v týždenníku Respekt (2022) (po česky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kaja Kallasová na českej Wikipédii.
- Narodenia 18. júna
- Narodenia v 1977
- Estónski právnici
- Estónski ekonómovia
- Estónski politici
- Predsedovia vlády Estónska
- Premiérky
- Členovia Riigikogu
- Poslanci Európskeho parlamentu (2014 – 2019)
- Poslanci Európskeho parlamentu z Estónska
- Vysokí predstavitelia Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
- Absolventi Tartuskej univerzity
- Osobnosti z Tallinnu