Klientelizmus

Klientelizmus (alebo klientský systém, v Spojenom kráľovstve "old school tie", "old boys club", "old boys network", alebo príbuzne anglicky cronyism) je konflikt záujmov zväčša u verejných činiteľov, ktorý vzniká uprednostňovaním ponúk a záväzkov zo strany priateľov, kamarátov, kolegov či rodinných príslušníkov, kedy súčasne odmietajú dohody so vzťahovo neutrálnymi osobami, ktorých ponúkaný produkt je ale rovnako kvalitný alebo ešte aj kvalitnejší. Pri klientelizme je zameranosť na budovanie osobných záväzkov, vzťahov, konexií a známostí tak výrazná, že funguje na úkor kvality a ekonomickej úspornosti odvádzanej práce. Klientelizmus je negatívny jav v každej modernej a demokratickej spoločnosti.

Pri klientelizme sa rozdeľovanie funkcií, pracovných pozícií, tovarov, služieb alebo grantov neuskutočňuje podľa neutrálnych a neosobných pravidiel (napríklad právo trhu, rozhodovanie sa podľa skutočnej a objektívnej kvality produktu a pod.), ale na základe priateľských alebo iných osobných vzťahov. Zvyčajne ide o uprednostňovanie a zvýhodňovanie tých, voči ktorým sa niekto cíti byť zaviazaný, alebo ide o uprednostňovanie a zvýhodňovanie niekoho s cieľom zaviazať si ho dobudúcna. Tieto vzťahy môžu vytvárať ucelenú sieť, ktorá ak je dostatočne široká a silná, môže brzdiť ekonomický a kultúrny rozvoj celej spoločnosti.

Účastníci klientelistického konania vytvárajú medzi sebou klientelistické vzťahy. Klientelistický vzťah môže nadobudnúť formu pevného a starostlivo pestovaného vzťahu naplneného vzájomnou oddanosťou (napríklad mafiánska skupina, či súdržná rodina). Sprievodným znakom klientelistického vzťahu bývajú rôzne zvyky a rituály v správaní jeho členov. Ich sociálnou úlohou je okrem iného zoceľovať klientelistický vzťah a skupinu voči možným pokusom o ich rozbitie.

Formy klientelizmu

Jednou z najbežnejších foriem klientelizmu je rodinkárstvo – tzv. nepotizmus. V straníckej politike je klientelizmus častý kvôli udeľovaniu funkcií na základe politickej príslušnosti. Klientelistický charakter môže mať aktivita manželských párov (napríklad manžel je ústavný činiteľ a manželka prepiera špinavé peniaze, ktoré manžel získal vďaka svojej politickej moci). Podobne funguje aj vzťah medzi rodičmi a ich deťmi. Klientelistické konanie je bežné v organizovanom zločine. Z hľadiska štruktúry klientelistických vzťahov mafie možno badať rozlíšenie na najlojálnejšie jadro – tzv. rodina – a na širšiu oblasť sekundárnych vzťahov. Tieto mafia vytvára svojou aktivitou buď násilne, alebo na podnet občanov, ktorí majú záujem spolupracovať s mafiou. Jednou z foriem klientelizmu je aj protekcia. Častá je u už spomínaného rodinkárstva. V protekcii ide v podstate o vzťah medzi nerovnako silnými partnermi, kde silnejší ochraňuje slabšieho. Ak ide naopak o dvoch rovnocenných partnerov – za normálnych okolností vzájomne si konkurujúcich subjektov – klientelizmus môže viesť k vzniku kartelových dohôd a syndikátov.

Klientelizmus a korupcia

Klientelistický vzťah je deformácia a východisko pre ďalšiu deformáciu – pre korupciu. Klientelizmus stimuluje korupčný biznis a umožňuje získať značné zdroje na ďalšie korumpovanie. Keďže klientelizmus má na korupciu veľmi úzke prepojenie, zvykne sa s ňou stotožňovať. Klientelizmus je prakticky variantom korupcie. Je to konanie očakávajúce od druhej strany protislužbu, ktorá môže ale zároveň aj nemusí mať peňažný (ako pri korupcii) charakter. Klientelizmus rovnako ako aj korupcia počíta s peňažným prospechom. Klientelizmus však o niečo viac vníma potrebu udržiavať klientelistický vzťah, pretože ho chápe ako cennú investíciu, ktorá zabezpečuje trvalý profit. Klientelizmus sa menej orientuje na okamžitý výber zisku a viac sa sústreďuje na upevnenie klientelistického vzťahu dohody. Klientelizmus sa vie uspokojiť aj s menšími výnosmi, tie sú ale vďaka pevnému vzťahu zabezpečené lepšie a na dlhú dobu.

Klientelizmus môže byť zhubnejší ako uplácanie

Klientelizmus je oproti peňažnej korupcii zhubnejší pre spoločnosť v tom, že ho možno ľahšie utajovať. Peňažné úplatky priamej finančnej korupcie možno stopovať, vecne preukazovať a tým pádom aj trestnoprávne ošetrovať efektívnejšie, ako nepeňažné dohody, výmeny, či priateľstvá. Klientelistický vzťah sa dá úspešne maskovať napodobňovaním normálneho medziľudského vzťahu a tým pádom aj zlo, ktoré je klientelizmom páchané, ľahšie unikne pred zákonom. Klientelizmus môže byť aj ťažšie odstrániteľný, pretože chorobné a nečestné vzťahy – rovnako ako aj iné vzťahy – majú potenciál zakoreniť sa v psychike jednotlivca hlbšie, než zvyklosť priameho peňažného uplácania.

Klientelizmus a uplácanie ako mediálna téma

Peňažný úplatok môže byť oproti klientelizmu pútavejšou a vďačnejšou témou aj pre novinárov. Reč čísel o množstve peňazí použitých na nekalú činnosť je čitateľovi a divákovi často zrozumiteľnejšia, než reč opisovania často zložitej a neprehľadnej siete mocenských vzťahov vybudovaných na klientelizme. Čitateľ má totižto vždy konkrétny vzťah a skúsenosť s peniazmi vo vlastnom živote, ale nemá vždy kontakt a skúsenosť s danou klientelistickou skupinou. Keďže čitateľ alebo divák nemôže mať na klientelistickú skupinu vždy dosah, nemôže tak vždy porozumieť špecifickej konštelácii (a teda aj miere zla), ktoré klientelistická skupina pácha. Naopak – vždy rozumie reči, či sile peňazí uvedených pod konkrétnym číslom. Uprednostní konzum mediálnych káuz, kde sú známe konkrétne sumy peňazí, pretože si vie vždy konkrétne predstaviť, aký rozdiel by daná suma peňazí mohla znamenať pre jeho vlastný život. Z hľadiska žurnalistickej investigatívy môže byť analýza klientelistických vzťahov náročnejšia na čas, mentálnu vybavenosť žurnalistu, ale aj riskantnejšia pre jeho zdravie.

Kombinovanie klientelizmu a uplácania

Klientelizmus je často komplikovanejší a náročnejší na svoje uskutočňovanie než priame peňažné uplácanie. Budovanie klientelistických vzťahových sietí je psychologicky a časovo náročná úloha. Ľudia však svoju klientelistickú transakciu môžu zjednodušiť kombináciou s peňažným úplatkom. Cesta peňažného úplatku sa použije vtedy, ak sú náklady na budovanie vzťahov a súdružnosti s cieľom získať nečestnú výhodu vyššie, ako sú náklady na bezprostrednú peňažnú kúpu nekalej výhody. Peniazmi sa dá nekalá výhoda kúpiť okamžite. A tak do značnej miery zbavujú korupčných partnerov nutnosti rituálnej náklonnosti, udržiavania vzťahov a súdružnosti. Priame peňažné ponuky však nemusia byť vždy tolerované. Ak bude spoločnosť nastavená konzervatívne na klientelizmus, tak budú klientelizmus a s ním spojená kultúra a správanie sa očakávané aj v prípade, ak je peňažný úplatok na získanie nečestnej výhody samozrejmou a vopred istou súčasťou celej transakcie.

Uzatvorenosť klientelistických skupín

Vstup na korupčný trh je však niekedy paradoxne sťažený a to kvôli súdržnosti klientelistických skupín. Elitná, či monopolná pozícia im môže vyhovovať viac, ako "vstupné" od možného kandidáta. S novým členom by sa totiž nutne delili o svoj zisk. Príliš veľký počet členov v skupine by viedol aj ku vnútornému konkurenčnému boju a tak by sa u starých členov skupiny mohol vytratiť pocit stáleho a zaručeného "ryžovania". Členovia skupiny sa tak radšej uspokoja s nižším a stabilným ziskom, ako by mali zariskovať tým, že by prijali nového člena. Ten by síce mohol "rozhýbať starý podnik". Ale vďaka priebojnosti by mohol zároveň ohroziť aj funkcie a pozície starších členov skupiny.

Klientelizmus preto podnecuje elitaristické zmýšľanie a monopolné usporiadanie. Túžba po výsadnom postavení môže vystupovať nezávisle od peňažných záujmov. Každý, kto sa raz dostane do istej elitnej pozície, môže chcieť, aby už skupina nových členov prijímať prestala. A to bez ohľadu na to, či by kandidát prostriedky na "kúpenie si členského" mal alebo nemal. Kandidát na členstvo v klientelistickej skupine tak ostane odstavený mimo hry. A to aj v prípade, keby mal relatívne lepšie finančné zázemie ako pôvodní členovia skupiny.

Zapojenie sa do klientelistickej siete potom nebude závisieť od výšky ponúkaného úplatku, ale hlavne od záruky spolupatričnosti a dôveryhodnosti prisľúbenej do budúcna. Takáto obozretnosť pri "nábore" nových členov zaručuje stabilitu klientelistickej skupiny. Príkladom je ak niekto dostane štátnu dotáciu len vďaka svojej známosti. Nebude k tomu musieť ponúkať žiaden úplatok - a tak riskovať odhalenie, pretože spolučlenstvo v exkluzívnom vzťahu bude prinášať obom partnerom automatický a dobre maskovateľný profit.

Klientelizmus vo feudalizme verzus korupcia v kapitalizme

Vzájomný vzťah klientelizmu a korupcie možno dobre analyzovať na základe rozdielov v sobášoch uzatváraných vo feudalizme a kapitalizme. Sobáše sa v minulosti uzatvárali častejšie z ekonomických dôvodov. Keďže vo feudalizme sa bohatstvo sa viazalo takmer výhradne na šľachtický stav, sobáš s iným šľachticom zabezpečil automaticky aj bohatého partnera. Posun nastáva s príchodom kapitalizmu. V kapitalizme smie bohatstvo a ním kúpené privilégiá a status získať prakticky každý a nielen príslušník úzkej šľachty. Klientelistická sieť v kapitalizme tak nie je viazaná výhradne na príslušníkov šľachtického stavu, ale prístupná je teoreticky každému, kto disponuje peniazmi.

Klientelistická spoločnosť

Ak je do siete klientov zapojená osoba reprezentujúca verejný záujem, vyvoláva to deformáciu verejného sektora. Hlavne v politickej sfére je klientelizmus prostriedkom na osobné obohatenie sa či získavanie financií pre ďalšie uskutočňovanie vlastnej politiky. Deje sa to prostredníctvom politickej strany samotnej alebo prostredníctvom spriaznených firiem, napríklad výmenou za zvýhodnený prístup k moci. Živnou pôdou pre vznik klientelizmu býva často štátna ale aj podniková byrokracia. Prepojenia siete klientov môžu byť silné až do takej miery, že môžu spochybňovať viaceré piliere demokratického zriadenia – právo zákona, rovnosť pred zákonom a rovnosť príležitosti. Typickým znakom vyhroteného klientelizmu je, keď sa spoločnosť polarizuje na stíhateľných a nestíhateľných. Pri klientelizme je voči záujmovo a ekonomicky silným skupinám veľmi ťažké zasiahnuť, pretože majú rozvetvenú a pevnú sieť komplicov. Ich etika a morálka im dovoľuje, aby si svojich protihráčov "kúpili" či zastrašili. Používajú na to aj oficiálne ustanovené štátne orgány. Ak sa podarí vytvoriť silnú klientelistickú skupinu, zakročiť voči nej môže byť aj zdraviu nebezpečné. Kto sa pokúša ohroziť záujmy a zisky silných klientelistických sietí alebo kto bojuje proti nim a ich nekalému sebazvýhodňovaniu, môže očakávať silný odpor.

Získavanie kompromitujúcich informácií a usvedčujúcich dôkazov hovoriacich o niektorej klientelistickej skupine často slúži ako nástroj na vymáhanie ďalších záväzkov, resp. na vydieranie. Tak sa môže vytvoriť dobre prosperujúci trh s citlivými informáciami. Do takéhoto kolotoča bývajú nezriedka zapojené aj štátne spravodajské služby.

Klientelizmus a politický lobing

Klientelistické siete tradične vznikajú vďaka podpore politických strán, pretože práve politické strany majú silný dosah na jednotlivé zložky právnej a ekonomickej moci štátu. Záujmové skupiny často podporujú viac politických strán a to aj vtedy, keď sú si navzájom súpermi alebo keď zastávajú opačnú stranu politického spektra. Záujmové skupiny tak konajú preto, aby si zaistili svoje záujmy pri rôznych teoreticky možných kombináciách vládnucej koalície. Klientelistický kolotoč je zložitý v tom, že hráči politických strán sú často vystavení záujmom a lobingu viacerých protichodných skupín.

Klientelizmus a deformácia ekonomického prostredia

Klientelizmus vnáša do ekonomických vzťahov nespravodlivosť a nerovnosť. O tom, kto sa k obmedzeným zdrojom, tovarom alebo službám dostane, nerozhoduje ani prijateľná cena, ani vysoká kvalita výrobku a ani skutočný talent či usilovná práca. Skôr rozhoduje to, kto k akej sieti alebo skupine patrí. V tradičných spoločnostiach tvoria klientelistické vzťahy kostru ich sociálneho systému, ale v modernej vyspelej spoločnosti sa stávajú chorobným javom a príznakom zaostalosti. Porušujú princíp dvoch druhov rovnosti – rovnosť príležitosti a princíp rovnakého prístupu k výmenným trhovým vzťahom. Ak sú tieto dva princípy v moderných spoločenských systémoch nefunkčné, dochádza k spoločenskúmu úpadku skôr, než by to bolo v prípade, keby sa klientelizmus vyskytol v primitívnejšom spoločenskom usporiadaní.

Klientelizmus a úpadok ekonomickej morálky

Klientelizmus je vážnou prekážkou kultúrneho a ekonomického života vtedy, keď sa stane široko tolerovanou zvyklosťou. Ak sa podnikateľská vrstva a aj ostatné obyvateľstvo prikláňa ku klientelizmu, vyvoláva to deformáciu ekonomických vzťahov a ekonomika zaostáva alebo upadá. Tým, že ľudia nemajú šancu preniknúť do vyššie situovaných spoločenských skupín, tým v nich slabne nádej na úspešnú osobnú kariéru či spravodlivosť ako takú. Ak sú naopak členom vyššej spoločenskej skupiny, "zatvárajú dvere" pred inými. V zaistenej funkcii nemajú záujem o podporovanie konkurenčného správania sa. Tým, že odstránia konkurenciu, tým prestávajú byť zdravo súťaživí a lenivejú. Klientelizmus podporuje motiváciu typu "rent seeking" na úkor motivácie typu "profit seeking". To znamená, že namiesto vytvárania bohatstva alebo iných hodnôt sa člen klientelistického kolotoča sústreďuje skôr na kontrolu už jestvujúceho "balíka" peňazí či majetku. Vytráca sa zodpovednosť za tvorbu resp. zveľaďovanie bohatstva. Ľudia sa miesto toho orientujú na jeho rozdeľovanie, či jednoducho povedané "rozkrádanie". Tento parazitický postoj sa môže preniesť do celej spoločnosti. Nižšie vrstvy tak budú robiť preto, lebo nemajú nádej na úspešnú kariéru založenú na usilovnej práci alebo talentovanosti. Tí, ktorí sú naopak elitou, tí tak budú robiť preto, lebo väčšinu svojej energie musia vynakladať na udržanie si svojej funkcie. Spoločnosť okrádajú tým, že namiesto toho aby pracovali, všetko svoje úsilie venujú iba na udržiavanie svojej moci a profitovanie z nej.

Postoj "byť s každým zadobre"

Pri klientelizme treba hrať a taktizovať na viaceré strany omnoho častejšie než v zdravom demokratickom usporiadaní. Typickým vyjadrením tejto tendencie je fráza "byť s každým zadobre". Snaha "byť s každým zadobre" je v prirodzených medziľudských vzťahoch pozitívnym javom. V klientelizme však ide často len o predstieranie úprimného vzťahu voči druhej osobe. Snaha byť zadobre so všetkými je úplne podriadená cieľu na zisk a moc. Takáto stratégia konania sa často mení na vžitú zvyklosť, ktorá potom trvalo deformuje život jednotlivca aj spoločnosti. Degenerácia začína tak, že jedinec začne svoj ekonomický záujem spájať s predstavou o nutnosti budovať a udržiavať s ekonomickými partnermi nadštandardné medziosobné vzťahy. Keď je táto predstava dostatočne vžitá, jedinec očakáva klientelistickú ponuku zo strany klientelistických skupín automaticky. Klientelizmom posadnuté myslenie akceptuje nakoniec len kontrakt sprevádzaný ritálmi náklonnosti. Aj bez ohľadu na to, že existujú aj iné subjekty, ktoré klientelisti taktiež oslovia so svojou ponukou. Klientelistickej osobe prestáva záležať na kvalite a ekonomickej racionálnosti daného projektu a nedokáže už ani rozlíšiť medzi svojim súkromným a pracovným životom. V klientelisticky ladenej spoločnosti je účastník ekonomickej výmeny nútený sprevádzať svoj ekonomický záujem predstieraním lásky či priateľstva. A naopak – ak obyvateľ klientelistickej spoločnosti prežíva vo svojom živote skutočnú lásku a priateľské vzťahy – nútený je prispôsobovať túto stránku svojho života vonkajšiemu tlaku, ktorý ho chce urobiť závislým od klientelistického myslenia. Do svojich vzťahov je nútený vnášať klientelistický záujem, pretože ani jeho sociálne okolie nedokáže akceptovať medziľudský vzťah očistený od korupčnej vypočítavosti.

Vnášanie postoja "byť s každým zadobre" do pracovného zamerania zbavuje prácu jej ekonomického zmyslu a v konečnom dôsledku to znižuje jej produktivitu. Človek si totiž nevyberá len podľa zásady slobodného rozhodnutia pre lepší produkt, ale prijíma aj horší produkt, pretože je k tomu nútený písanou či nepísanou dohodou o zachovaní dobrého a nekonfliktného vzťahu so svojím klientelistickým partnerom. Otroctvo takéhoto konania môže účastníka klientského systému psychicky vyčerpávať a po dlhodobej únave spôsobovať pocit odporu až nepriateľstva voči obchodnému partnerovi. Účastník sa však otvorene prejaviť nemôže a proti svojej srsti je naďalej povinný predstierať priateľstvo. Jednou z najdegradovanejších a rozšírených foriem predstierania dobrého vzťahu sa potom stáva podlízavosť.

"Známy" v klientelizme

Psychologické riziko klientelizmu nespočíva v ekonomickom konaní indivídua. Riziko spočíva v nesprávnom kombinovaní ekonomickej aktivity a aktivity v oblasti medziľudských vzťahov. Nevydareným kombinovaním týchto dvoch rozličných oblastí života môžu vznikať "polovzťahy", ktoré síce majú masku dobrej kvality, ale sú povrchné, nejednoznačné, dvojtvárne a frustrujúce. Terminologickým symbolom klientelistického vzťahu je slovo "známy". Označuje vlažný a neosobný vzťah, ktorý je navyše aj nezdravý z hľadiska psychohygieny. Primárnym účelom vzťahu vybudovaného na mašinérii klientelizmu je nájsť kanál uplatnenia pre vlastné ekonomické ciele. Slovo "známy" v prípade klientelizmu postráda význam konkrétneho medziľudského vzťahu. Skôr odkazuje na príslušnosť k istej "kaste" či skupine ľudí z "klientely". Slovo "známy" je potom často používané len na označenie osoby, ktorú plánujeme vmestnať do nášho plánu vytvoriť si klientelistický vzťah. Známy sa potom často vníma len ako anonymný a neosobný objekt, s ktorým nedošlo k nadviazaniu plnohodnotne úprimného vzťahu. Snaha získať "známeho" má za cieľ hlavne ekonomický profit. Chýba vnímanie partnera ako ľudskej bytoti zasluhujúcej si osobitú pozornosť a lásku.

Súhrnné riziká a dôsledky

Dôsledkom životného štýlu založeného na klientelizme je zakrpatenie schopnosti rozlíšiť a oddeliť potrebu lásky od potreby ekonomickej aktivity. Klientelistický spôsob zmiešavania potreby lásky a ekonomického záujmu môže viesť k strate uvedomenia si vlastného osobnostného základu, k strate vlastnej identity a vo vyhrotených prípadoch aj k narušeniu psychiky. Snaha budovať si zároveň kvalitné medziľudské vzťahy a zároveň vyvíjať ekonomicky prosperitnú činnosť je práve prostredníctvom klientelistickom prístupu odsúdená na neúspech. Klientelizmus je zdrojom polovičatosti a pocitu osobnej nenaplnenosti v oboch spomenutých stránkach ľudskej existencie. Výsledkom bude jednak slabo rozvinutá sieť skutočných a plnohodnotných medziľudských vzťahov ako aj objektívne nízka efektívnosť vlastného ekonomického konania. Týmto postihnutí jedinci prispievajú k hospodárskemu úpadku štátu a v celkovom dôsledku majú znížený osobný pocit šťastia zo života.

Externé odkazy

• http://www.transparency.sk