Lystrosaurus

Lystrosaurus
Lystrosaurus
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Trieda (classis) synapsida Rad (ordo) Therapsida Podrad (subordo) Anomodontia Čeľaď (familia) Lystrosauridae Rod (genus) Lystrosaurus
Vedecký názov
Lystrosaurus Cope, 1870
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál  Portál vied o Zemi

Lystrosaurus je rod z vyhynutej čeľade Lystrosauridae z taxónu Dicynodontia patriaceho do taxónu Anomodontia patriaceho do taxónu terapsidy.

Dosahoval dĺžku 100 až 250 cm. Žil pred asi 250 miliónmi rokov na rozhraní permu a triasu v južnej Afrike a v Antarktíde. Nálezy kostier týchto cicavcovitých plazov v týchto oblastiach sú jedným z dôkazov, že kontinenty južnej pologule boli v dávnej geologickej minulosti spojené v jednu súvislú pevninu (Pangeu). Bol bylinožravý.

Poznávacie znaky

Rozšírenie Lystrosaura (hnedou farbou) na kontinentoch budujúcich Gondwanu.

Lystrosaurus bol vzrastom tela veľký asi ako dnešná sviňa. Mal guľatú hlavu s nosnými otvormi položenými značne vysoko, priamo pod očnicami. Rovnako ako iní príslušníci taxónu Dicynodontia mal ústa premenené do formy pripomínajúcej korytnačí zobák, ktorý mu slúžil na spásanie rastlinnej potravy. Mal aj dva očné zuby podobné klom, ktoré mu mohli slúžiť pri predvádzaní sa alebo pri obrane. Valcovitý trup niesli krátke a silné končatiny, z ktorých predné boli silnejšie ako zadné. Mali päť prstov so silnými plochými pazúrmi značnej veľkosti, ktoré pravdepodobne slúžili na hrabanie.^{[chýba zdroj]}