Martin Bútora
Martin Bútora | |
sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat | |
Narodenie | 7. október 1944 (80 rokov) Bratislava, Slovensko |
---|---|
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave Karlova univerzita |
Profesia | sociológ |
Manželka | Elena Bútorová-Novomeská Zora Bútorová |
Deti | Daniel Bútora |
Odkazy | |
Commons | Martin Bútora |
Doc. PhDr. Martin Bútora (* 7. október 1944, Bratislava)[1] je slovenský sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat.[1]
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]- Prom. fil., filozofia a sociológia, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 1976
- PhDr., sociológia, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 1980
- Doc., sociológia, Karlova univerzita Praha, 1992
Profesionálna kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1966 – 1969 bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v rokoch 1971 – 1977 dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch 1977 – 1988 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov, kritizujúcich komunistický režim.
Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a ako člen Koordinačného centra (KC VPN) bol na jar roku 1990 spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia VPN Šanca pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.
Začiatkom deväťdesiatych rokov vyučoval najprv na Karlovej univerzite v Prahe, kde sa v decembri 1992 habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie Trnavskej univerzity v Trnave (1993 – 1998). Počas rokov 1994 – 1996 bol predsedom Slovenského centra PEN klubu. V rokoch 1995 – 1996 bol koordinátorom projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili holokaust v Nadácii Milana Šimečku.
V rokoch 1993 – 1997 absolvoval študijné pobyty (Oxfordská univerzita, Princetonská univerzita, Collegium Budapest), intenzívne prednášal a publikoval v zahraničí, najmä v USA.[2]
V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO), kde sa s tímom spolupracovníov venoval kritickej reflexii stavu demokracie na Slovensku, patrili medzi hlavných kritikov vlády Vladimíra Mečiara.
V rokoch 1999 – 2003 pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v USA. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti.
Od roku 2003 bol analytikom a riaditeľom programu v Inštitúte pre verejné otázky. Teraz je čestným prezidentom.[3]
Je členom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, členom medzinárodnej rady Slovenskej atlantickej komisie a Stredoeurópskej strategickej rady, od apríla 2014 je členom expertného tímu, ktorý zriadil generálny tajomník NATO.[4]
Od leta 2014 bol zahranično-politickým[4] poradcom prezidenta Andrej Kisku.[5]
Kandidatúra na prezidenta SR
[upraviť | upraviť zdroj]Martin Bútora v novembri 2003 oznámil svoj zámer kandidovať na funkciu prezidenta SR v nadchádzajúcich voľbách.[6] Ako občiansky kandidát získal 129 387 (6,51 %) hlasov a dosiahol šieste miesto z dvanástich kandidátov.[7]
Je autorom troch prozaických kníh, televíznych a filmových scenárov a prekladateľom divadelných hier.
Členstvá v spoločnostiach a organizáciách[2]
[upraviť | upraviť zdroj]- 2000 – 2003 člen Správnej rady Trust for Civil Society
- 1991 – 2003 člen Správnej rady Nadácie Milana Šimečku
- 1996 – 2003 člen Council for Ethnic Accord, Project on Ethnic Relations, Princeton
- 1996 – 1999 člen Správnej rady Open Society Fund v Bratislave
- 1994 – 1996 predseda Slovenského centra P.E.N. – klubu
Ocenenia[4]
[upraviť | upraviť zdroj]- Medaila za službu demokracii, Washington (1999),
- Medaila Jána Papánka, New York (2000),
- štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002).
- 2002 sa stal laureátom mimoriadnej ceny Krištáľového krídla za diplomatickú činnosť pri začleňovaní Slovenska do NATO
- Cena na oslavu slobody – American Jewish Commitee, Washington (2002),
- V roku 2011 preberal za tím štyridsiatich autorov publikácie Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (2010) výročnú cenu od Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS)
- Je nositeľom Českej a slovenskej transatlantickej ceny (2014)
- Biela vrana (2023)[8]
Výber z literárnej činnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- 1989 – Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať. Sociologické kapitoly z alkoholizmu. Martin, Osveta.
- 1991 – Bútora, M.: Překročit svůj stín. Svépomocné skupiny v péči o zdraví. Praha, Avicenum.
- 1996 – Bútorová, Z. – Bútora, M.: Mimovládne organizácie a dobrovoľníctvo na Slovensku očami verejnej mienky. Bratislava, S.P.A.C.E.
- 1997 – Bútora, M. – Demeš, P.: Tretí sektor, dobrovoľníctvo a mimovládne neziskové organizácie. In: Bútora, M. (ed.): Slovensko 1996. Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 1997. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 279 – 299.
- 1998 – Bútora, M.: Bezpečnosť Slovenska očami predstaviteľov slovenských politických a spoločenských elít. In: Bútora, M. – Šebej, F. (eds.): Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 227 – 246.
- 1999 – Bútora, M. – Mesežnikov, G. – Bútorová, Z. (eds.): Kto? Prečo? Ako? Slovenské voľby ´98. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky.
- 2004 – Bútora, M. – Odklínanie. Bratislava, Kalligram. (výber z textov M. Bútoru z rokov 1967 až 2004)
- 2010 – Bútora, M. – Druhý dych. Bratislava, Kalligram
- 2011 – Stratené mesto
- 2013 – Odkiaľ a Kam (20 rokov samostatnosti)
Beletria[4]
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľahkým perom (1987),
- Bojím sa mať strach (1990),
- Posolené v Ázii (1990),
- Skok a kuk (2011).
Písal televízne a filmové scenáre, s manželkou PhDr. Zorou Bútorovou, CSc., tiež sociologičkou, prekladali divadelné hry.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Martin Bútora [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ a b OSOBNOSTI.SK. Martin Bútora | osobnosti.sk [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2018-01-31]. Dostupné online.
- ↑ Pracovníci - IVO - Inštitút pre verejné otázky [online]. www.ivo.sk, [cit. 2018-01-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e TERAZ.SK. Jeden z protagonistov Novembra 1989 Martin Bútora sa dožíva 70 rokov. TERAZ.sk, 1970-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-31].
- ↑ Kiska predstavil tím poradcov, jeho hovorcom bude novinár Petrus [online]. Petit Press, 29.05.2014, [cit. 2014-06-02]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Martin Bútora bude kandidovať na prezidenta SR [online]. Petit Press, 2003-11-26, [cit. 2013-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Bielu vranu získal aj P. Sabaka, za dlhodobý prínos ocenili M. Bútoru. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-11-18. Dostupné online [cit. 2023-11-18].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Bútora
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Martin Bútora – Slovenské literárne centrum
- Spravodajstvo týkajúce sa Martina Bútoru na portáli Teraz.sk TASR
- Spravodajstvo týkajúce sa Martina Bútoru na portáli agentúry SITA
- Rozhovor s Václavom Moravcom na českej BBC
- Narodenia 7. októbra
- Narodenia v 1944
- Osobnosti z Bratislavy
- Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
- Absolventi Karlovej univerzity
- Slovenskí sociológovia
- Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia
- Vyučujúci na Karlovej univerzite
- Vyučujúci na Trnavskej univerzite v Trnave
- Slovenskí dramatici
- Slovenskí filmoví scenáristi
- Slovenskí diplomati
- Veľvyslanci Slovenska v USA
- Slovenskí politici
- Politici VPN
- Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2004)
- Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy
- Držitelia Krištáľového krídla
- Osobnosti Nežnej revolúcie
- Laureáti Ceny Dominika Tatarku
- Laureáti Bielej vrany