Mykénska kultúra

Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr. Predstavuje prvú vyspelú a výrazne grécku civilizáciu v pevninskom Grécku so svojimi palácovými štátmi, mestskou organizáciou, umeleckými dielami a systémom písania. Mykénčania boli autochtónni Gréci, ktorých kontakt s minojskou Krétou a inými stredomorskými kultúrami pravdepodobne podnietil k rozvoju vlastnej sofistikovanejšej sociopolitickej kultúry. Najvýznamnejším náleziskom boli Mykény, podľa ktorých je pomenovaná kultúra tejto doby. Medzi ďalšie centrá moci, ktoré sa objavili, patrili Pylos, Tiryns, Midea na Peloponéze, Orchomenos, Téby, Atény v strednom Grécku a Iolcos v Tesálii.

Mykénski Gréci zaviedli niekoľko inovácií v oblasti strojárstva, architektúry a vojenskej infraštruktúry, pričom pre mykénsku ekonomiku bol nevyhnutný obchod v rozsiahlych oblastiach Stredozemného mora. Ich slabičné lineárne písmo B ponúka prvé písomné záznamy o indoeurópskej gréčtine a ich náboženstvo už obsahovalo niekoľko božstiev, ktoré možno nájsť aj v olympijskom panteóne. Mykénske Grécko bolo ovládané elitnou bojovníckou spoločnosťou a pozostávalo zo siete štátov zameraných na palác, ktoré vyvinuli rigidné hierarchické, politické, sociálne a ekonomické systémy. Na čele tejto spoločnosti stál kráľ, známy ako wanax.

Mykénské Grécko zaniklo rozpadom kultúry doby bronzovej vo východnom Stredomorí, po ktorom nasledoval grécky temný stredovek, prechodné obdobie bez záznamov, ktoré viedlo k archaickému Grécku, kde došlo k významným posunom od centralizovaných k decentralizovaným formám sociálno-ekonomickej organizácie. (vrátane rozsiahleho používania železa).

Na území Slovenska sa približne v tomto čase vyskytovali napr. otomanská kultúra a maďarovská kultúra, ktoré boli mykénskou kultúrou ovplyvňované.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.