Ninlil

Ninlil bola mezopotámska bohyňa považovaná za manželku Enlila. Zdieľali mnohé funkcie, najmä zodpovednosť za vyhlasovanie osudov, a rovnako tak bola považovaná za staršie božstvo a za hlavu panteónu. Je tiež dobre doložená ako matka detí Enlila, ako napríklad boha podsvetia Nergala, boha mesiaca Nannu alebo boha bojovníka Ninurta. Uctievala sa najmä v Nippure a neďalekom Tummale spolu s Enlilom a z týchto miest sú doložené viaceré chrámy a svätyne, ktoré jej boli zasvätené.

V ranom období bola Ninlil stotožnená s bohyňou Sud zo Šuruppaku. V mýte Enlil a Sud je Ninlil meno, ktoré Sud dostala po svadbe s Enlilom. Nisaba, bohyňa písma, a jej manžel Haya sú opísaní ako jej rodičia. Zatiaľ čo Ninlilova matka nesie iné meno, Nunbaršegunu, v mýte Enlil a Ninlil sa v zozname bohov An = Anum uvádza, že to bolo alternatívne meno Nisaby. Synkretizmus so Sud viedol aj k tomu, že Ninlil získala niektoré svoje jedinečné vlastnosti, ako napríklad spojenie s bohyňami liečiteľkami a s Ayou, menom manželky boha slnka Šamaša. Odkazy na tieto spojenia možno nájsť v rôznych mezopotámskych textoch, napríklad v hymne, v ktorom sa o Ninlil hovorí ako o bohyni uzdravovania, alebo v mýte, ktorý ju zrejme zamieňa s Ayou v úlohe matky Išuma.

V sýrskych mestách, ako sú Mari, Emar a Ugarit, bola Ninlil úzko spojená s miestnou bohyňou Šalaš, manželkou Dagana, boha považovaného za obdobu Enlila. Táto ekvivalencia je doložená aj v churritskom náboženstve, kde bola Šaláš manželkou Kumarbiho, ďalšieho boha považovaného za podobného Enlilovi. Ninlil je však v churitských textoch doložená aj ako samostatné božstvo a v tomto kontexte mohla slúžiť ako božský svedok zmlúv.

V novoasýrskej ríši bola Ninlil reinterpretovaná ako manželka najvyššieho asýrskeho boha Aššúra a v tejto úlohe sa vyvinula do Mullissu, ktorý sa zasa mohol stotožňovať s rôznymi božstvami z asýrskeho panteónu, ako napríklad Šerua alebo lokálne formy Ištar z miest, ako je Ninive.

Mytológia

Verilo sa, že Ninlil ako Enlilova manželka je zodpovedná za podobné sféry života a stojí na vrchole panteónu spolu s ním.^[1] Verilo sa, že rovnako ako on má na starosti určovanie osudov a v niekoľkých nápisoch má v tejto úlohe dokonca prednosť pred ním.^[2] V neskoršom hymne sa uvádza, že bola vládkyňou zeme aj neba a že Enlil bez nej neurobil žiadne rozhodnutie.^[1] Králi z tretej dynastie v Ure ich oboch považovali za zdroj pozemskej kráľovskej moci.^[2]

Vzhľadom na Enlilovo postavenie otca bohov by sa Ninlil mohla analogicky považovať za matku bohov.^[1]

Enlil a Ninlil

Ninlil sa objavuje v mýte Enlil a Ninlil.^[2] Väčšina známych kópií pochádza z Nippuru, hoci zrejme bola známa aj v Sippare.^[3] Na začiatku je Ninlil, vykreslená ako neskúsená, varovaná svojou matkou, v tejto skladbe pomenovanou Nunbaršegunu, aby sa vyhýbala Enlilovej náklonnosti. Po stretnutí s ním sa Ninlil spočiatku bráni, ale po porade so svojou poradkyňou Nuskou Enlil dosiahne svoj cieľ, zvedie ju a oplodní. Za svoj priestupok musí byť súdený päťdesiatimi veľkými bohmi a siedmimi bohmi osudov.^[4] V bádaní sa stále diskutuje o tom, či Enlilovým zločinom bolo znásilnenie, alebo len predmanželský pohlavný styk, ktorý zbavil Ninlil panenstva.^[5] Ninlil ho počas jeho vyhnanstva sleduje, hoci ju odmieta vidieť, a nakoniec viackrát otehotnie, porodí Nannu, Nergala, Ninazu a Enbilulu.^[6] Nič nenaznačuje, že by sa Enlil a Ninlil nakoniec stali manželmi, a iba on sa dočká pochvaly v záverečných riadkoch skladby.^[2]

Postavenie Ninlil v Enlilovi a Ninlil bolo opísané ako postavenie „podriadenej manželky"^[2]. Poukázalo sa na to, že toto zobrazenie zrejme neodráža jej postavenie v mezopotámskom náboženstve, najmä v štátnom panteóne tretej dynastie Ur.

Referencie

↑ ^a ^b ^c Krebernik, Manfred (1998a), „Ninlil", Reallexikon der Assyriologie (in German), retrieved 2022-05-25
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Asher-Greve, Julia M.; Westenholz, Joan G. (2013). Goddesses in Context: On Divine Powers, Roles, Relationships and Gender in Mesopotamian Textual and Visual Sources (PDF). Academic Press Fribourg. ISBN 978-3-7278-1738-0.
↑ Viano, Maurizio (2016). The reception of Sumerian literature in the western periphery. Venezia. ISBN 978-88-6969-077-8. OCLC 965932920.
↑ Lambert, Wilfred G. (2013). Babylonian creation myths. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 978-1-57506-861-9. OCLC 861537250.
↑ Gadotti, Alhena (2009). „Why It was Rape: The Conceptualization of Rape in Sumerian Literature". Journal of the American Oriental Society. American Oriental Society. 129 (1): 73–82. ISSN 0003-0279. JSTOR 40593869. Retrieved 2022-05-28.
↑ Wiggermann, Frans A. M. (1998a), „Nin-azu", Reallexikon der Assyriologie, retrieved 2022-05-26

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ninlil

Externé odkazy

Enlil a Ninlil v elektronickej databáze sumerskej literatúry

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ninlil na anglickej Wikipédii.

[:0-1] Krebernik, Manfred (1998a), „Ninlil", Reallexikon der Assyriologie (in German), retrieved 2022-05-25

[:1-2] Asher-Greve, Julia M.; Westenholz, Joan G. (2013). Goddesses in Context: On Divine Powers, Roles, Relationships and Gender in Mesopotamian Textual and Visual Sources (PDF). Academic Press Fribourg. ISBN 978-3-7278-1738-0.

[3] Viano, Maurizio (2016). The reception of Sumerian literature in the western periphery. Venezia. ISBN 978-88-6969-077-8. OCLC 965932920.

[4] Lambert, Wilfred G. (2013). Babylonian creation myths. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 978-1-57506-861-9. OCLC 861537250.

[5] Gadotti, Alhena (2009). „Why It was Rape: The Conceptualization of Rape in Sumerian Literature". Journal of the American Oriental Society. American Oriental Society. 129 (1): 73–82. ISSN 0003-0279. JSTOR 40593869. Retrieved 2022-05-28.

[6] Wiggermann, Frans A. M. (1998a), „Nin-azu", Reallexikon der Assyriologie, retrieved 2022-05-26

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]