Ordovik
| Ordovik | |
|---|---|
| Zaradenie | |
| Perióda paleozoika | |
| Časové rozpätie ordoviku (v miliónoch rokov) | |
| Začiatok | 488,3 (± 1,7) |
| Koniec | 443,7 (± 1,5) |
| Trvanie | 44,6 |
| Charakteristika atmosféry ordoviku (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |
| Priemerný obsah kyslíka | 13,5 obj. % (68 % oproti dnešku) |
| Priemerná koncentrácia CO2 | 4 200 ppm (15-násobok oproti dnešku) |
| Priemerná teplota | 16 °C (2 °C nad dneškom) |
| (nadeón) | eón | éra | perióda |
|---|---|---|---|
| fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
| neogén (mladšie treťohory) | |||
| paleogén (staršie treťohory) | |||
| mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
| jura | |||
| trias | |||
| paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
| karbón | |||
| devón | |||
| silúr | |||
| ordovik | |||
| kambrium | |||
| predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
| kryogén | |||
| tón | |||
| mezopro- terozoikum |
sten | ||
| ektas | |||
| kalym | |||
| paleopro- terozoikum |
statér | ||
| orosir | |||
| ryak | |||
| sider | |||
| archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
| mezoarchaikum | |||
| paleoarchaikum | |||
| eoarchaikum | |||
| hadean | |||
Ordovik (podľa keltského územia Ordovicia, dnešný Wales) je geologický útvar (perióda) staršieho paleozoika (prvohôr). Označenie zaviedol britský geológ Charles Lapworth v roku 1879. Predchádzalo mu kambrium a po ňom nasledoval silúr. Ordovik sa začal sa pred 488,3 ± 1,7 miliónmi rokov, skončil sa pred 443,7 ± 1,5 miliónmi rokov. Ako spodná hranica je stanovený najnižší výskyt konodonta Iapetognathus fluctivagus nad základňou zóny výskytu druhu Cordylodus lindstromi a pod najnižším výskytom planktonických graptolitov. Ako vrchná hranica je stanovený najnižší výskyt graptolitov Parakidograptus acuminatus a Akidograptus ascensus.
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchná hranica obdobia ordoviku je definovaná na základe stratotypu na vrchu Klonk pri českej obci Suchomasty.
| Členenie ordoviku[1][2] | ||
|---|---|---|
| Oddelenie / epocha | Stupeň / vek | |
| Vrchný | hirnant | |
| kat | ||
| sandby | ||
| Stredný | darivil | |
| daping | ||
| Spodný | flo | |
| tremadok | ||
Geografické a geologické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Na konci kambria došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabej orogenéze, ale v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom – tzv. talasokratické obdobie. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvoril rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad menších kontinentov severne, resp. severozápadne od nej. Boli to hlavne Laurentia, Baltika, Sibéria a Avalonia.
Severne od Gondwany bola Laurentia a Baltika oddelené oceánom Iapetus. Baltiku a Avaloniu oddeľovalo Tornquistovo more. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne vápence. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej Afrike a pod.) sa ukladali pieskovo – ílové sedimenty, hlavne graptolitové bridlice. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného Guinejského zálivu. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na Sahare aj v južnej Afrike.
Z pozostatkov vtedajších oceánov, napr. v oblasti dnešného Českého masívu sa zachovali podmorské a podpovrchové výlevy bázických láv. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín železa (zjavne činnosťou baktérií) vznikli významné ložiská železných rúd, napríklad v Slovenskom rudohorí, stredných Čechách, Durínsku, Severnej Amerike a inde.
Začiatkom ordoviku doznievala sardínska fáza, ktorou sa začalo kaledónske vrásnenie. Koncom ordoviku prebehla takomská fáza, v dôsledku ktorej sa medzi Lauráziou a Baltikou vyvrásnili Appalače, Český masív zasiahla takzvaná česká fáza.
Život v ordoviku
[upraviť | upraviť zdroj]
Pokračoval predovšetkým vývoj bezstavovcov v ordovických moriach. Vrchol rozvoja dosiahli trilobity, phacopida a lichida. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce – bezčeľustnaté ryby kruhoústnice v ordovických pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň ramenonožcov rhynochonellida.
Významné postavenie mali hlavonožce najmä podtriedy nautiloidea, ďalej tiež polochordáty triedy Graptolithina – graptolity zastúpené prevažne kríčkovitými formami. Vo vhodnom plytkovodnom prostredí sa rozvíjali aj ostatné kolónové živočíchy ako koraly a kremité hubky. Paleontologicky významné sú aj lastúrničky (ostrakoda), či koreňonožce fusulina. Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patrili chitóny a čiapočkovce.
Oblasti ordoviku
[upraviť | upraviť zdroj]Významnými náleziskami ordoviku sú v severnej Afrike, Severnej Amerike a v Európe Britské ostrovy, južné a stredné Švédsko, Estónsko, severné Francúzsko, Belgicko, Durínsko, Lužice, stredné Poľsko, stredné Čechy (tzv. barrandien – Barrandova panva medzi mestami Brandýs nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Kladno, Stříbro, Domažlice, Klatovy, Příbram a Český Brod). Na Slovensku sú ordovické vrstvy prítomné v oblasti Vlachova.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
- ↑ Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému ordovik
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]| Ordovik | ||||||
| Spodný ordovik | Stredný ordovik | Vrchný ordovik | ||||
| Tremadok | Darriwil | Hirnant | ||||