Ostrý Roháč
| Ostrý Roháč | |
| vrch | |
 Ostrý Roháč z Plačlivého, v pozadí vľavo Volovec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Jamník, Zuberec |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 2 087,5 m n. m. |
| Relatívna výška | 124 m |
| Súradnice | 49°12′00″S 19°45′28″V / 49,2001°S 19,7578°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | Žiarskou dolinou z obce Žiar |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Ostrý Roháč | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrý Roháč[1] (2 087,5 m n. m.[2][3]; poľ. Rohacz Ostry) je turisticky atraktívny vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží v závere Jamníckej doliny nad Pribylinou, približne 15 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče. Juhovýchodným úbočím vedie hranica Liptovských Tatier.[5] Leží na pomedzí Oravy a Liptova, v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Severozápadná časť hrebeňa patrí do katastra oravskej obce Zuberec, juhovýchodná zasahuje na územie Jamníka v Liptove.[1][6] Najbližšími sídlami sú južne situované Podbanské, Jakubovany a Konská, juhozápadne leží obec Žiar, severozápadne Zverovka, čoby osada obce Zuberec, severne Oravice a severovýchodne Witów a Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a severozápadná časť zasahuje do národnej prírodnej rezervácie Roháčske plesá.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Výrazný Ostrý Roháč leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Volovcom (2 063 m n. m.) a Plačlivým (2 125 m n. m.). Má dva vrcholy a je podľa neho pomenovaná táto časť Západných Tatier, od Brestovej po Volovec. Vrcholová časť je zo žuly, severné strmé steny a žľaby sú často lámavé. Východným smerom vybieha ostroh, oddeľujúci hornú časť Jamníckej doliny od južne ležiaceho kotla Kokavské záhrady. Túto oblasť odvodňuje Jamnícky potok, smerujúci do Račkovej a Belej v povodí Váhu. Severozápadné svahy padajú do Smutnej doliny v závere Roháčskej doliny, ktorou vodu z tejto časti pohoria odvádza Studený potok do Oravy.[4] Severozápadne sa nachádzajú Roháčske plesá, severne aj Ťatliakovo jazero s Ťatliakovou chatou.[2]
Západným smerom sa nachádza Predný Salatín (1 624 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.) a sedlom oddelené Plačlivé (2 125 m n. m.), južným leží Baranec (2 185 m n. m.), Smrek (2 072 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.) a Ostredok (2 050 m n. m.), východným Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.) a Czerwony Wierch (1 766 m n. m.) a severným Volovec (2 063 m n. m.), Lúčna (1 653 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Roh (1 573 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.) a Predná Zábrať (1 577 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Výrazný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Oravská Magura a Nízke Tatry.[8]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrý Roháč patrí medzi najexponovanejšie vrcholy tejto časti Tatier, najťažšie časti trasy sú istené fixnými reťazami. Z vrcholu je nádherný výhľad na Volovec, Plačlivé ale i na Roháčske a Jamnické plesá v dolinách. V tejto časti je pomerne hustá sieť značených chodníkov.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu z Baníkova (2 178 m n. m.) cez Smutné sedlo a Plačlivé
- od východu z Hrubého vrchu (2 137 m n. m.) cez Volovec a Jamnícke sedlo
- po
modrej značke:
- od juhu z Rázc. Jamníckej a Račkovej doliny cez Jamnícku dolinu a Jamnícke sedlo
- od severu z Oravíc cez Bobrovecké sedlo a Volovec
- po
žltej značke zo Zverovky cez Rákoň a Volovec[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrý Roháč