Preskočiť na obsah

Paul Klee

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Paul Klee
nemecký maliar
nemecký maliar
Narodenie18. december 1879
Münchenbuchsee pri Berne, Švajčiarsko
Úmrtie29. jún 1940 (60 rokov)
Muralto, Švajčiarsko
PodpisPaul Klee, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Paul Klee
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Paul Klee

Paul Klee [paul klé] (* 18. december 1879, Münchenbuchsee pri Berne, Švajčiarsko – † 29. jún 1940, Muralto) bol nemecko-švajčiarsky maliar, člen umeleckého spolku Der Blaue Reiter (Modrý jazdec). Jeho tvorbu ovplyvnili viaceré umelecké smery: expresionizmus, kubizmus, aj surrealizmus. Spolu so svojím priateľom Vasilijom Kandinským je známy aj vďaka svojej pedagogickej činnosti na umeleckej škole Bauhaus.

Raná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1879 vo Švajčiarsku. Jeho otec, učiteľ hudby Hans Klee (1849 – 1940), bol Nemec, matka Ida Kleeová-Fricková (1855 – 1921) bola švajčiarska speváčka. Detstvo strávil vo Švajčiarsku (Münchenbuchsee, Bern), po otcovi však zdedil nemecké občianstvo a po maturite sa v októbri roku 1898 presťahoval do Mníchova. Po období rozhodovania sa medzi hudbou (od detstva bol talentovaný huslista), literatúrou a výtvarným umením sa totiž rozhodol venovať maliarstvu. Najprv študoval grafiku na súkromnej škole u Heinricha Knirra. V tom období zbieral nielen umelecké, ale aj životné a sexuálne skúsenosti. Do denníka si o tomto období zapísal: „...iné veci, otázky života, boli dôležitejšie, než lesk Knirrovej školy. Tu a tam sa chodilo i poza školu... Skrátka, v prvom rade sa zo mňa mal stať človek, umenie by z toho už vyplynulo samo. K tomu samozrejme patrili i vzťahy k ženám.“ V jednom z takýchto krátkodobých vzťahov sa mu v roku 1900 narodil syn, ktorý však po niekoľkých týždňoch zomrel.

V októbri 1900 začal navštevovať hodiny maľby u Franza von Stucka na mníchovskej Akadémii výtvarných umení, kde v tej dobe študoval aj Vasilij Kandinskij, s ktorým sa však Klee spoznal až omnoho neskôr. V roku 1901 Klee Akadémiu opustil. Po ceste po Taliansku strávil istý čas u rodičov v Berne, kde maľoval akty, hral v orchestri a písal divadelné kritiky. Na jeseň roku 1906 sa v Berne oženil s klaviristkou Lily Strumpfovou (1876 – 1946), ktorú spoznal v zime roku 1899 na jednom hudobnom večierku, a s ktorou sa tajne zasnúbil v roku 1901. Mladí manželia sa vzápätí definitívne presťahovali do malého bytu v mníchovskej štvrti Schwabing. V roku 1907 sa im narodil syn Felix. Paul Klee strávil nasledujúce roky v domácnosti a venoval sa výchove syna. Lily zarábala na živobytie vyučovaním hudby. V tomto období sa Kleeov umelecký výraz vyvíjal len veľmi pomaly.

Modrý jazdec a cesta do Tuniska

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1911 sa vďaka svojmu priateľovi z Bernu, maliarovi Louisovi Moilletovi spoznal s Augustom Mackem a Vasilijom Kandiským. Obaja boli činní v Novom umeleckom združení Mníchov, spolu s nimi aj Franz Marc, Gabriele Münterová, Marianne von Werefkinová, Alexej Georgijevič Javlenskij a ďalší. Všetci sa zaujímali o gotické a primitívne umenie a o moderné smery fauvizmus a kubizmus. Klee v nich našiel priateľov, s ktorými zdieľal názory na tvorbu a umenie.

Kandinskij a Marc v tej dobe pracovali na vydaní Almanachu Der Blaue Reiter (Modrý jazdec), nazvaného podľa Kandinského obrazu z roku 1903. Tento "almanach" (vyšlo iba prvé číslo) sa neskôr stal jedným z najdôležitejších programových diel umenia 20. storočia. Prvá výstava umelcov zoskupených okolo almanachu Modrý jazdec trvala od 18. decembra 1911 do 1. januára 1912 v Modernej galérii Thannhauser v Mníchove. Klee sa jej ešte nezúčastnil, ale napísal o nej recenziu do novín. Na druhej výstave, vo februári 1912, už viseli aj jeho obrazy. Po výstave v Mníchove nasledovalo turné po ďalších nemeckých mestách, medzi ktorými boli napr. Kolín nad Rýnom a Berlín.

Na jar roku 1914 navštívil Klee spolu s Mackem a Louisom Moillietom Tunisko. Táto cesta mala na všetkých zúčastnených mimoriadny vplyv. Klee tu objavil nový spôsob prístupu k farbe. Do svojho denníka si napísal: „Farba ma dostala. Už ju nemusím naháňať; zmocnila sa ma navždy, to viem naisto... Ja a farba sme jedno. Som maliar.“

Prvá svetová vojna, Bauhaus

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1916 bol Klee povolaný do nemeckej armády. Mal šťastie, že pracoval v zálohe ako maliar maskovacích vzorov na lietadlá (najprv v Schleißheime a neskôr na letisku v Gersthofene), na front nasadený nebol. Vo vojne však prišiel o blízkych priateľov a kolegov: v prvých mesiacoch vojny padol August Macke a na jar roku 1916 aj Franz Marc.

V tom istom čase sa v berlínskej galérii Sturm konala prvá Kleeova významná výstava, na ktorej sa mu podarilo dobre predať viacero abstraktných akvarelov. Aj v armáde mal Klee podmienky na to, aby mohol pokračoval v práci. Medzi diela, ktoré vytvoril v Gersthofene, patria napr. Ab ovo, Blumenmythos, Mit dem Adler. Z armády bol prepustený v zime roku 1918.

V roku 1920 sa konala veľká Kleeova retrospektívna výstava v Mníchove, z ktorej vyšli dve monografie. Definitívne sa etabloval ako významný maliar. Zároveň dostal významnú ponuku: učiť na umeleckej škole Staatliche Bauhaus vo Weimare, ktorú práve založil architekt Walter Gropius. Klee ponuku prijal a ocitol sa tak na spoločnej akademickej pôde so svojím priateľom Kandinským. Najprv obaja pracovali ako vedúci dielní, o niekoľko rokov však začali viesť aj vlastné hodiny maľby.

Bauhaus ako progresívna škola a dielňa slobodného umenia nezávislého od tradície musel od začiatku čeliť kritike konzervatívnych a nacionálno-socialistických kruhov. V roku 1924 napokon durýnska pravicová vláda vypovedala zmluvy všetkým jeho pedagógom. Inštitúcie sa však ujalo mesto Dessau. V budove, ktorú navrhol sám Gropius, sa začalo učiť roku 1926. Jej súčasťou boli aj byty pedagógov, kde býval Klee aj Kandinskij. Obaja sa v Dessau intenzívne venujú umeleckej a pedagogickej činnosti. Po krátkom presídlení do Berlína (1932) bol Bauhaus po nástupe nacizmu roku 1933 definitívne zrušený.

Klee na Bauhause zotrval do roku 1930. Na jeseň prijal profesúru na Düsseldorfskej akadémii. Po nástupe nacizmu však bol ako „zdegenerovaný umelec“ (entartete Kunst) prepustený.


Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Susanna Partsch. Paul Klee. Köln: TASCHEN Verlag, 2006. (1. vyd.: 1991, 2. vyd.: 2003) ISBN 978-3-8228-6361-9.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Klee

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]