Pleseň (vreckaté a spájavé huby)

Pleseň na dome spustošenom hurikánom Katrina (2005)

Pleseň napadajúca broskyňu

Pleseň pokrývajúca jahody

Pleseň je odborné (ale nie taxonomické) označenie pre hubu, ktorá:

• je tzv. vláknitou hubou (čiže má - spravidla viditeľné - pravé podhubie, t.j. nejde napr. o kvasinku), a
• nie je vyslovene vodnou hubou (t.j. nejde napr. o bunkovku), a
• žije alebo môže žiť aj saprofyticky (t.j. nejde napr. o dermatofyt), a
• rozmnožuje sa prevažne nepohlavnými výtrusmi a buď nemá žiadne pohlavné orgány alebo ich má veľmi malé.

Táto definícia zodpovedá v taxonómii:

• časti taxónu Zygomycota (po slovensky: plesne [v užšom taxonomickom zmysle]); a
• časti taxónu Ascomycota (po slovensky: vreckaté huby); a
• časti (presnejšie: skoro celému) taxónu Deuteromycota (po slovensky: nedokonalé huby).

Taxónu Zygomycota v najnovšom systéme zodpovedajú taxóny Mucoromycota a Zoopagomycota, plesne sú najmä v prvom z nich, ale aj v druhom.
Taxón Deuteromycota je neprirodzený taxón, a preto sa v posledných desaťročiach spravidla považuje za nevhodný (resp. zrušený) a jeho obsah (resp. aspoň tá jeho časť, ktorú sa už podarilo prehodnotiť) bol presunutý do taxónov Ascomycota a Basidiomycota (po slovensky: bazídiové huby). Pokiaľ ide špeciálne o plesne (teda predmet tohto článku), prakticky všetky plesne boli konkrétne presunuté z Deuteromycota do Ascomycota a viac-menej iba jeden rod (pozri nižšie) bol presunutý do Basidiomycota. Taxón Deuteromycota je pre plesne dôležitý v tom zmysle, že veľká väčšina húb z tohto taxónu spadá pod vyššie uvedenú definíciu plesne.

Trochu zjednodušene sa teda dá povedať, že plesne sú všetky mikroskopické huby (iný názov: mikromycéty) z taxónov Zygomycota (resp. Mucoromycota a Zoopagomycota) alebo Ascomycota (vrátane bývalého Deuteromycota) okrem kvasiniek a dermatofytov.

Existujú aj iné, spravidla širšie definície plesní - pozri článok pleseň.

Povlak

Ako pleseň sa označuje aj viditeľný vatovitý, chumáčovitý alebo múčnatý povlak vytváraný podhubím húb, definovaných vyššie, na rastline, v pôde alebo organickom substráte (t.j. potravine, textile, farbe, papieri, gume a pod.), ktorý je buď belavý alebo fruktifikačnými orgánmi nápadne sfarbený (t.j. zelený, žltý, ružový, modrý či čierny).

Príklady

Medzi plesne podľa úvodnej definície patria najmä tieto rody (* označuje, že rod patril pôvodne do taxónu Deuteromycota):

• v rámci taxónu Zygomycota:
  • Absidia
  • Conidiobolus
  • Mucor
  • Mycocladus
  • Rhizopus
  • Thamnidium
• v rámci taxónu Ascomycota:
  • Acremonium* (=Cephalosporium)*
  • Alternaria*
  • Aspergillus*
  • Aureobasidium* (niekedy zaraďované pod Basidiomycetes)
  • Botrytis*
  • Byssochlamys
  • Cladosporium*
  • Claviceps
  • Clonostachys*
  • Curvularia*
  • Emericella
  • Epicoccum*
  • Eupenicillium
  • Eurotium
  • Fusarium*
  • Chaetomium
  • Chrysonilia*
  • Monascus
  • Monilia*
  • Nectria
  • Neosartoria
  • Neurospora
  • Paecilomyces*
  • Penicillium*
  • Phoma*
  • Phialophora*
  • Scopulariopsis* (staršie zaraďovaný pod Penicillium)
  • Sporotrichum*
  • Stachybotrys*
  • Stemphyllium*
  • Talaromyces
  • Trichoderma*
  • Trichothecium*
  • Ulocladium*
  • Verticillium*
• v rámci taxónu Basidiomycetes:
  • Wallemia* (Sporendonema)*

Niekedy sa za plesne považujú aj tzv. Mycelia sterilia* (=Agonomycetalies*; po slovensky neplodné podhubia), čo je dosť atypická skupina z taxónu Deuteromycota, ktorá dnes už patrí sčasti pod Ascomycota a sčasti pod Basidiomycetes.

Ťažkosti a prínosy

Plesne v prostredí bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení, čiže až keď vytvoria charakteristický povlak (pozri vyššie).

Niektoré plesne (napr. niektoré druhy z rodov Penicillium a Aspergillus) vylučujú toxíny, tzv. mykotoxíny, ktoré spôsobujú napr. otravu pri konzumácii potravín alebo aj (akútnu či chronickú) otravu pri pobyte v nimi napadnutej miestnosti. U ľudí môžu plesne (t.j. spravidla ich výtrusy, resp. konídie) spôsobovať aj alergie. Alergické reakcie bývajú vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Priamym kontaktom s plesňami dochádza k chorobám kože (ekzém, mykóza, psoriáza). U takmer polovice obyvateľov budov, v ktorých sú problémy s rastom plesní, sa vyskytujú symptómy typu opuchnutie očí, pískanie na hrudníku pri dýchaní či pocit nedostatku dychu, ktoré zmiznú krátko po opustení postihnutého priestoru. Dlhodobé vystavenie plesniam v budovách spôsobuje nielen zhoršenie alergií, ale aj zvýšenie citlivosti organizmu na infekcie, a teda takto nepriamo spôsobuje chrípku, bronchitídu či infekciu stredného ucha.

Rast plesní v budovách je podporovaný prítomnosťou živín (napr. papier, drevo, koža, bavlna), teplotou vzduchu v rozpätí 20 – 35 st. C a prítomnosťou vlhkosti, pričom rozvoj plesní podporuje viac kondenzácia vody a vlhkosť na povrchoch než vyššia relatívna vlhkosť vzduchu.

Niektoré plesne spôsobujú choroby rastlín (rastlinné mykózy).

Na boj proti plesniam sa používajú antimykotiká, dezinfekčné prostriedky, konzervačné látky a fungicídy. Vzniku plesní v bytoch sa predchádza najmä správnym vetraním.

Niektoré netoxické plesne (opäť sú to napr. niektoré druhy z rodov Penicillium a Aspergillus) sa používajú pri výrobe potravín (napr. plesňového syra či vína). Iné plesne (napr. niektoré druhy z rodov Penicillium a Cephalosporium) sa používajú na výrobu antibiotík (napr. penicilínu).