Slovenské vzdušné zbrane
Slovenské vzdušné zbrane | |
Krajina | Slovensko |
---|---|
Existencia | 1939 – 1944 |
Vznik | 14. marec 1939 |
Zánik | 31. august 1944 |
Typ | vzdušné sily |
Velitelia | pozri Velitelia Slovenských vzdušných zbraní |
Nadradené jednotky | Branná moc Slovenskej republiky |
Účasť | |
Vojny | Malá vojna druhá svetová vojna |
Insígnie | |
Znak |
Slovenské vzdušné zbrane (skratka: SVZ) boli leteckou zložkou Brannej moci Slovenskej republiky (1939 – 1945). Existovali od marca 1939 do augusta 1944. Ich úlohou bola obrana vzdušného priestoru Slovenska, ale zúčastnili sa aj vojenských operácií proti Červenej armáde na východnom fronte. Prvé bojové akcie uskutočnili v tzv. „Malej vojne“ a vo vojne proti Poľsku.
Lietadlá pre výcvik poskytlo Nemecko a Taliansko (tiež aj česko-slovenská zbrojovka Brno). K obrane slovenského vzdušného priestoru boli používané stroje Messerschmitt Bf 109 (verzie E a G), Avia B.534 a ďalšie stíhacie lietadlá. S obranou samozrejme pomáhali aj jednotky Luftwaffe dislokované v oblasti.
Keď 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, vzniklo aj s pomocou niekoľkých ukoristených lietadiel slovenské povstalecké letectvo.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé bojové nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Krst ohňom prekonalo slovenské letectvo hneď v marci 1939, kedy maďarská armáda vnikla po zabratí Podkarpatskej Rusi (16. marca) na územie východného Slovenska. Proti maďarským vzdušným silám boli nasadené 45. a 49. stíhacia letka s dvadsiatimi lietadlami B.534 a 12. a 13. pozorovacia letka, vyzbrojená asi dvadsiatimi lietadlami Š.328, operujúce z letiska v Spišskej Novej Vsi. Ich protivník nasadil do akcie stíhaciu letku 1/1 „Íjász“, vybavenú talianskymi stíhačkami Fiat CR.32. Hneď v prvý deň operácií (23. marca) stratili Slováci dve B.534, zasiahnuté protilietadlovou paľbou. 26. marca bolo podpísané prímerie; počas štyroch dní bojov však Slovensko stratilo deväť lietadiel Avia B.534 a štyri Letovy Š.328, sedem pilotov bolo zabitých a jeden zajatý.
Invázia do Poľska
[upraviť | upraviť zdroj]Svoju úlohu zohralo slovenské letectvo aj pri invázii do Poľska. Nasadilo pritom 39. a 45. stíhaciu letku a 16. pozorovaciu letku. Hlavnou úlohou stíhacích letiek bolo sprevádzanie nemeckých strmhlavých bombardérov Junkers Ju 87 pri útokoch na poľské pozície. Pri vykonávaní týchto akcií stratili Slováci dve svoje lietadlá (pravdepodobne B.534). 16. pozorovacia letka potom zhadzovala ľahké bomby a letáky, a podieľala sa na kuriérskej službe.
Boje v Sovietskom zväze
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 22. júna 1941 prekročila nemecká armáda hranice Sovietskeho zväzu, ktorému Tretia ríša vzápätí vyhlásila vojnu. V ten istý deň Slovensko prostredníctvom prezidenta a ministra zahraničných vecí vyjadrilo tomuto ťaženiu podporu, čo o dva dni neskôr potvrdilo vyslaním bojových jednotiek na východný front. Na fronte bolo okrem pozemného vojska nasadené aj slovenské letectvo. Napriek nedostatkom vo výzbroji a výcviku si slovenskí letci viedli pomerne úspešne a na zastaraných dvojplošníkoch získali množstvo vzdušných víťazstiev. Legendárna letka 13, prezbrojená na Messerschmitty Bf 109, pokračovala v boji po boku Luftwaffe aj po stiahnutí väčšiny ostatných slovenských jednotiek. Najúspešnejším pilotom bol Ján Režňák s 32 potvrdenými zostrelmi.
Obrat vo vojne na východnom fronte však čoskoro demoralizoval aj letectvo, rovnako ako u pozemného vojska aj tu dochádzalo k prípadom dezercie a po vypuknutí Slovenského národného povstania sa niektorí letci pridali na stranu povstalcov. Povstalecké letectvo využívalo viacero strojov bývalých Slovenských vzdušných zbraní (Avia B.534, Letov Š.328, Messerschmitt Bf 109 (verzie E a G), Focke-Wulf Fw 189 a ďalšie). Jeho hlavnou oporou však bol 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk, ktorý priletel na povstalecké územie zo ZSSR a operoval na sovietskych strojoch Lavočkin La-5FN.
Organizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenské letectvo vzniklo na základe česko-slovenského Leteckého pluku 3 "Generála-letca Milana Rastislava Štefánika", ktorý ako jediný zo šiestich česko-slovenských leteckých plukov bol umiestnený na Slovensku. Po vzniku Slovenskej republiky, v marci 1939, prevzali novovzniknuté Vzdušné zbrane jeho leteckú výzbroj a organizačnú štruktúru. Veliteľom letectva sa stal pplk. Ján Ambruš, veliteľom pluku mjr. Karol Sojček. Letectvo sa v tej dobe potýkalo hlavne s nedostatkom pilotov a zastaranosťou leteckého parku.
- Letecký pluk „Generála-letca M. R. Štefánika“ (stav k marcu 1939)
- 1. peruť
- 9. pozorovacia letka (Vajnory, Letov Š.328)
- 64. výzvedná letka (Vajnory, Letov Š.328)
- 2. peruť
- 12. pozorovacia letka (Spišská Nová Ves, Letov Š.328)
- 13. pozorovacia letka (Spišská Nová Ves, Letov Š.328 a Aero AP.32)
- 49. stíhacia letka (Spišská Nová Ves, Avia B.534)
- 3. peruť
- 37. stíhacia letka (Piešťany, Avia B.534)
- 38. stíhacia letka (Piešťany, Avia B.534)
- 39. stíhacia letka (Piešťany, Avia B.534 a Avia Bk.534)
- 45. stíhacia letka (Piešťany, Avia B.534)
- 4. peruť
- 10. pozorovacia letka (Nitra, Letov Š.328)
- 15. pozorovacia letka (Nitra, Letov Š.328, Letov Š.128, Letov Š.218, Letov Š.16, Aero A.230, Aero A.330 a Avia Ba.33)
- 16. pozorovacia letka (Tri Duby, Letov Š.328 a Letov Š.16)
- Náhradná letka (Piešťany, Avia Ba.33, Avia Ba.34 a Aero AP.32)
- Cvičná letka (Vajnory, Nitra a Piešťany, Avia B.534, Letov Š.328, Praga E.39, Praga E.241, Avia Ba.122, Avia Bš.122, Aero A.100, Aero A.11, Aero A.200, Avia B.34, Letov Š.16, Aero A.211 a Dewoitine D.1)
- Technická letka (Piešťany)
- Letecký park a dielne (Nitra)
- Letecká strelnica (Malacky-Nový Dvor)
Reorganizácia v roku 1939
[upraviť | upraviť zdroj]Na konci roku 1939 došlo k celkovej reorganizácii jednotiek. Kvôli stálemu nedostatku bojových pilotov bol zredukovaný počet letiek – z piatich stíhacích vznikli tri (11. a 12. v Piešťanoch a 13. v Spišskej Novej Vsi), zo siedmich pozorovacích tiež tri (1. v Žiline, 2. v Spišskej Novej Vsi a 3. v Nitre). Bola vytvorená nová letecká škola v Trenčianskych Biskupiciach, používajúca pôvodne lietadlá česko-slovenskej proveniencie, neskôr potom nemecké lietadlá. Došlo k zlúčeniu veliteľstva leteckého pluku s veliteľstvom letectva na Ministerstve národnej obrany. Navyše vznikli nové samostatné perute, podliehajúce jednotlivým veliteľstvám divíznych oblastí.
- Slovenské vzdušné zbrane (stav k októbru 1939)
- Peruť I (Nitra)
- Letka 9
- Letka 10
- Letka 16
- Peruť II (Spišská Nová Ves)
- Letka 12
- Letka 45
- Letka 49 (rámcová)
- Peruť III (Piešťany)
- Letka 37
- Letka 39
- Letka 64
- Letka 38 (rámcová)
- Náhradná peruť (Piešťany)
- Letecký park a dielne
- Slovenské vzdušné zbrane (stav k januáru 1940)
- Veliteľstvo Divíznej oblasti Trenčín (VDO 1)
- Peruť III (Piešťany)
- Letka 3 (Nitra)
- Letka 11 (Piešťany)
- Letka 13 (Piešťany)
- Náhradná peruť (Piešťany)
- Cvičná letka (Piešťany)
- Školná letka (Piešťany)
- Výcviková letka (Piešťany)
- Spravodajská letka (Piešťany)
- Oddiel vzdušného spravodajstva (Piešťany)
- Peruť III (Piešťany)
- Veliteľstvo Divíznej oblasti Banská Bystrica (VDO 2)
- Peruť I (Zvolen)
- Letka 1 (Zvolen)
- Letka 2 (Spišská Nová Ves)
- Peruť I (Zvolen)
- Veliteľstvo Divíznej oblasti Prešov (VDO 3)
- Peruť II (Spišská Nová Ves)
- Letka 12 (Spišská Nová Ves)
- Peruť II (Spišská Nová Ves)
Príslušníci Slovenských vzdušných zbraní
[upraviť | upraviť zdroj]Velitelia Slovenských vzdušných zbraní
[upraviť | upraviť zdroj]obdobie | veliteľ[1] |
1.10.1940 - 4.11.1940 | plk. let. Július Smutný |
4.11.1940 - 1.5.1942 | gen. II. (I.) tr. Anton Pulanich |
1.5.1942 - 1.1.1944 | plk. gšt. (gen. II. tr.) Štefan Jurech |
1.1.1944 - 21.8.1944 | plk. gšt. Alojz Ballay |
21.8.1944 - 15.9.1944 | mjr. gšt. Ondrej Herblay |
Významní piloti
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Režňák
- Izidor Kovárik
- Ján Gerthofer
- František Cyprich
- František Brezina
- Anton Matúšek
- František Slavkovský
- Jozef Štauder
- Pavel Zeleňák
- Rudolf Božik
- Vladimír Kriško
- Alexander Gerič
- Jozef Jančovič
- František Hanovec
- Rudolf Palatický
- Štefan Martiš
- Juraj Puškár
- Štefan Ocvirk
- Ondrej Ďumbala
- Jozef Drlička
- Martin Danihel
- Ivan Kocka
- Michal Iľovský
Lietadlá Slovenských vzdušných zbraní
[upraviť | upraviť zdroj]- Arado Ar 96B-5
- Bücker Bü 131B Jungmann
- Bücker Bü 133 Jungmeister
- Bücker Bü 181D Bestmann
- Fieseler Fi 156C-2
- Focke-Wulf Fw 44C Stieglitz
- Focke-Wulf Fw 58C Weihe
- Focke-Wulf Fw 189A-1 Uhu
- Gotha Go 145C
- Heinkel He 72B-1 Kadett
- Heinkel He 111H-3
- Junkers W 34h
- Junkers Ju 52/3m g7e
- Junkers Ju 87D-5
- Klemm Kl 35D
- Messerschmitt Bf 109D-2, E-1/B, E-2, E-3, E-4, E-4/N Trop, E-7, E-7/Trop
- Messerschmitt Bf 109G-6
- Siebel Fh 104 Hallore
- Siebel Si 204A
- Avia B.71 (Jediné lietadlo Avia B.71 slúžilo na Slovensku do 18. apríla 1943, kedy s ním čtk. Anton Vanko a štyria ďalší letci preleteli do Turecka. Odtiaľ sa dostali do Veľkej Británie, kde sa zapojili do česko-slovenského odboja.[2])
- Avia Ba.122
- Avia BH.33E
- Avia B.534
- Aero A.100
- Aero Ab.101
- Aero AP.32
- Beneš-Mráz Be.51 Beta-Minor
- Letov Š.231
- Letov Š.328
- Praga BH.39
- Praga A/B.32 Pardubitz
- Praga E.210
- Praga E.240
- Zlín Z.XV
- Zlín Z.XII
- Caudron C.445 Goéland
- Avro 626
- Savoia-Marchetti SM.84bis
Typy lietadiel a ich početné stavy k 14. marcu 1939[3]
[upraviť | upraviť zdroj]- Aero A.11 (5)
- Aero A.25 (1)
- Aero A.32 (5)
- Aero Apb.32 (1)
- Aero A.35 (1)
- Aero A.100 (16)
- Aero Ab.101 (2)
- Aero A.134 (1)
- Aero A.211 (3)
- Aero A.230 (3)
- Aero A.330 (4)
- Aero MB.200 (1)
- Avia Bš.21 (1)
- Avia Ba.33 (4)
- Avia B.34 (3)
- Avia B.122 (2)
- Avia Ba.122 (4)
- Avia Bš.122 (9)
- Avia B.534 (66)
- Avia Bk.534 (15)
- Avia F.VIIb (1)
- Avia B.71 (1)
- Beneš-Mráz Be.50 (2)
- Beneš-Mráz Be.60 (3)
- Beneš-Mráz Be.150 (2)
- Beneš-Mráz Be.555 (1)
- Dewoitine D.1 (4)
- Letov Š.16 (10)
- Letov Š.128 (5)
- Letov Š.218 (10)
- Letov Š.239 (5)
- Letov Š.328 (101)
- Letov Š.616 (6)
- Praga E.39 (34)
- Praga E.41 (3)
- Praga E.114 (5)
- Praga E.241 (14)
- Tatra T.131 (1)
- Zlín Z.XII (3)
Vývoj leteckého výsostného znaku Slovenských vzdušných zbraní
[upraviť | upraviť zdroj]-
Výsostný znak zavedený od 1. júna 1939
-
Od 10. septembra 1939 bol výsostný znak doplnený bielym 15 cm širokým lemovaním
-
Počas invázie do Poľska v roku 1939 niesli slovenské lietadlá aj nemecké znaky
-
Výsostný znak zavedený od 15. októbra 1940
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KLUBERT, Tomáš. Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom. Bratislava : Perfekt a.s. a Ústav pamäti národa, 2016. 445 s.
- ↑ AVIA B 71 [online]. cs-letci.com, [cit. 2018-04-21]. Dostupné online.
- ↑ RAJNINEC, Juraj. SLOVENSKÉ LETECTVO 1939-1944 (1.ZV). 1.vydanie. vyd. Bratislava : Magnet-Press Slovkia, 1999. ISBN 80-968073-2-3. S. 13-14.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenské vzdušné zbrane