Sokoľničeskaja

Sokoľničeskaja ; Сокольническая
Farba na mape	červená
Rok otvorenia linky	1935
Typ linky	Podzemná
Súpravy	Súprava 81–71 ; Súpravy Ež a Ež-1 ; Súpravy Em-508 a Em-509
Počet staníc	19
Dĺžka (v km)	26,2 km
Depá	Severnoje; Čerikizovo
Počet cestujúcich	931 600 (v pracovný deň)
Linky Moskovského metra
	1. Sokoľničeskaja
	2. Zamoskvoreckaja
	3. Arbatsko-Pokrovskaja
	4. Fiľovskaja
	5. Koľcevaja
	6. Kalužsko-Rižskaja
	7. Tagansko-Krasnopresnenskaja
	8. Kalininskaja
	9. Serpuchovsko-Timirjazevskaja
	10. Ľublinskaja
	11. Kachovskaja
	L1. Butovskaja

Sokoľničeskaja (rus. Сокольническая) bola prvá trasa moskovského metra. Je vedená na osi severovýchod-juhozápad. Jej celková dĺžka je 26 km a nachádza sa na nej 19 staníc. Cesta z jedného konca na druhý trvá približne 41 minút. Priemerná rýchlosť súprav trasy je 39 km/hod. Na mapách je značená červenou farbou.

História výstavby

Prvý úsek trasy otvorili v roku 1935 medzi stanicami Sokoľniki a Park kuľtury. Neskôr bola predĺžená za rieku Moskva, ktorú prekročila po povrchu pomocou mostnej konštrukcie. V roku 1957 bola trasa predĺžená po stanicu Sportivnaja a o dva roky neskôr otvorili stanicu Universitet. V roku 1963 trasa dosiahla svoj južný terminus v stanici Jugo-Zapadnaja a v roku 1965 bola predĺžená na Preobraženskú ploščaď. Kvôli konštrukčným nedostatkom a korózii mostnej konštrukcie bola od roku 1984 uzavretá pre cestujúcich stanica Leninskije gory, nachádzajúca sa priamo na moste. Od roku 1986 bola na moste úplne zastavená premávka súprav (pre premávku metra boli postavené obchádzkové trasy). Premávka bola obnovená a zrekonštruovaná stanica bola otvorená až v roku 2002 pod názvom Vorobjovy gory. Severný terminus Ulica Podbeľskogo bol otvorený v roku 1990.

Prítomnosť a budúci rozvoj

Trasu obsluhujú dve depá – Severnoje od roku 1935 a Čerkizovo od roku 1990. Od roku 1997 dochádza k obnove vozového parku trasy – staré súpravy sú vymnieňané za nové typy 81-717.5M/714.5M - sedemvozňové súpravy. Na trase premávajú aj staré súpravy Ež, Ež1 a Em-508 a Em-509.

Sokolničeskaja je najstaršou linkou siete a 70 rokov neustálej služby je badať najmä na staniciach, ktoré neboli stavané na taký nápor cestujúcich. Vymieňajú sa keramické obklady za mramor, vymieňajú sa osvetľovacie telesá a stavajú sa nové východy na povrch. V 60. rokoch sa stanice stavali rýchlo a nekvalitne, napr. stanica Vorobjovy gory bola zavretá 13 rokov a musela byť kompletne prestavaná.

V budúcnosti sa plánuje predĺženie trasy na oboch koncoch. Avšak táto výstavba je podmienená dokončením druhej okružnej trasy, ktorá je plánovaná už od 60. rokov. Avšak plány na jej výstavbu sa zdajú rovnako vzdialené ako pred 40 rokomi.