Stanislav Bubán

Stano Bubán
slovenský akademický maliar a vysokoškolský pedagóg
Narodenie	5.5.19615. máj 1961 (63 rokov) Sečovce, ČSSR
Alma mater	Vysoká škola výtvarných umení
Manželka	Simona Bubánová, rod. Tauchmanová Beáta Jablonská
Deti	Lujza Bubánová Ľudmila Bubánová Hana Bubánová
Odkazy
Webstránka	stanobuban.sk
Commons	Stanislav Bubán
Umelecký portál  Biografický portál

Doc. Stanislav Bubán, akad. mal. (* 5. máj 1961, Sečovce) je slovenský výtvarník, akademický maliar a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti je docentom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas svojej dlhej umeleckej kariéry získal ocenenia doma aj v zahraničí. Vystavoval v Anglicku, Francúzsku, USA, Holandsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku, Egypte, Nemecku, Česku, aj doma na Slovensku.

Detstvo

Stano Bubán, Artotéka Gallery, Bratislava, 2024

Narodil sa v Sečovciach v rodine známeho maliara Štefana Bubána a učiteľky Zlatici Bubánovej (rodenej Brindzákovej). Pod vplyvom domáceho prostredia sa chcel stať výtvarníkom. Už počas základnej školy, ktorú vychodil v Trebišove, navštevoval základnú umeleckú školu v Trebišove. Má dvoch súrodencov, sestry Lenu Leškovú (rodenú Bubánovú) a Eriku Lyciusovú (rodenú Bubánovú).

Štúdium

Po absolvovaní Gymnázia v Trebišove pokračoval v rokoch 1980 – 1986 v štúdiu monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (docent Juraj Kresila a profesorka Eugénia Lehotská). Patril do voľného generačného zoskupenia (Simona Bubánová, Daniel Brunovský, Ivan Csudai, Laco Terén, Jozef Šramka), ktoré prinieslo do slovenského výtvarného umenia v druhej polovici 80. rokov vtedy aktuálnu postmodernu.

Po úspešnom zakončení habilitačného procesu na Akadémii výtvarných umení v Prahe, bol v roku 2002 menovaný docentom. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave momentálne pôsobí ako pedagóg v kabinete kresby.

Tvorivé princípy výtvarnej práce

Výtvarná tvorba Stana Bubána prešla viacerými vývojovými procesmi, tendenciami, žánrovými a tematickými rovinami. S tvorbou začal v polovici 80. rokov expresívnym postmoderným maliarskym výrazom inšpirovaný mytológiou. Suverénne sa hlásil k veľkým témam odvážnym maliarskym gestom, plným slobody, sebavedomia (možno aj revolty). Beáta Jablonská vo svojej monografii o umelcovi píše: Stano Bubán sa na prvých spoločných výstavách s „postmodernými pirátmi“, ktoré boli vnímané takmer ako manifestačné vystúpenia uviedol temperovými maľbami na veľkých papieroch. Vynikli ani nie tak zjavným prihlásením sa k transavantgardnej poetike a jej slovníku, ale skôr svojou expresívnou maľbou, divokou a živelnou, ktorá prirodzene vychádzala z jeho maliarskeho rukopisu.

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 opustil figúru a expresívnosť nahradil abstraktnými monochrómnymi plochami so spleťou čiar. Priniesol do kapitoly slovenských dejín umenia nielen novú estetickú, ale aj intelektuálnu podobu novej abstrakcie.

„Nedisciplinovanosť“, mu nebránila skúmať všetky možné stavebné prvky obrazu (typické pre nezobrazujúce prístupy) a takto vytvorila základňu k experimentom miešania minimalistických, či možno aj konceptuálnych prístupov s tými viac intuitívnejšími a gestickými. Práve svojou „neposlušnosťou“ priniesol do kontextu vtedajšej mladej slovenskej maľby autentickú a v rámci domácej novej abstrakcie rozhodujúcu polohu.

Približne v roku 1998 uzatvára cyklus abstraktnej maľby a obracia sa opäť k figurálnej kompozícii, prísne realistickej, čerpajúc z techník starých majstrov. Kombinuje tradičné postupy s výsostne novými a vytvára akýsi nový (vlastný) „systém“ maľovania.

Beata Jablonská toto autorské obdobie komentuje: Jeho „nová“ maľba sleduje realistické zadania, dokonca spočiatku podľa náročných zásad staromajstrovských techník, Bubánovo maľovanie je opäť maliarskym výskumom a experimentom. Návrat ku konvenciám realistickej maľby je obrátením sa autora poučeného a zorientovaného v dejinách umenia i v súčasných interpretačných teóriách.

Aj keď sú témy jeho malieb mytologické, viažuce sa k literárnym „láskam“, námety sú vždy akoby až v druhom pláne výtvarného konceptu. Štylizácia figúr je výsledkom „myslenia maľbou“, čo znamená, že redukcia vychádza zo štetcovej techniky, s dôrazom na údernosť maliarskeho gesta a výrazu.

S láskou až za hrob

V roku 2018 Bubán prezentuje v divadle Malá scéna STU sériu obrazov s témou smrti so silným symbolom lebiek. Ľudských, zvieracích, lebiek solitérnych, alebo vo dvojici, ktoré fungujú na farebnej ploche obrazu, občas matnej, takmer monochrómnej, inokedy sýto žiarivej. Sú to lebky v interiéri aj exteriéri, avšak najčastejším prostredím je les, alebo dekoratívne abstraktné pozadie.

Barbara Brath, kurátorka jeho výstavy Hasta la muerte, mi amor… charakterizuje toto jeho maliarske obdobie slovami: Smrť je niečo, čo nás neminie. Čo raz príde. Istá je v živote iba smrť. A hoci v živote spravidla potrebujeme istoty, táto jediná vyvoláva strach. Smrť prichádza občas nečakane, prekvapivo, šokantne, rýchlo a možno aj skoro, inokedy sa vlečie, ľudia na ňu čakajú, ba modlia sa za ňu, môže byť vykúpením z bolesti života. Téma smrti je nadčasová, svojim spôsobom nás priťahuje a zároveň odpudzuje, lebo je nebezpečne neprebádaná, neznáma, nevyznáme sa v nej a často sa jej práve preto bojíme.

Hľadajúci pútnik

V Galérii Danubiana vystavuje Bubán v roku 2021 expozíciu Chodec. Pocity frustrácie, nenaplnenia a ničoty ho viedli k tomu, že spolu s výtvarníčkou Evou Šrubařovou začal ešte v novembri 2018 chodiť maľovať do prírody v oblasti Malých Karpát. Jeden rok, pravidelne raz do týždňa putovali po krajine v akomkoľvek počasí. Nezáležalo na tom či snežilo, pršalo, mrzlo alebo boli horúčavy. Maľovali v noci s čelovkami, skoro ráno alebo počas magickej polhodiny pri súmraku. Z tohto obdobia vznikli autorove veľkorozmerné plátna z plenéru. Jeho krajinomaľby vypovedajú o všetkých súčasných problémoch so životným prostredím, frustráciou z politiky aj vlastnej identity.

Knihy o autorovi

Stano Bubán, Portrait of a former member of the Slovak Philharmonic, 2013, oil on canvas, 50 x 75 cm

Slovenská národná galéria (Bratislava) vydala v roku 2000 reprezentačnú publikáciu Dejiny slovenského výtvarného umenia 20. storočie, v ktorej je predstavené a analyzované dielo Stana Bubána. O deväť rokov neskôr (2009) vydala znovu Slovenská národná galéria publikáciu Osemdesiate : postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992. Kniha bola prezentovaná na výstave Osemdesiate v Esterházyho paláci v Bratislave (2009).

V roku 2013 vyšla vo vydavateľstve Virvar monografia Stano Bubán. Výtvarná teoretička Beata Jablonská v publikácii hodnotí jeho dielo od počiatkov po súčasnosť. Autorka rozdelila úvahy o umelcovej maľbe chronologicky aj tematicky. Niekoľkými samostatnými štúdiami dopĺňa plnofarebný obrazový materiál a osvetľuje pozadie vzniku diel.

Osobný život

V roku 1983 sa oženil so Simonou Bubánovou (rod. Tauchmanovou), s ktorou má dcéru Lujzu Bubánovú. V roku 1991 sa znovu oženil. S manželkou Beátou Jablonskou, majú dve dcéry. Ľudmilu Bubánovú a Hanu Bubánovú. Vo svojom voľnom čase sa venuje Kung Fu a Tai Chi. Tancuje argentínske tango, aj v medzinárodnej škole profesora Rodolfa Dinzela v Buenos Aires.

Výber z výstav

Stano Bubán, Black and White Minds, 2015, oil on canvas, 150 x 150 cm

• 1992 Rany a náplaste, Na bydílku, Brno, Česko
• 1992 Brunovský – Bubán, Sala communale Grifo e Leone, Perugia, Taliansko
• 1993 Zimski salon, Mestská galéria, Ľubľana, Slovinsko
• 1993 Kunstpreis der Stadt Erfurt, Galerie am Fischmarkt, Erfurt, Nemecko
• 1993 Saloon 12, Palace Wittgenstein, Viedeň, Rakúsko
• 1994 5th International Cairo Biennal, Káhira, Egypt
• 1995 Považská galéria, (spolu s J. Feketem), Žilina
• 1995 5+4 from Slovakia, The House of Cyprus, Atény, Grécko
• 1995 Iná čierna, Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava
• 1995 Galéria U dobrého pastýre, Brno, Česko
• 1996 XXVIII. Festival International de la Peinture, Cagnes-sur-Mer, Francúzsko
• 1996 Galéria Seliny, Atény, Grécko
• 1996 Enter, Künstlerhaus – Passage Gallery, (spolu s J. Feketem, S. Filkom), Viedeň, Rakúsko
• 1997 Dordrecht – Bratislava, Galéria VBKD, Dordrecht, Holandsko
• 1997 Really painting, Slovenská národná galéria – Vermesova vila, Dunajská Streda
• 2000 Contemporary Slovak Art, Galéria Medzinárodného menového fondu, Washington, USA

Stano Bubán, Banal story with a charitable undertone, 2000, oil on canvas, 150 x 160 cm

• 2000 International Biennal of Drawing and Graphic Arts, Mestské múzeum, Gyor, Maďarsko
• 2000 Celjski mednarodní slikarski tedni, Galéria Keleia, Celje, Slovinsko
• 2001 Eine kurze Geschichte zur Malerei, Erholungshauses Bayer, Leverkusen, Nemecko
• 2002 New paintings, Galeria Marat Art, Bratislava
• 2003 Majstrovské diela 20. storočia zo zbierok Slovenskej národnej galérie, Bratislavský hrad, Bratislava
• 2005 Together in a Journey, Slovenský inštitút (spolu s Nena González Thayer), Budapešť
• 2005 Together in a Journey, Slovenský inštitút (spolu s Nena González Thayer), Viedeň, Rakúsko
• 2005 Salon Montrouge, Paríž, Francúzsko
• 2006 Súčasné slovenské umenie, Európska centrálna banka, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
• 2006 Intímne štúdie, Galéria Linea, Bratislava
• 2007 Together in a Journey (spolu s Nena González Thayer), Galéria Kolomana Sokola, Washington, USA
• 2008 Galéria Kresling, Bratislava
• 2009 Umenie tolerancie, Danubiana, Bratislava

Stano Bubán, Silence, 2020, oil on canvas, 180 x 250 cm.jpg

• 2009 Osemdesiate: Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992
• 2011 Pokánie a iné hry, Slovenské národné divadlo, Bratislava
• 2011 Otto, osem pedagógov VŠVU, Slovenský inštitút, Rím, Taliansko
• 2011 L’art slovaque à la Cité internationale des Arts, Cité internationale des Arts, Paríž, Francúzsko
• 2013 BP Portrait Award, National Portrait Gallery, Londýn, Anglicko
• 2015 Čas býka, Galéria Artšrot, Bratislava
• 2016 Čas býka, Galéria J. Boljke, Ľubľana, Slovinsko
• 2017 13. komnata, Galéria ČinČin, Bratislava
• 2018 Hasta la muerte, mi amor, Divadlo Malá scéna, Bratislava
• 2021 Chodec, Danubiana, Bratislava
• 2024 Fenomén Island, Galéria Artotéka, Bratislava

Študijné pobyty

Stano Bubán, Eruv II, 2007, oil on canvas, 240 x 200 cm

• 2008 Rezident Cité Internationale des Paris
• 2012 No Boundaries International Art Colony – Bald Head Island, NC, USA
• 2014 Second International Oil Painting Creation Camp at Zhangjiajie provincia Hunan, Čína
• 2016 Art Embassy Republic of Slovakia 2016 Dornberk, Slovinsko
• 2016 Kunstsymposium, Das Leben ist Schön Wagrain, Rakúsko
• 2017 Sympózium Grobl, Tenerife, Španielsko
• 2017 Sympózium ART CIRCLE/Art Embassies, Dornberk, Slovinsko
• 2017 Sympózium Art and Aqua International Forum, Malnitz, Rakúsko
• 2018 XVIII SIMPOSIO INTERNACIONAL DE ARTISTAS EN NOJA SIANOJA 2018, Galeria Espiral, Noja, Španielsko
• 2019 Painting Today, Shanxi University, Taiyuan, Čína
• 2021 Valeč a český barok očima evropských umělců Mezinárodní symposium kresby a malby Státní zámek Valeč, Česko
• 2021 International Visual Arts Festival Art Circle Art House Saksida, Dornberk, Slovinsko

Ocenenia

• 2004 Cena G. De Nittisa na II. Biennale Internazionale d’Nittis v Barlette
• 2013 Nominant na ocenenie Travel Award výstavy portrétnej tvorby v National Portrait Gallery, Londýn
• 2018 Cena Slovenskej výtvarne únie na Bienále voľného výtvarného umenia
• 2019 8th Beijing International Art Biennale v National Art Museum of China
• 2020 Cena Slovenskej výtvarne únie na Bienále voľného výtvarného umenia

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stanislav Bubán

Externé projekty

• Osobný web
• Profil a diela autora v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie