Preskočiť na obsah

Subtatranské príkrovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Geológia Západných Karpát
Subtatranské príkrovy
Morfotektonické členenie
Tektonické jednotky
a rozhrania rôzneho rádu
Paleogeografické termíny
Portál vied o ZemiPortál vied o Zemi

Subtatranské príkrovypríkrovové jednotky Západných Karpát, ktoré ležia v pásme jadrových pohorí nad tatrikom. Tvoria ich dva príkrovy:

Oba príkrovy sú tenkokôrové (superficiálne) príkrovy, ktoré obsahujú najmä druhohorné sedimenty, prevažne veľké hrúbky vápencov a dolomitov. Svojou stavbou sa však od seba líšia. Hronikum stratilo spojenie so svojou pôvodnou domovskou oblasťou (je bezkoreňovým príkrovovm), zatiaľčo fatrikum leží severnou, najväčšou časťou na cudzom ale menšou južnou časťou aj na vlastnom podklade[1]. Na viacerých miestach sa tieto príkrovy delia na čiastkové telesá, napríklad v Belianskych Tatrách sa fatrikum člení na čiastkové príkrovy - jednotka Havrana a jednotka Bujačieho vrchu[1]. Dosiaľ neboli nájdené kontakty, kde by ležalo hronikum (vyšší príkrov) priamo na tatriku, aj keď lokálne môže k takému javu dochádzať. Bolo však zaznamené, že v dôsledku tektonických komplikácií, môže lokálne hronikum ležať pod fatrikom (v dôsledku spätných prešmykov, napr. v oblasti Strážovských vrchov).[2]

V minulosti bolo vyčlenených viacero vyšších príkrovov ležiacich na hroniku. Patril medzi ne hlavne strážovský príkrov, ktorý je dnes chápaný ako najvyššia čiastková štruktúra hronika, duplexového charakteru oddelená z mojtínsko-harmaneckej karbonátovej plošiny. Vyčleňovaný bol najmä pre svoj osobitý vývoj s prevahou masívnych rífových vápencov (tzv. wettersteinská fácia), pre čo bol niekedy spájaný so silicikom. Takto boli vyčleňované aj havranický, jablonický, nedzovský a tematínsky príkrov. Tieto telesá sú dnes vlastne príkrovovými troskami jedno mohutného telesa, označovaného ako považský príkrov, ktorý bol z veľkej časti zničený eróziou.

Termín subtatranský bol dávnejšie odovodený od názvu subtatranskej série (ktorú ako prvý vyčlenil V. Uhlig) v oblasti Poľských Tatier[3]. Čo malo pôvodne vyjadrovať geomorfologické postavenie, nie tektonické postavenie pod tatrikom. Termín sa udržal dodnes, vzhľadom na to, že súborne pomenúva príkrovy jadrových pohorí. Bežne je však nahrádzaný pomenovaniami pre jednotlivé príkrovové jednotky (hronikum a fatrikum).

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrstevný sled subtatranských príkrovov sa väčšinou začína na báze strednotriasových karbonátov a končí v strednej kriede. Staršie horniny obvykle nie sú zachované, pretože k odtrhnutiu príkrovov došlo na súvrstviach spodnotriasových verfénskych bridlíc a karpatského keupra. Podložné kryštalinikum sa zachovalo iba výnimočne, vo fatriku ho možno sledovať v tektonických oknách v Rázdielskej jednotke a v oblasti Starých Hôr[4]. V hroniku sa zachovala časť preddruhohorného podložia vo forme hrubých súvrství bazaltových vulkanoklastík mladopaleozoického (karbónskeho a permského) veku, označované ako ipoltická skupina.

Presun subtatranských príkrovov nastal vo vrchnej kriede (cenoman až stredný turón), pričom ako prvé bolo presunuté fatrikum a naň sa nasunulo hronikum. Smer presunu bol generálne z juhu na sever[5].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok, N - Q. Veda, Bratislava, s. 549
  2. Pelech, O., Olšavský, M., 2018: Post-early Eocene backthrusting in the northeastern Strážovské vrchy Mts. (Western Carpathians). Mineralia Slovaca, 50, 2, s. 147 – 156.
  3. Andrusov, D., 1936: Subtatranské příkrovy Západních Karpat. Sbor pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi při Slovanském ústavu, Praha, 49 s.
  4. Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca Monograph. Košice, s. 1 – 24
  5. Mišík, M., 1976: Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.