Preskočiť na obsah

Trenčianske Stankovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trenčianske Stankovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Povvažie
Vodné toky Váh, Selecký potok.
Nadmorská výška 208 m n. m.
Súradnice 48°50′23″S 17°59′06″V / 48,8398°S 17,9850°V / 48.8398; 17.9850
Rozloha 24,5 km² (2 450 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 435 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 140,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1212
Starosta Martin Markech[3] (nezávislý)
PSČ 913 11
ŠÚJ 545741
EČV (do r. 2022) TN
Tel. predvoľba 032/64..
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Trenčianske Stankovce 362
913 11
E-mailová adresa poslať email
Telefón 032/657 66 32
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Trenčianske Stankovce
Webová stránka: trencianskestankovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Trenčianske Stankovceobec na Slovensku v okrese Trenčín. Obec vznikla spojením obcí Malé a Veľké Stankovce, Rozvadze a Sedličná.

Nachádza sa v centrálnej časti Trenčianskej kotliny, na ľavom brehu Váhu, približne 4 km juhozápadne od Trenčína.[4] Obcou preteká Selecký potok a niekoľko menších vodných tokov, ktoré ústia západne od obce do starého koryta Váhu. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné pamiatky Malostankovské vresovisko a Selecký potok.[5]

Severným okrajom obce vedie cesta I/9 z Chocholnej na Nováky, centrom prechádza cesta II/507 z Beckova do Trenčína, na ktorú sa pripájajú miestne komunikácie.[5] Najbližším mestom je 8 km severovýchodne ležiaci Trenčín, 21 km juhozápadne leží Nové Mesto nad Váhom a 27 km juhovýchodne ležia Bánovce nad Bebravou.

Osídlenie lokality v dávnych časoch potvrdzujú nálezy medzi Veľ­kými Stankovcami a Selcom, kde však doteraz nebol vykonaný odborný prieskum. Novodobé dejiny obce tak začínajú rokom 1345, kedy sa objavuje nateraz najstaršia písomná zmienka o osade „possessio Stanuk“. Pôvodná obec sa neskôr (pred rokom 1410) rozdelila na Veľké (possessio seu villa Noghstankouecz) a Malé Stankovce (Parva Stank). Dedina bola sprvu majetkom rodu Stankovcov, po jej vy­mretí (neskôr len Malé Stankovce) to boli rody Barsonyi, Kolocsanyi, Ruttkay, Décsi, Ottlík, Szilvay a Trsťanský. Veľké Stankovce patrili do majetku Trenčianskeho hradu, neskôr spadali pod majer v susedných Veľkých Bierovciach.

Na začiatok 13. storočia (1212) spadá prvá písomná zmienka o „terra Rozowag“ (dnešná časť Rozvadze), neskôr aj pod názvami Rozvacz, Raxowag či Roswasosade. Vlastnil ju gróf Juraj z Pe­zinku, neskôr zemiansky rod Demjan a Pribic, dočasu potom blízky hrad, majer vo Veľkých Bierovciach a od roku 1746 pod samostatný majer v Rozvadzoch. Najmladšou miestnou časťou je Sedličná, ktorá sa ako „Sedlisna“ v listinách spomína až v roku 1403. Zemiansku dedinu vlastnili rodiny Sedlických, Kopčaškov, Bremečkov, Gloszov, Dubnických, Adamovských, Turzovcov a iné.

Obyvatelia týchto dedín sa živili prevažne poľnohospodárstvom, chovom poľnohospodárskych zvierat, rybolovom, no tiež ťažbou a spracovaním dreva. Vodný mlyn sa vo Veľkých Stankovciach spomína už v roku 1549, v roku 1875 sa spomína pri mlyne aj píla na vodný po­hon. V 17. storočí cez Váh premávala kompa, bežné bolo používanie menších lodiek. Prevádzkované už v tom čase boli remeslá a živnosti, napr. v roku 1683 spomínaní mäsiari a tkáč, neskôr krčmári, mlynár, kováč, zámočník či stolár. V 19. storočí tu mali prevádzky aj panské pále­nice vo Veľkých Stankovciach a v Rozvadzoch a tehelňa vo Veľkých Stankovciach.

Fara v susedných Veľkých Bierovciach pochádza z roku 1332 – 36, kedy tu už stál aj kostol. Pod farnosť patril aj mlyn vo Veľkých Stankovciach, polia a lúky v Malých Stankovciach.

Medzi tragické udalosti patrí okrem častých povodní najmä nájazd tureckého vojska na okolité dediny v roku 1663, kedy bolo zabitých, zajatých alebo odvlečených aj niekoľko obyvateľov týchto dedín. v roku 1708 sa v blízkosti obce stretli cisárske i kurucké vojská. Malé Stankovce, Veľké Stankovce, Sedličná a Rozvadze sa zlúčili v roku 1972.[6]

Trenčianske Stankovce si zachovali časť svojráznej ľudovej kultúry, ktorá má v regióne silné korene. Jedinečný je stankovský ľudový kroj, no tiež ľudová hudba. Dodnes stoja zvyšky mly­nov, sýpky a staršie ľudové zvony, murovaná neskoroklaskistická zvonica s kamennou plastikou z roku 1859 vo Veľ­kých Stankovciach, v Sedličnej zvonica so zvonom z 18. sto­ročia a tiež zvonice v Malých Stankovciach. V Malých Stankovciach stojí evanjelický kostol z roku 1784, židovská synagóga a cintorín v Sedličnej sa nezachovali a zanikli po II. sveto­vej vojne. Súčasnú sakrálnu architektúru prezentuje rímsko-katolícky kostol z roku 1994.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-02]. Dostupné online.
  5. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-02]. Dostupné online.
  6. STANKOVCE, Obec Trenčianske. História obce [online]. trencianskestankovce.sk, [cit. 2019-02-02]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]