Victor Horta
| Victor Horta | |
 belgický architekt | |
| Narodenie | 6. január 1861 Gent, Belgicko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. september 1947 (86 rokov) Brusel, Belgicko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Victor Horta |
Victor Horta (* 6. január 1861, Gent, Belgicko – † 9. september 1947, Brusel) bol belgický secesný architekt.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Victor Horta je jeden z najdôležitejších predstaviteľov umeleckého a architektonického smeru Art Nouveau, jeho stavba Hôtel Tassel v Bruseli z 1892-3 ako prvá sformovala novú architektonickú skladbu a tvaroslovie nového štýlu. Jeho konštrukcie z ocele a skla predstavovali vrchol vedeckého a technického pokroku v architektúre. Dômyselné komponovanie kľukatých čiar odvodených zo sveta rastlín zaznamenali novátorský a odvážny čin v tvorivom hľadaní. Kameňu dával zaoblené tvary, železo splietal do rafinovaných arabesiek, ktoré pripomínajú šľahnutie bičom. Neskôr bol jeho tvorbou ovplyvnený aj francúzsky architekt Hector Guimard, ktorý spomínané „ šľahnutie bičom“ rozšíril aj vo Francúzsku.
Štúdium a prax
[upraviť | upraviť zdroj]Victor Horta sa narodil v Gente v roku 1861. Študoval tu na Akadémii krásnych umení (Academie des Beaux) kresbu, prácu s textilom a architektúru. Prvýkrát ho upútalo architektonické umenie v dvanástich rokoch, keď pomáhal ujovi na stavbe. Krátko po štúdiu na Akadémii odišiel do Paríža, kde sa živil ako bytový architekt a návrhár interiérov, bývajúci na ulici Montmartre. Práve v tomto období sa najviac inšpiroval rôznymi modernými smermi vo výtvarnom umení ako boli impresionizmus a pointilizmus. V rovnakom čase sa vzdelával v obore práce s oceľou a sklom.
Po smrti svojho otca v roku 1880 sa vrátil do Belgicka aby pokračoval v štúdiu na Akadémii. Oženil sa a stal sa otcom dvoch detí.
Architektonická tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]V Bruseli nadviazal priateľstvo s Paulom Hankarom, s ktorým chcel vzchopiť Art Nouveau. Keďže si Horta dobre viedol na škole, tak sa neskôr stal asistentom profesora Alphonsa Balata, ktorý bol aj dvorným architektom belgického kráľa Leopolda II. Spoločne pracovali a navrhli projekt kráľovských skleníkov v Laekene, ktoré sa stali prvou Hortovou prácou založenou na širokom použití ocele a skla.
V roku 1885 sa Horta osamostatnil, aby realizoval na svojej vlastnej architektonickej tvorbe, a aby si upresnil svoje vlastné myslenie a originalitu. V tomto roku navrhol tri domy. Od tejto chvíle sa stal vrcholným európskym predstaviteľom Art Nouveau. Jeho politické názory ho doviedli k presvedčeniu, že naďalej odmietal prácu pre bohatú súkromnú klientelu, ale prevažne sa venoval verejným zákazkám, vrátane návrhu sôch a hrobiek. Jeho pozornosť sa najmä sústredila k zaobleným a zakriveným prvkom a veril, že práve táto produkovaná forma bude viac praktická a ako tá vyumelkovaná a strojená umelecká tvorba.
Po predstavení Art Nouveau na verejnej výstave v 1892, bol Horta inšpirovaný a poverený k návrhu domu profesora Tassela. Všetky jeho doterajšie vplyvy, ktoré dosiaľ na neho pôsobili pretransformoval do kompletného návrhu Hôtel Tassel, dokončeného v 1893. Včlenený interiér bol vytvorený z oceľových materiálov, ktoré boli charakteristické zakrivenými rastlinnými formami, ktoré boli známe ako „ šľahnutie bičom“. Je to prvá stavba Art Nouveau, ktorá úspešne predstavuje tento umelecký smer. Kvetnatý a ozdobný dizajn a prirodzené osvetlenie boli skryté za kamennou fasádou, ktorá mala harmonizovať s okolitými strnulými a rigidnými stavbami.
Počas tohto obdobia sa začal spoločensky aktivizovať a stal sa členom viacerých spolkov a tajných bratstiev, bol členom Les Amis Philanthropes v Bruseli. Zabezpečilo mu to príval novej klientely, tak sa znova vrátil k navrhovaniu domov a obchodov. Písal sa rok 1893. Získalo sa mu veľkej slávy najmä kvôli jeho architektonickej tvorbe. Bol objednaný ku kompletizácií mnohých dôležitých bruselských budov. K čoraz väčšej obľube nového umeleckého smeru sa mu dostalo ponuky navrhnúť Hôtel Solvay (1895 – 1900) a jeho vlastnú rezidenciu (1898), v ktorom bola použitá najmä oceľ a kamenná fasáda s vypracovaným a zložitým oceľovým interiérom.
Art Nouveau bol umelecký smer, ktorý podliehal ako módnemu obdivu tak i módnemu zatracovaniu. Dôsledkom týchto dvojakých postojov bolo i to, že rada secesných stavieb bola v dobe odlivu záujmu zbúraná. Z toho je najznámejší Ľudový dom (Maison du peuple 1895-1899), postavený v Bruseli na zákazku belgickej robotníckej politickej strany Parti Ouvrier Belge. Bohužiaľ palác vyhorel a v roku 1965 boli trosky odstránené. Napriek tomu zopár hortových budov stojí dodnes. Najznámejšie sú Hôtel Tassel, Hôtel Solvay, Hôtel van Eetvelde a vlastný ateliér, ktoré boli v roku 2000 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Ďalšou známou budovou je Magasins Waucquez, predtým obchodný dom, teraz Múzeum komiksov v Bruseli.
Victor Horta zomrel v Bruseli 9. januára v 1947, kde je aj pochovaný na cintoríne v Ixelles.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Lambeaux Sculpture Pavilion, 1889, Brusel
- Mattyn House, 1890, Brusel
- Hôtel Tassel, 1892-3, Brusel
- Autrique House, 1893, Brusel
- Frison Town House, 1894, Brusel
- Wissingner House, 1894 – 03, Brusel
- Hôtel Solvay, 1895, Brusel,
- Hôtel Van Eetvelde, 1895 – 98, Brusel
- Ľudový dom (Maison Du Peuple), 1896-8, Brusel
- Hortov dom (teraz múzeum), 1898, Brusel
- Obchodný dom L'Innovation, 1901-3, Brusel
- Belgický pavilón na Medzinárodnej výstave dekorativného umenia, 1902, Turín, Taliansko
- Pomník Johanesse Brahmse, 1902, Viedeň, Rakúsko
- Obchodný dom Grand Bazaar, 1903, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- Obchodný dom Waucquez, 1903 – 5, Brusel
- Hallet House, 1903, Brusel
- Wolfers Building, 1906, Brusel
- Brugmanova nemocnica, 1906 – 26, Brusel
- Centrálna hala hlavnéj stanice, 1914 – 52, Brusel
- Expozícia dekorativného umenia, 1925, Paríž, Francúzsko
- Múzeum výtvarného umenia, 1928, Doornik, Tournai
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Victor Horta
