Zelená hora
| Zelená hora | |
| zrúcanina hradu | |
 Zelená hora, torzo veže v severnom múre
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Obec | Hrabušice |
| Nadmorská výška | 655 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′33″S 20°24′28″V / 48,95907°S 20,40788°V |
| Vznik | 12. storočie |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Najľahší výstup | Hrabušice |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Zelená Hora (Marcelov hrad) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Bratríci |
|---|
| Somoš (Drienov) – Lučenec – Žebrač/Myšlenice – Blatný Potok – Gajary – Posádka – Kapušany – Veľké Kostoľany |
Zelená hora alebo Marcelov hrad, prípadne Hrabušický hrad je zaniknutá fortifikácia bratríkov v katastri obce Hrabušice na polohe Zelená hora. Rozprestiera sa nad prielomom Hornádu.
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Nálezy zo Zelenej hury ukazujú, že lokalita bola osídlená od mladšej doby kamennej až po stredovek. Hradný kopec má rozlohu zhruba 10 ha a v stredoveku bol celý obohnaný hradobným múrom širokým 230 – 250 cm. Na severnej strane bola do hradobného múru zakomponovaná veľká okrúhla obytná veža, ktorá tvorila vysunuté jadro hradného areálu. Opevnený areál bol prístupný pomerne veľkou vstupnou bránou na východnej strane, z ktorej sa podarilo odkryť nielen základové, ale i nadzákladové murivo práve tak, ako z hradného múru veže.[1]:79
História
[upraviť | upraviť zdroj]Zelená hora bola osídlená už na konci doby kamennej (bádenská kultúra) a neskôr na prelome letopočtov tu mal svoje hradisko aj ľud púchovskej kultúry.[2] Po tatárskom vpáde roku 1241 poveril Belo IV. výstavkou kamenného hradu na Zelenej hore Marcela, syna Blažeja. Hrad ale nebol dokončený a kráľ ho roku 1269 daroval spišskej kapitule, prepoštovi Mutimírovi, ktorý sa zaviazal, že ho dobuduje (čo sa ale neudialo).[pozn. 1]
| „ | 1269 Belo IV., uhorský kráľ, daruje Spišskej kapitule a jej prepoštovi nedostavaný Marcelov hrad a dediny Arnutovce a Letanovce s povinnosťou, aby sa spišský prepošt v mene celej kapituly postaral o dostavbu spomínaného hradu.
... in Scepus, iuxta fluvium Harnad, super terra castri nostri, quoddam castrum edificari fecissemus, quod castrum a nomine Marcelli, qui primo ipsam terram coluerat ... ... na Spiši, pri rieke Hornád, na pozemku nášho tábora, sme dali postaviť istý hrad, ktorý bol pomenovaný po Marcelovi, ktorý ako prvý obrábal samotnú krajinu. |
“ |
| – Donačná listina kráľa Bela IV. spišškému prepoštovi Mutimírovi z roku 1269[3]:44 | ||
V prvých decéniách 14. storočia hrad vlastnil spišskoštiavnickí cisterciti. V roku 1453 opevnili lokalitu bratríci Petra Aksamita. Na „Zelenej hore“ pri Hrabušiciach opevnili existujúci hrádok, ktorý patril štiavnickému opátstvu, pomenovali ho Táborom a odtiaľ robili útoky na okolité obce a majetky.
| „ | Roku Pána 1453 obsadil Pe(ter) A(xamit) (---) pri Hrabušiciach a spôsobila mu (---) oheň, zabíjanie, drancovanie a s (---) kráľovým vojskom obľahol ju spolu (---) Spiš; nemohli ho nijako napa(dnúť) (---) musel ich vykúpiť za peniaze (---) veľký mor. | “ |
| – Záznam v Spišskosobotskej kronike k roku 1453 na Spiši | ||
| „ | Anno etiam eodem quidam raptores et aemuli sub duetu Petri Axamith montem circa Kabisdorff incastrarunt, eumque Viridem montem, aut Thabor cognominantes, hanc patriam variis angustiis molestarunt.
V tom istom roku (1453) aj istí zbojníci pod velením Petra Axamitha obsadili horu okolo Kabisdorffu a nazývali ju Zelená hora alebo Thabor, sužovali túto krajinu rôznymi trápeniami. |
“ |
| – Nápis na portáli levočského kostola[4]:85 | ||
Zo Zelenej hory podnikli bratríci útok i na kláštor kartuziánov na Skale útočišťa a natoľko ho poškodili, že nasledujúceho roku ho bol prior Ján Monesser nútený dôkladne reštaurovať. Aby prístup ku kláštoru, ktorý doteraz viedol cez Hrabušice, nebol tak ľahký, zmenil cestu ku kláštoru. Pravda, toto opatrenie nezabránilo, aby bratríci nasledujúceho roku znova nenapadli kláštor a vtedy ho skoro úplne zničili, takže mnísi zamýšľali navždy zanechať to miesto.[4]:85 Podobne trpel nájazdmi bratríkov aj štiavnický kláštor a majetky štiavnických cistercitov. Bratríci nútili okolité obce a majetky, aby zásobovali Zelenú horu potravinami.
Až do roku 1462 mali Zelenú horu v rukách bratríci ako jeden z hlavných svojich hradov a operačných bodov na východnom Slovensku – na Spiši. Zelená hura patrila k tým bratríckym pevnostiam, ktoré bratríci opustili až vtedy, keď sa zo Spiša presťahovali na západné Slovensko a až vtedy Levočania – úhlavní nepriatelia bratríkov na Spiši – hrad dobyli a ho zbúrali.[1]:81
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Táto donácia sa stala predmetom falzifikácie zo strany prepošta Mutimíra a spätného datovania do roku 1250 s cieľom získať časť Marcelovho majetku.[3]
V umení
[upraviť | upraviť zdroj]Zelená hora sa spomína v románovej trilógii Aloisa Jiráska Bratrstvo.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b POLLA, Belo; SLIVKA, Michal. Husiti, Jiskrovci a bratríci na východnom Slovensku vo svetle archeologického bádania [online]. Archaeologia historica, 1980-01-01, [cit. 2023-09-02]. S. 69-103. Dostupné online. Archivované z originálu.
- ↑ SLIVKA, M.; VALLÁŠEK, A.. Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice : [s.n.], 1991. :119
- ↑ a b RÁBIK, Vladimír. Spišské falzum k roku 1250. Ku kritike a interpretácii najstarších prameňov o Marcelovom hrade pri Hrabušiciach. Slovenská archivistika (Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor archívov a registratúr), 2001, roč. 36, čís. 2, s. 27-46. ISSN 0231-6722.
- ↑ a b ŠPIRKO, Jozef. Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1431-1462). Levoča : Spišský dejepisný spolok, 1937. 146 s. Dostupné online.
- ↑ JIRÁSEK, Alois. Bratrstvo: Tři rapsódie. 3. [díl], Žebráci. 1. vyd. v Čs. spis. Praha: Československý spisovatel, 1978. 479, [4] s.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zelená hora