Zobákorožec dvojrohý
| Zobákorožec dvojrohý | |
 Samica | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Buceros bicornis L., 1758 | |
 Mapa rozšírenia zobákorožca dvojrohého Celoročný výskyt
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Zobákorožec dvojrohý (Buceros bicornis) je druh vtáka z radu dutinovce (Bucerotiformes), čeľade zobákorožcovité (Bucerotidae) a rodu zobákorožec (Buceros).[2] Druh opísal Carl Linné pod stále platným menom Buceros bicornis roku 1758.[3] Zobákorožec dvojrohý sa vyskytuje v lesoch južnej a juhovýchodnej Ázie, žije v Číne, Indii, Nepále, Bhutáne, Mjanmarsku, Thajsku, Laose, Vietname a Kambodži, ďalej v Indonézii a na Malajskom polostrove. Vyskytuje sa v nadmorskej výške 600 – 2000 metrov. Najviac jedincov pravdepodobne žije v Indii, kde sa druh vyskytuje v podhorí Himalájí a vo vlhkých vždyzelených lesoch na západe krajiny, pričom obýva predovšetkým chránené oblasti; mimo chránených území je druh veľmi vzácny. Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) druh hodnotí ako takmer ohrozený, pričom trend celkovej populácie je klesajúci. Zobákorožec dvojrohý vyžaduje veľké plochy pôvodných pralesov, hlavným dôvodom tohto poklesu je teda strata prirodzeného prostredia následkom ťažby dreva a uvoľňovaním pôdy pre poľnohospodárstvo. Značnú hrozbu predstavuje tiež lov. Druh je lovený predovšetkým pre mäso, okrasné perie a zobáky, cenený je tiež tuk. V Indii a Thajsku sú mláďatá lovené pre obchod s klietkovými vtákmi. Celková veľkosť populácie bola odhadnutá na 13 000 – 27 000 dospelých jedincov. Druh je zaradený na zoznam CITES v prvej prílohe.[4]
Zobákorožec dvojrohý dosahuje dĺžku 95 – 120 cm a hmotnosť asi 3 kg. Rozpätie krídel dosahuje 151 – 178 cm. Telo, hlava a krídla majú čierne sfarbenie, cez krídla sa tiahne biely pruh a krk a hrdlo majú sfarbenie žlté. Brucho je biele, chvost je biely s čiernym pruhom. Nad zobákom vyrastá výrazná žltá dutá „prilba“ (u samcov s čiernym lemom), ktorá sa vyvíja len u dospelých jedincov. Vďaka týmto znakom je druh ľahko rozpoznateľný.[4][5] Objavuje sa sexuálny dimorfizmus, samce sú väčšie ako samice a líšia sa tiež farbou dúhovky, ktorá je u samcov červená a u samíc biela až svetlo modrá.[6]
Zobákorožce žijú v rodinných skupinách tvorených monogamným párom a ich potomkami. Konzumujú predovšetkým ovocie (hlavne figy[7]), tiež malé stavovce a bezstavovce. Druh hniezdi medzi februárom a májom.[5] Samica nakladie 1 – 3 vajcia do stromovej dutiny, pričom vchod zalepí zmesou hliny a trusu. Ponechá iba malý otvor, ktorým jej samec poskytuje potravu. Inkubácia trvá asi 1 mesiac.[6] Po vyliahnutí zostáva samica s mláďatami asi päť týždňov, potom pomáha samcovi získavať potravu pre mláďatá. Nezávislé sa stávajú za ďalších desať týždňov. V zajatí sa môže zobákorožec dvojrohý dožiť až 50 rokov.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2020.09. Prístup 7. novembra 2022
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2015-11-07, [cit. 2016-10-12]. Dostupné online.
- ↑ Buceros bicornis Linnaeus, 1758 [online]. Avibase, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b BirdLife International 2018. Buceros bicornis. The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T22682453A131870948. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T22682453A131870948.en. Downloaded on 19 November 2019.
- ↑ a b c PARUCHURI, S. Buceros bicornis [online]. Animal Diversity Web, 2011, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b VERHOEF-VERHALLEN, E. J. J. Encyklopedie volně žijících zvířat. Praha : Rebo, 2001. ISBN 80-7234-213-4. S. 151. (po česky)
- ↑ JACKSON, J. A. Grzimek’s Animal Life Encyclopedia – Volume 10 Birds III. 2. vyd. [s.l.] : Gale, 2003. 736 s. ISBN 0-7876-5362-4. S. 79 – 80. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zobákorožec dvojrohý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Zobákorožec dvojrohý