Papers by Pavol Krajčovič
Slovácko, 2021
Štúdia sa zaoberá etnografickým výskumom nemecky hovoriaceho obyvateľstva tzv. habánov na Záhorí ... more Štúdia sa zaoberá etnografickým výskumom nemecky hovoriaceho obyvateľstva tzv. habánov na Záhorí v časoch existencie Tretej ríše (1933-1945). V tridsiatych rokoch 20. storočia v značnej miere narastala popularita výskumov tzv. nemeckých jazykových ostrovov (Sprachinselforschung). Hlavnými protagonistami bádania boli predovšetkým nemeckí či sudetonemeckí vedeckí pracovníci. V pozadí vedeckej práce však bola ideológia vtedajšieho nacistického Nemecka. Cieľom štúdie je analýza odborných prác, článkov a monografií Franza Josefa Beraneka, Huga Grotheho a Heinricha Kunnerta, ktorí sa počas svojej vedeckej kariéry venovali výskumu habánov. Úvod Československá republika (ČSR), vyhlásená dňa 28. októbra 1918, bola jedným z nástupnických štátov Rakúsko-Uhorska. Na jej území žilo viacero etník, medzi ktoré patrila aj približne tri a pol miliónová nemecká menšina. Napriek tomu, že najvyšší politickí predstavitelia Československa považovali nemecky hovoriace obyvateľstvo za dôležitú súčasť nového štátu, postupom času na oboch stranách prevládli negativistické tendencie. 1 Nemci totiž z veľkej časti nechceli byť súčasťou nového štátu. Táto situácia však otvorila viaceré možnosti pre nemeckú menšinu v oblasti kultúrneho rozvoja, vzdelávania v materskom jazyku i v spolkovej činnosti. 2 Hlavnými nositeľmi tejto kultúrno-osvetovej činnosti Nemcov žijúcich v Československu boli predovšetkým zástupcovia sudetonemeckých národno-vzdelávacích inštitúcií. Súčasťou ich kultúrno-osvetovej činnosti bol aj etnografický výskum, ktorý slúžil konkrétnym národnopolitickým cieľom. Tak sa postupne medzi sudetskými Nemcami vytvárali dovtedy nebývalé podmienky pre oživenie nemeckého povedomia a presadzovanie koncepcií vychádzajúcich z idey tzv. veľkonemeckého národa. 3 Postupne od dvadsiatych rokov 20. storočia začali zástupcovia sudetonemeckých národno-vzdelávacích inštitúcií, medzi ktorými boli predovšetkým historici či etnografi, prichádzať aj na Slovensko. 4 Boli to predovšetkým skupiny študentov nemeckých vysokých škôl z Prahy a Brna, ktorí pôsobili v mládežníckom hnutí tzv. "Sťahujúcich vtákov" (Wandervogel). V spolupráci s miestnymi spolkami nemeckých kultúrnych zväzov (Deutscher Kulturverband) boli títo študenti pridelení do nemeckých miest a dedín v časoch žatevných prác. Ich činnosť spočívala predovšetkým v prednáškovej činnosti týkajúcej sa histórie nemeckého národa, zvykoslovia či folklórnych tradícií. 5 Ucelenejší vedecký charakter však mal predovšetkým zájazd nemeckého vysokoškolského spolku Wolframbruder na Slovensko a Podkarpatskú Rus v roku 1925, ktorý bol sprevádzaný sudetským Nemcom Eduardom Winterom (1896-1982). 6 Zhromaždené poznatky z tejto vedecko-výskumnej cesty zhrnul Winter o rok neskôr v kolektívnej monografii s názvom: Nemci na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (Die Deutschen in der Slowakei und in Karpathorussland). 7 Nevyhnutnosť kultúrnej politiky v zahraničí si uvedomovali aj samotní Nemci žijúci vo vtedajšej Weimarskej republike (1918-1933). Začali tak vznikať viaceré kultúrne
Acta historica Neosoliensia, 2021
This paper deals with the person of sudetengerman ethnographic researcher Franz Josef Beranek and... more This paper deals with the person of sudetengerman ethnographic researcher Franz Josef Beranek and his research about the community of german speaking woodsmen-Huncokars. The first part is focused on the historico-geographical characteristics of huncokar settlements. The second part deals with the person of Beranek and his career. The third part deals with the Beranek´s research of huncokar comunnity. Main goal of my study is analysis of scientific literature, articles or monographies written by Beranek, which deals with the Huncokars primarily or secondarily.
Etnologické rozpravy, 2020
German speaking woodsmen, so called Huncokars, lived at the scattered mountain settlements and re... more German speaking woodsmen, so called Huncokars, lived at the scattered mountain settlements and represented special element within area of today Slovakia. By the isolated way of life in mountain environment, they existed until first half of the 20th century. This study focuses on the research of huncokar settlements at the area of Považský Inovec, Strážov Mountains and Tribeč, on the basis of written sources. The aim of the study is comprehensive exploration of historical development of known and also till now unknown huncokar settlements at the area of aforementioned mountains.
Hranice v priestore a čase. Stretnutie mladých historikov X., 2021
Abstrakt: Huncokári, ktorí patrili k nemecky hovoriacemu etniku, žili na rozptýlených horských us... more Abstrakt: Huncokári, ktorí patrili k nemecky hovoriacemu etniku, žili na rozptýlených horských usadlostiach a predstavovali špecifický živel v rámci súčasného Slovenska. Profesijne boli zameraní na prácu v lese. Izolovaným spôsobom života v horskom prostredí, jestvovali až do prvej polovice 20. storočia. Súčasní potomkovia Huncokárov sa snažia o jazykovú a kultúrnu revitalizáciu. Táto štúdia sa zameriava na problematiku huncokárskeho osídlenia na území pohorí Malých Karpát a Považského Inovca, ktoré boli ich životným priestorom. Využitím kartografických materiálov v korelácií s písomnými prameňmi sa štúdia snaží zmapovať vývin huncokárskych usadlostí v priebehu jednotlivých storočí. Abstract: Huncokars, who belonged to the german ethnic group, lived at the scattered mountain settlements and represented specific element within today Slovakia. Professionally were Huncokars focused predominantly on the work in the forestry. By the isolated way of life they existed until the first half of the twentieth century. Their contemporary descendants are now trying for cultural revitalization. This study focuses on the issue of huncokar settlement at the territory of Little Carpathians and Považský Inovec mountains, which were their living space. By the use of cartographic materials in correlation with the written sources this study tries to determine development of huncokar settlements during various centuries. Úvod Obyvateľstvo nemeckého pôvodu v minulosti výraznou mierou tvorilo pomerne pestrú multietnickú mozaiku územia dnešného Slovenska. Nemecké etnikum sem prichádzalo vo viacerých kolonizačných etapách. Prvou bola kolonizácia na tzv. emfyteutickom práve v 12. a 15. storočí. Poslednou vlnou osídlenia v kompaktnej forme bol príchod Nemcov do východoslovenskej obce Michalok v roku 1899. 1 Príchod etnickej skupiny nemecky hovoriacich drevorubačov-Huncokárov 2 , je z historického hľadiska vnímaný ako tretia až štvrtá etapa osídľovania Slovenska nemeckým obyvateľstvom. 3 1 HORVÁTHOVÁ, Margaréta. Nemci na Slovensku: etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel a odievania. Komárno : Fórum inštitút pre výskum menšín, 2002, s. 8. 2 Pomenovanie Huncokár (Hulcokár) vzniklo z nemeckého pomenovania ich profesie Holzhacker či Holzfäller. Nazývalo ich tak majoritné, prevažne slovenské obyvateľstvo okolitých malokarpatských obcí. Malokarpatskí drevorubači vnímali toto pomenovanie (Huncokár) ako hanlivé. Sami seba nazývali predovšetkým Horskými ľuďmi či Lesnými ľuďmi (Bergleute, resp. Waldleute). V odbornej etnologickej spisbe sa používa etnonym Huncokár, preto ho na označenie a identifikovanie skúmanej skupiny vo svojom príspevku používam aj ja. Pozri: BOTÍK, Ján. Etnická história Slovenska: k problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava : Lúč, 2007, s. 92. 3 KÁRPÁTY, Peter. Karpatskí Nemci a nemecká otázka na Slovensku. In Folia geographica. ISBN 80-8068-270-4, 2002, roč. 38, č. 6, s. 41-53.
AntropoWebzin, 2020
This paper deals with the observation of settlements of German-speaking woodsmen so called Huncok... more This paper deals with the observation of settlements of German-speaking woodsmen so called Huncokars, in the Little Carpathians at a cartographic materials from the 18th to 19th century. The first part is focused on the characterization of surveyed area. The second part deals with the historico-geographical characteristics of huncokar settlements. The third part deals with the description of each cartographic materials and simultaneously on the identification of huncokar settlements that can be found on them. The main goal of my study is by the use of cartographic materials in the correlation with the written sources and secondary literature, determination of historical development of huncokar settlements during different centuries at the surveyed territory.
Interdisciplinárna doktorandská konferencia - Loquere, zborník príspevkov, s. 21-30, 2020
Huncokars, who belonged to the german ethnic group, lived at the scattered mountain settlements a... more Huncokars, who belonged to the german ethnic group, lived at the scattered mountain settlements and represented specific element within today Slovakia. In several chronologically different colonisational periods, they colonized predominantly territory of Little Carpathians, White Carpathians and also moutain chain called Povazsky Inovec. Professionally were Huncokars focused predominantly on the work in the forestry. By the isolated way of life they existed until the first half of the twentieth century. Their contemporary descendants are now trying for cultural revitalization. This study focuses on the issue of huncokar settlement at the Povazsky Inovec mountains, based on map documents from the period of 18th to 19th century. Main goal of this study is, to determine historical development of huncokar settlements during different centuries at the surveyed territory. Primarily, we are using cartographic materials and also written sources and other secondary literature.
Slovenský národopis, vol. 68, N.1, pp. 7-28, 2020
Saint Vincent is one of the saints the worshipping of which occupies an important place both in t... more Saint Vincent is one of the saints the worshipping of which occupies an important place both in the official church cult and in folk religiousness. He is currently regarded as the patron of wine growers, wine producers and woodcutters. Folk respect was particularly manifested in Saint Vincent's native Spain and France, and this cult gradually expanded to Germany and Austria in the 14 th century. Thanks to migration, it spread from these regions to southern Austria and Slovakia with relatively successful establishment. The study analyses the materials from different periods of the 19 th and 20 th centuries , obtained by field and archive research on the religiousness of Alpine woodcutters, as well as older historical materials and contemporary records of this cult. By means of a comparative analysis of the obtained data, the study attempts to explore the movements by which the cult of Saint Vincent could have spread to Lower Austria and Western Slovakia. It also points out the importance of interdisciplinary research in indicating the origin of Alpine woodcutters, designated by the exoethnonym Huncokars in Slovakia. The previous research and publications about this group were based on relatively poor and limited sources of information, many of which were not always correctly interpreted. The study has the ambition to add and correct the information on the origin of Alpine woodcutters in the light of the newest research and findings. The research of the cult of Saint Vincent is one of the paths that indicate the origin of the group as well as the possible ways of the dissemination of the cult thanks to the migration of its supporters. Through the example of this cult, we also aim to highlight cultural transfers as a result of ethnic movements in Central Europe. Kľúčové slová: sv. Vincent, kult svätcov, sviatkovanie, migrácia, alpskí drevorubači, huncokari, kultúrny prenos
Problematika huncokárskeho osídlenia na starých mapách, 2019
Problematika huncokárskeho osídlenia v Malých Karpatoch na starých mapách. Pavol Krajčovič, Unive... more Problematika huncokárskeho osídlenia v Malých Karpatoch na starých mapách. Pavol Krajčovič, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Kľúčové slová: Vojenské mapovania, Malé Karpaty, Nemecká kolonizácia, drevorubači, Huncokári Abstrakt: Táto štúdia sa zameriava na problematiku huncokárskeho osídlenia v Malých Karpatoch, konkrétnejšie na geomorfologický podcelok Pezinské Karpaty na mapových podkladoch starých vojenských mapovaní. Huncokári, ktorí patrili k nemeckému etniku, žili na rozptýlených horských usadlostiach a predstavovali špecifický živel v rámci územia súčasného Slovenska. Izolovaným spôsobom života v lesnom prostredí jestvovali až do prvej polovice 20. storočia. Súčasní potomkovia Huncokárov sa v súčasnosti snažia o jazykovú a kultúrnu revitalizáciu. Úvod Nemecké obyvateľstvo v minulosti významnou mierou tvorilo pestrú multietnickú mozaiku územia dnešného Slovenska. Oblasti osídlené nemeckými kolonistami možno geograficky rozdeliť do troch väčších regiónov: 1. región juhozápadného Slovenska; 2. región stredného Slovenska; 3. Spišský región. 1 Príchod etnickej skupiny nemeckých drevorubačov, Huncokárov 2 na územie Malých a Bielych Karpát je z historického hľadiska vnímaný ako tretia až štvrtá etapa osídľovania Slovenska nemeckým obyvateľstvom 3 a predstavuje okrem pestrého etnického obrazu našej krajiny, špecifický element nášho kultúrneho dedičstva. Štúdia sa zameriava na problematiku huncokárskeho osídlenia v pohorí Malých Karpát. Z dôvodu extenzívnosti územia tohto pohoria, sme náš výskum ohraničili na geomorfologický podcelok Pezinské Karpaty. Horské prostredie výrazné vplývalo na vývin ich usadlostí. Žili izolovane, v rozptýlených lokalitách, zväčša 2 až 3 rodiny spolu. 4 Svoj špecifický štýl života v lesnom milieu, prakticky neprerušene vykonávali až do roku 1946. Po druhej svetovej vojne totiž došlo v súvislosti s vysídľovaním nemeckého obyvateľstva na základe tzv. Benešových dekrétov, s rozptýlením Huncokárov. 5 V súčasnosti sa potomkovia tejto etnickej skupiny aktívne hlásia ku kultúrnemu dedičstvu svojich predkov a v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa snažia o revitalizáciu.
Books by Pavol Krajčovič
FROM CONFLICT TO CRIME. Exploring Criminality in the Past, 2022
Kniha prináša najnovší výskum slovenskej a českej historiografie na široké spektrum tém týkajúcic... more Kniha prináša najnovší výskum slovenskej a českej historiografie na široké spektrum tém týkajúcich sa kriminality, súdnictva i disciplinácie. Skúma fungovanie súdnej praxe i konkrétne kriminálne prípady na úrovni rôznych súdnych inštancií, akými boli mestá, stolice, odvolací súd (Apelačný súd pre české mestá) i štatariálne súdy, ktoré zriaďovali panovníci ako mimoriadny právny prostriedok na potrestanie aktérov šľachtických, konfesionálnych či sedliackych nepokojov a povstaní. Niekoľko štúdií je zameraných i na oblasť nižšej súdnej právomoci na rôznych inštitucionálnych mikroúrovniach, na ktorých boli konflikty a prehrešky riešené v prvopočiatkoch. Patrili medzi ne sociálno-profesijné a cirkevné organizácie (cechy, reformovaná cirkev), špeciálne súdy pre baníkov (Dištriktuálny banský súd) a úrady s policajnými právomocami pre chránené územia (vinohrady, lesy). Obsiahnuté sú aj vybrané otázky právnej klasifikácie a teórie, príklady využitia matrík ako prameňa pri skúmaní kriminality, analýza sociálneho pozadia páchateľov, špecifické typy deliktov v období osmanského susedstva, význam a symbolika zneucťujúcich trestov a problematika žien v úlohe páchateliek i obetí.
Uploads
Papers by Pavol Krajčovič
Books by Pavol Krajčovič