HRANICE KEDYSI (BORDERS IN THE PAST). TEDx Trenčín 2024

Slavica Slovaca, 2021

The article provides an insight into the linguist Y. Dzendzelivsky´s personality through his correspondence in 1973-2002. The author sets aside four thematic units intertwined with the correspondence of the researcher: old linguistic reminiscence, interuniversity and inter-institutional cooperation, international Slavic language projects and publishing activities of Slavonic centres, interpersonal relations and family life. Yosyp Dzendzelivskyi, correspondence, Slavic studies, language atlas, language reminiscence.

World Literature Studies, 2021

Historicky Casopis, 2022

Kapitoly J. Šedivého v kolektívnej monografii 36 autorov zo 4 štátov (Úvod // Ľudia na hrade a v podhradí - spoločenská štruktúra obyvateľov Bratislavy v 10.-12. st. // Od županovho podhradia ku kráľovskému mestu - vývoj Prešporka/Bratislavy po 12. st. // Názvy osídlení na území mesta Bratislavy do konca 12. storočia).

Zenodo (CERN European Organization for Nuclear Research), 2022

Publikácia bola vydaná v rámci riešenia projektu VEGA č. 01/0101/12 Miesta pamäti Košíc I. (Historické prelomy a inštitúcie).

Archaeologia historica, 2016

Výskum tretej brány priniesol poznatky k stavebnému vývoju hradu a jeho podobe v 16. storočí. Je jednou z kľúčových stavieb renesančného opevnenia hradu Čabraď. Po roku 1549 došlo k rozsiahlej obnove hradu spojenej s vybudovaním novej bránovej budovy. Účasťou talianskeho staviteľa Francesca de Pozzo je možné vysvetliť vyspelú architektúru brány. Obytné priestory v hornom podlaží brány spomínajú písomné pramene zo 16. a 17. storočia. Potvrdzujú ich aj výskumom získané archeologické nálezy. Medzi nimi sú tu zastúpené predovšetkým luxusné druhy keramiky. Reprezentujú ich napríklad bohato zdobené misy a taniere, ale aj rôzne tvary habánskej keramiky. Je tu tiež zastúpená kvalitná keramika vyrobená z bielych ílov z územia Gemeru a Novohradu. K vzácnejším nálezom patria strieborné pracky, zlatý drôtik a bronzové prstene, pútnické a obchodné známky. Takéto nálezy dokladajú diaľkové kontakty majiteľov hradu v závere stredoveku. Objavili sme aj numizmatické nálezy, ktoré napomohli spresniť chronológiu keramiky v tomto regióne. Kľúčové slová: hrad Čabraď-tretia brána-región Hont-16. storočie-novoveká keramika-stavebný vývoj-rod Koháry-archeologický výskum-písomné pramene-architektúra.

2015

Csilla FEDINEC-István CSERNICSKÓ Abstract:.Remarks on one official gazette Kárpátaljai Közlöny-Подкарпатский Вђстникъ (1939-1944). The districts with the official name of Carpathian regency (abbreviated Podkarpatsko), existing in the years 1939-1944, in terms of public organizations has stood out from the Hungarian legal system, which has been applied in other regions of the country. Broad-spectrum research focused on this specific region, successfully mapped many historical, legal, linguistic and political aspects of life in its territory. Un-explored space existing in research has been a survey regional history on level of local regulations. In this study we examine the directions, and particularly local content policy in the context of nationwide events. And also whether there existed areas of questions for which were born specific answers, in connection with that we shall try to find answer for question whether this specific position in Hungarian public administration was due to name only and part of life within this administrative unit, or its uniqueness had a deeper context.

Konštantínove listy/Constantine's Letters, 2020

Methodius and Their Reflection in the Landscape of Slovakia. The formation of the Cyrillo-Methodian tradition in our history has an impact on the cultural landscape. The aim of the paper is a spatial identification of the cult of Sts. Cyril and Methodius as well as the study of its impact on the landscape of Slovakia. The first step is to identify tangible and intangible features, or, more precisely, cultural landscape elements. In Slovakia, we register in connection with Sts. Cyril and Methodius more than 120 sacral objects (churches, chapels, exterior sculptures). These, together with profane objects (schools, medical facilities) and intangible elements (e.g. street names, squares, organized events), are involved in the transformation of cultural, or, more precisely, religious landscape. The largest number of sacral objects arose after 1989, in the process of modern sacralisation of the landscape, which is typical of countries with renewed religious freedom.

Slovenská archeológia, 2020

Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV

In 2017 and 2018 seasons, archaeological research and geophysical research was made at the Sudanese archaeological site of Duweym Wad Hajj. Research has identified a number of underground structures that, along with discovered pottery material, could be an indication of an older settlement. Previous site surveys predicted the existence of ancient architecture here. In addition to the geophysical survey, the old mosque was documented at the site. ÚVOD Sudán stále patrí medzi menej archeologicky preskúmané krajiny, hoci sa tu nachádza viacero pamiatok patriacich k svetovému historickému a kultúrnemu dedičstvu. V snahe vyrovnať túto nerovnosť, tu každoročne báda viacero zahraničných vedeckých expedícií. Od roku 2018 sa k nim pripojil aj slovenský tím. Práca prináša predbežnú správu o prvých výskumných sezónach lokality Duwejm Wad Hadž. "Slovenský výskum na sudánskej lokalite Duwejm Wad Hadž" je spoločným projektom Ústavu orientalistiky SAV v Bratislave, Archeologického ústav SAV v Nitre a nadácie Aigyptos. Lokalita Duwejm Wad Hadž sa nachádza v Severnej provincii (Wilajet aš-Šamalíja), asi 350 km severne od Chartúmu, vo Veľkom nílskom ohybe. Na ľavom brehu Nílu je to asi 30 km juhozápadne, t. j. po prúde od priehrady Merowe, ktorú postavili na štvrtom nílskom katarakte (obr. 1). Oproti Duwejmu, cez rieku, sa rozprestiera jedna z najvýznamnejších sudánskych archeologických lokalít Džebel Barkal. Spolu s ďalšími okolitými lokalitami je zapísaná aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V 2. tisícročí pred Kr. tu starí Egypťania adaptovali prírodný skalný útvar ako kultové centrum boha Amona (Kendall 1990), pričom pravdepodobne nadviazali na miestne tradície (Kendall 2002, 6). Nachádzalo sa tu tiež napatské kráľovské sídlo s pohrebiskom a osídlenie pokračovalo aj v merojskom období (