JÁN VENCKO. AMATÉRSKY SPIŠSKÝ ARCHEOLÓG

MARTIN NEUMANN - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA (EDS.) Univerzita KomensKého v Bratislave DEJINY ARCHEOLOGIE ARCHEOLOGIA V CESKOSLOVENSKU V ROKOCH 1918-1948 Universitatis Comenianae Bratislavensis Studia Archaeologica et Mediaevalia Tomus XIV Bratislavae MMXX DEJINY ARCHEOLOGIE ARCHEOLOGIA V CESKOSLOVENSKU V ROKOCH 1918-1948 EDITED BY MARTIN NEUMANN - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA BRATISLAVA 2020 Dejiny archeológie. Archeológia v Československu v rokoch 1918–1948 History of Archaeology. Archaeology in Czechoslovakia in 1918–1948 Reviewers / Recenzovali: prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc., prof. PhDr. Josef Unger, CSc. Editors / Editori: Mgr. et Mgr. Martin Neumann, PhD. – Mgr. Jana Mellnerová Šuteková, PhD. Graphic Layout / Grafika: Ing. Peter Rybár Cover design / Grafický návrh obálky: Ing. Peter Rybár, Mgr. et Mgr. Martin Neumann, PhD. Za jazykovú úpravu príspevkov, ich obsah a kvalitu obrazových príloh zodpovedajú autori. Publisher / Vydáva: Univerzita Komenského v Bratislave pre Katedru archeológie, Filozofická fakulta, IČO 00397865 Vyšlo s finančnou podporou grantového projektu VEGA č. 1/0100/19. Na obálke, predná strana: fotografia z 30. rokov 20. storočia, Liptovské Sliače-Vyšný Sliač. Použité so súhlasom Liptovského múzea v Ružomberku. Zadná strana: fotografia zo 60. rokov 20. storočia, Šurany-Nitriansky Hrádok. Archív Katedry archeológie FiF UK v Bratislave. Contact address for book exchange / Adresa pre výmenu publikácií: Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra archeológie Gondova 2, SK-811 02 Bratislava e-mail: andrea.bondorova@uniba.sk, csr.archaeologia@gmail.com 1. vydanie Copyright: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020 ISBN 978-80-223-4940-6 (on-line) OBSAH ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 07 1. OSOBNOSTI ARCHEOLÓGIE Alexander Botoš: Ľudovít Hűvössy (1858–1939) Priekopník terénnej archeológie Gemera-Malohontu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 09 Barbora Lofajová Danielová: Osobnosti archeológie na Orave – M. Kubínyi a P. Čaplovič . . . . . . . . . 28 Simona Sliacka: Július Kürti a archeológia na Liptove . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51 Matúš Hudák – Jana Mellnerová Šuteková: Ján Vencko – amatérsky spišský archeológ . . . . . . . . . . . 69 Jana Bezáková – Kateřina Blažková – Zuzana Bláhová-Sklenářová: T. G. Masaryk, podporovatel československé archeologie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84 Miroslav Daniš: Oleh Kandyba-Oľžyč. Archeológ a básnik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 113 Marcela Starcová: Jan Eisner a jeho působení na Slovensku v letech 1919–1939 . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133 Miloš Hlava: Innocenc Ladislav Červinka ve Státním archeologickém ústavu (1920–1937) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154 Martin Neumann: Vojtech Budinský-Krička a činnosť Štátneho archeologického ústavu v rokoch 1939–1948 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 175 Eva Horváthová – Mária Lámiová-Schmiedlová: Profesor Vojtech Budinský-Krička (1903–1993). Nestor generácie slovenských archeológov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 194 Václav Furmánek: Profesor Vojtech Budinský-Krička v Novohrade a Gemeri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217 Petr Kostrhun: Karel Absolon a jeho působení na území Slovenska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 232 Marta Mácelová: Gejza Balaša a počiatky múzea vo Zvolene . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 265 Jozef Moravčík: Anton Petrovský-Šichman . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 284 2. ARCHEOLÓGIA V REGIÓNOCH Ivana Boháčová – Jaroslav Podliska: Archeologie v Praze po vzniku ČSR (1918–1948). Počátky a organizace moderního výzkumu města . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 315 Katarína Harmadyová: Výskum na hrade Devín v medzivojnovom období . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 356 Jana Mellnerová Šuteková – Dušan Mellner: Príbeh archeológie funkcionalistického evanjelického a. v. kostola v Svojdomove v Žiline . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 377 Jaromír Kovárník: Archeologická práce na jižní až západní Moravě v době medzi 1. a 2. světovou válkou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 391 Martin Oliva: Česko-německé kontraverze při výzkumu paleolitické stanice u Dolních Věstonic . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 478 Ján Chovanec: Kovaľka v Trebišove 1943 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 502 3. DEJINY ARCHEOLOGICKÉHO VÝSKUMU Jozef Bátora: Výskum opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej na Slovensku od druhej polovice 19. storočia do roku 1970 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 556 Stanislav Stuchlík: Počátky výzkumu starší doby bronzové v českých zemích . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 592 UVOD UVOD V roku 2018 sme si v Českej i Slovenskej republike pripomenuli spoločné výročie – vznik Československej republiky. Nové spoločenské podmienky umožnili v novom štáte dovtedy nevídaný rozvoj, a to aj v oblasti kultúry a vedy. Vďaka tomu čoskoro vznikol centrálny Štátny archeologický ústav v Prahe, ktorý udával smer archeologickému bádaniu v celom Československu. V dôsledku celospoločenských udalostí na pomedzí rokov 1938–1939, teda na samotnom sklonku existencie medzivojnového Československa, bol na Slovensku založený samostatný Štátny archeologický ústav so sídlom v Turčianskom Sv. Martine. Ten pretrval celé obdobie 2. svetovej vojny a kontinuálne pokračoval vo svojej činnosti aj po nej. Počiatky existencie oboch ústavov sú tak úzko spojené s krátkym obdobím dvadsiatich rokov. Krátkym v počte rokov, no intenzívnym v hĺbke vykonanej práce. Kým na ich počiatku vznikol pražský ústav, ten martinský až na ich konci. V regiónoch ich prácu dopĺňali múzeá a predovšetkým nadšení jednotlivci, ktorým nebol osud archeologických pamiatok ľahostajný. Zhodou okolností vychádza táto publikácia v roku 2020 – v čase 75. výročia konca 2. svetovej vojny, no zároveň aj 135. výročia narodenia českého akademika a univerzitného profesora Jana Eisnera, ktorý časť svojho profesionálneho života venoval Slovensku a je právom považovaný za nestora slovenskej archeológie. Jeho osobnosť je úzko spojená aj s Univerzitou Komenského v Bratislave, kde bol v roku 1929 vymenovaný za mimoriadneho profesora. Vďaka tomu vznikol na univerzite v Bratislave samostatný Archeologický seminár, ktorý dodnes nesie odkaz Jana Eisnera. Jeho nositeľka – dnešná Katedra archeológie, dodnes vychovala už desiatky slovenských a českých archeológov. Ideou tejto publikácie je mapovanie činnosti inštitúcií či vybraných osobností v období rokov 1918–1948, hoci v niektorých prípadoch sme ho radi prekročili. Čitateľ sa tak môže oboznámiť s vybranými témami doznievajúceho 19. storočia, no i s normalizačnými 70. rokmi 20. storočia. Ťažisko väčšiny príspevkov sa však nachádza v cieľovom období rokov 1918–1948. Dúfame, že čitateľ tak dostane možnosť okúsiť mnohoraké „príchute“ pestrého 20. storočia. Nie je naším cieľom posudzovať, ktorá z nich je sladká či horká – to prenecháme na úsudok čitateľa. Pevne však veríme, že publikácia, ktorú práve držíte v rukách, vo Vás vzbudí záujem o históriu – či už archeológie ako odboru, vybranej osobnosti, inštitúcie, zbierky, predmetu, alebo aj vlastného regiónu. Ak sa to podarí, úsilie editorov splnilo jeden zo svojich cieľov. UVOD Dejiny vlastného odboru nepatrili nikdy medzi ťažiskové témy výskumu. Platí to, samozrejme, aj o archeológii. Napriek tomu sa však vždy našli odhodlaní jednotlivci, ktorí sa vydali na cestu systematického pátrania po základoch – základoch snáh, ktoré ich vyniesli tam, kde sa práve nachádzajú. Jedným z nich bol aj Belo Polla, zakladateľ archeológie stredoveku na Slovensku a autor diela Archeológia na Slovensku v minulosti (1996) – dodnes jedinej práce komplexne spracovávajúcej dejiny archeologického bádania na Slovensku do roku 1918. V doslove tejto práce vyslovil želanie, aby sa aj budúce generácie vedeli ohliadnuť späť, aby našli záľubu venovať sa časom nie tak dávnym, ktoré človek častokrát ešte nepovažuje za dejiny. Dúfame, že táto publikácia je dobrým krokom na tejto ceste. Vaši editori, Martin Neumann a Jana Mellnerová Šuteková 1. OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE JAN VENCKO AMATERSKY SPISSKY ARCHEOLOG Matúš Hudák – Jana Mellnerová Šuteková Abstract The personality of priest Ján Vencko (1869–1957) is part of the history of Spiš region. He was responsible for saving the mansion archive of Spišský Štiavnik; he is an author of several publications and the founder of an archaeological collection. As an amateur-archeologist and historian, he was interested in history, ethnography and archaeology in Spiš in the first half of the 20th century. This paper is about the archaeological collection, its story, and the personality of Ján Vencko as well. Thanks to him, an important collection of monuments and written sources has been well preserved. Keywords Ján Vencko – Spiš – Spišský Štiavnik – archeological collection – history of archaeology Abstrakt Súčasťou dejín Spiša je aj osobnosť kňaza Jána Vencka (1869–1957). Zaslúžil sa o záchranu archívu kaštieľa v Spišskom Štiavniku, je autorom niekoľkých publikácií a najmä zakladateľom archeologickej zbierky. Ako amatérsky archeológ a historik sa v prvej polovici 20. storočia intenzívne venoval histórii, etnografii a archeológii prevažne v oblasti Spiša. Štúdia je venovaná jeho archeologickej zbierke a jej osudu, a taktiež osobnosti Jána Vencka. Vďaka nemu sa nám až do súčasnosti zachoval dôležitý súbor pamiatok a písomných prameňov. Kľúčové slová Ján Vencko – Spiš – Spišský Štiavnik – archeologická zbierka – dejiny archeológie MATUS HUDAK - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA Úvod Cieľom príspevku je poukázať na osobnosť kňaza Jána Vencka, a to z pohľadu jeho práce na poli historickom, a predovšetkým archeologickom. Kňazské poslanie vykonával od roku 1893. Na prelome milénia ho životné okolnosti priviedli k práci s archívnymi prameňmi a taktiež s archeologickým dedičstvom vtedajšieho Horného Uhorska. Vendelín Jankovič (1974, s. 167) napísal o Venckovi nasledovné: ,,Slovenskú historickú vedu predstavovali dvaja spišskí katolícki kňazi – Ján Vencko a Jozef Špirko. Ján Vencko, farár z Bijacoviec, autor Cisterciánskeho opátstva v Štiavniku a Dejín okolia Spišského hradu, bol viac usilovným amatérom na slušnej úrovni než historikom.“ Ak by sme to chceli parafrázovať jeho vlastnými slovami, povedali by sme – urobil toľko, koľko vedel a koľko mu bolo dovolené, iní, ak vedia, nech urobia viac (Antaš, 1999, s. 197). Ján Vencko vytvoril okrem iných bohatú archeologickú zbierku, ktorá pochádzala z jeho vlastných zberov, prevažne z okolia Dreveníka (okres Spišská Nová Ves, Levoča). V poslednom období bol jeho život a dielo spracované v niekoľkých prácach (Radváni, 2005; Ruman, 2008; Pirkovská, 2008; Vaľko, 2000). Autori predloženého príspevku podávajú informácie o osude archeologických zbierok získaných Jánom Venckom. Taktiež s cieľom korigovať nepresnosti, ktoré sa v literatúre vyskytujú.1 Stručný životopis Ján Vencko sa narodil v Spišskom Štiavniku 12. novembra 1869. V rokoch 1882 až 1887 študoval na Gymnáziu v Rožňave a v Levoči (obr. 1). V roku 1893 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Od roku 1893 začal pôsobiť ako kaplán v Hybiach, o rok neskôr vo Veličnej a od roku 1897 v Spišskom Bystrom. Zlom v jeho živote nastal v roku 1898, keď vážne ochorel na tuberkulózu a bol aj oslobodený od pastoračnej činnosti. Nasledujúce štyri roky sa liečil v domácom prostredí v rodnom dome. Práve počas tohto pobytu nadobudol vzťah k histórii a archeológii. V tomto čase usporiadal archív kaštieľa v Spišskom Štiavniku a zostavil jeho inventár. Tým de facto zachránil jeho podrobný súpis, keďže v roku 1950 bol archív zničený. V apríli 1902 odchádza do Bijacoviec, neskôr pôsobí ako farár v Slatvine, od roku 1905 je opäť kňazom v Bijacovciach, a to celých 48 rokov (obr. 2). Začiatkom apríla 1952 odchádza do penzie, do rodičovského domu v Spišskom Štiavniku. V roku 1957 zomiera. Pochovaný je v Bijacovciach (Spišský, 1957, s. 5). 1 A. Karabinoš a M. Soják v monografii obce Lendak (2011) v kapitole s názvom ,,Lendak v archeologických svedectvách“ na strane 11 píšu: ,,V Lendaku pôsobil aj spišský kňaz a regionálny historik Jozef Vencko ...“ alebo Belo Polla v knihe Archeológia na Slovensku v minulosti (1996) na strane 260 píše meno Jozef. Radi by sme tieto nepresnosti uviedli na správnu mieru. 1. OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE Obr. 1: Ján Vencko počas študentských čias (rodinný archív Márie Mencákovej). – Ján Vencko during his student days (family archive of Mária Mencáková). Obr. 2: Ján Vencko vo svojej pracovni (rodinný archív Márie Mencákovej). – Ján Vencko in his office (family archive of Mária Mencáková). MATUS HUDAK - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA Práca na poli archeologickom Obdobie, ktoré Ján Vencko strávil v Bijacovciach, môžeme z hľadiska archeológie považovať za najdôležitejšie. Práve tu sa uňho zrodila jeho zberateľská a pisateľská tvorba. V medzivojnovom období vychádzajú Dejiny Štiavnického opátstva na Spiši (Vencko, 1927) a v období Slovenskej republiky knižne vydal prácu Z dejín okolia Spišského hradu (obr. 3; Vencko, 1941). V týchto knihách sa v niekoľkých kapitolách venuje aj archeologickým témam. V roku 1934 uverejnil Vencko v časopise Kultúra poznatky o Spišskom hrade v príspevku Pradoba okolia Spišského hradu do polovice XIII. storočia (Vencko, 1934, s. 579–588). Príspevok napadol Antonín Loubal (1934, s. 760–766), ktorý mu vyčítal, že fakty neboli podložené archeologickými dôkazmi a v niektorých prípadoch sa riadil tradíciou. Vencko na túto kritiku odpovedá v nasledujúcom článku, v ktorom obhajuje svoje názory, v niektorých veciach však priznáva chybu. V závere článku podáva isté ospravedlnenie, keď píše: „Iste nebolo pekné odo mňa, že ako taký diletant opovážil som sa votrieť do Vašich záhrad… Odpusťte, myslel som len nebadane na kraji postáť…“ (Vencko, 1934, s. 766–768). Časté cesty Jána Vencka po okolí boli plodné na rôzne nálezy. Často sa stávalo, že ho farníci videli kráčať tým či oným smerom, s batohom na chrbte, motyčkou, kladivom a rýľom (Radváni, 2005, s. 9). Archeologické nálezy pochádzali väčšinou z Dreveníka, okolia Bijacoviec a Spišského hradu. Často ich zachránil pred zničením a nevedomosťou roľníkov. Okrem zberov realizoval aj záchranné archeologické výskumy, taktiež predovšetkým na Dreveníku v areáli Spišského hradu a jeho okolí.. Nálezy pochádzali z obdobia eneolitu, doby bronzovej, z obdobia púchovskej kultúry, stredoveku (Polla, 1996, s. 260) a obohacovali ju paleontologické nálezy (odtlačky listov a skamenených kostí). Svoje archeologické nálezy ukladal, označoval, študoval (Spišský, 1987, s. 4). Samotná zbierka artefaktov sa rozširovala, a z tohto dôvodu bola zaujímavá pre viaceré dobové inštitúcie. J. Vencko rozmýšľal, kde by svoje zbierané materiály umiestnil. Záujem malo Spišské múzeum v Levoči, Tatranské múzeum v Poprade, Slovenské národné múzeum v Turčianskom svätom Martine. J. Vencko sa rozhodol inak. Na žiadosť spišského biskupa Mons. Jána Vojtaššáka, s ktorým mal veľmi dobré kontakty, dal zhotoviť vitríny z brestového dreva so zasklenými stenami a v roku 1942 svoju zbierku daroval (Špirko, 1943, s. 164). Ako spomína Ján Vencko: „Tak sa stalo, že som na žiadosť J. E. pána biskupa, moju zbierku starožitností – proti žiadosti levočského múzea nie tam, ale v Kapitulskom seminári uložil. Je to skriňa z dosák brestových – boky má 1. OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE Obr. 3: Venovanie Jána Vencka profesorovi Vojtechovi Budinskému-Kričkovi (archív M. Slivku). – Ján Vencko’s dedication for professor Vojtech Budinský-Krička (archive of M. Slivka). Obr. 4: Rukopis poslednej vôle Jána Vencka (rodinný archív Márie Mencákovej). – The manuscript of the Last Will of Ján Vencko (family archive of Mária Mencáková). MATUS HUDAK - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA sklenené a celý kant, tri dvere tiež sklenené.“2 Radváni (2005, s. 9n) rozmiestnenie predmetov opisuje takto: „Na vrchu vitríny boli postavené sošky svätého Jána Krstiteľa, svätého Mikuláša a svätého Juraja, zo 17. storočia. V prvom priečinku boli literárne cennosti, v druhom priečinku mince, potom tiež zbrane a železné a medené predmety, ktoré boli nájdené z vykopávok. Dole boli národopisné pamiatky, nerasty a rôzne rarity. Na skrini bol nápis COLLECTIO JOANNIS VENCKO, PAROCHII BIJACOVIENSIS CONGENCI ET LAPIDUM MULTIS CONGESTA RAPINIS CORCAET RAPTASQUE ALTER HABEBIT OPES.“ Prechodom frontu bol čiastočne zničený kapitulský archív a taktiež Venckove zbierky. Snažil sa ich nájsť a znovu zozbierať. Prosil, platil, len aby zachránil čo najviac predmetov, ktoré získal dovtedajšou prácou a výskumom. V roku 1952, keď sa vracia do svojho rodiska, Spišského Štiavnika, značnú časť jeho zbierok a rukopisného materiálu dal preniesť do rodného domu. Po jeho smrti všetok svoj majetok odkazuje svojej gazdinej Márii Martinkovej (obr. 4).3 Osudy archeologickej zbierky po súčasnosť Po pohrebe Jána Vencka sa jeho knižnica preniesla na faru v Spišskom Štiavniku, no do dnešných dní sa ako celok nezachovala.4 V súčasnosti sa v archíve Rímskokatolíckeho farského úradu Spišský Štiavnik zachovalo len niekoľko kníh z pozostalosti vrátane Svätého písma z roku 1892 (obr. 5). V rodnom dome sa dnes nachádza niekoľko osobných vecí Jána Vencka. Viaceré listy, ako aj rukopisy boli odovzdané Radvánim do Spišského archívu v Levoči (Radváni, 2005, 36). Zaujímavá je fotografia uverejnená v článku od Spišského s názvom, „Pánko ktorý sa vyberal za pokladmi…“ Vencko je na nej s paleontologickými a archeologickými nálezmi (obr. 6).5 Môžeme sa domnievať, že na fotografii sú nálezy z okolia Spišského hradu a Dreveníka. Archeologické zbierky boli po smrti J. Vencka prenesené na faru do Lendaku farárom Andrejom Doranským. V ďalších rokoch sa časť z nich dostala do rôznych rúk a inštitúcií. V roku 1973 získal torzo archeologickej zbierky profesor Bohuslav Novotný z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pravdepodobne počas jeho pôsobenia pod Tatrami, v súvislosti s prí2 3 4 5 Štátny archív Levoča, fond Jána Vencka, krabica 1, nespracovaný fond. Posledná vôľa Jána Vencka, súkromný rodinný archív Márie Mencákovej. Podľa informácií Márie Mencákovej sa po prezretí archívu farnosti v Spišskom Štiavniku nepodarilo nájsť žiadne rukopisy, no bolo identifikovaných celkom 17 kusov kníh s ex librisom Jána Vencka, ktoré pochádzali z jeho knižnice. Katolícke noviny 1968, roč. 46, s. 4; výrez publikovaný aj v diele J. Vencka (1941, s. 13). 1. OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE Obr. 5: Sväté písmo z roku 1891, osobná knižnica s Ex Libris Jána Vencka (uložené na Farskom úrade Spišský Štiavnik, foto M. Hudák) – Holy Writ from 1891, private library and Ex Libris of Ján Vencko (Kept in Roman-Catholic Parish in Spišský Štiavnik, photo M. Hudák). Obr. 6: Ján Vencko so svojimi zbierkami (rodinný archív Márie Mencákovej). – Ján Vencko and his collections (family archive of Mária Mencáková). MATUS HUDAK - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA pravou a realizáciou terénneho výskumu na Burichu vo Veľkom Slavkove. Kolekciu nálezov následne v roku 1974 daroval do Podtatranského múzea v Poprade, neskôr bol odovzdaný aj katalóg nálezov.6 Ide prevažne o nálezy pochádzajúce z lokality Dreveník (okres Levoča, Spišská Nová Ves). Na Katedre archeológie v Bratislave ostala ešte malá kolekcia nálezov s priloženou kartičkou s dátumom 7. V. 1975 s rukou písanou poznámkou o dare profesora Novotného Podtatranskému múzeu v Poprade. Už môžeme len predpokladať, že pripravenú zvyšnú časť nálezov sa už nepodarilo do Popradu doručiť a ostala ako súčasť zbierky bratislavskej katedry. Posledná časť zbierky po Jánovi Venckovi bola premiestnená z Lendackej fary v roku 2011 pracovníkom Pamiatkového úradu SR.7 V súčasnosti sú uložené v počte 47 kusov na Krajskom pamiatkovom úrade Košice, pracovisko Spišská Nová Ves so sídlom v Levoči. V roku 2018 boli v mineralogickej zbierke rozpoznané 3 kusy archeologických nálezov. Išlo o kostené šidlo a jeden kus jadra obsidiánu a jeden exemplár pazúrika (obr. 7) bez známej proveniencie. V rodnom dome sa podarilo nájsť kamenný otĺkač (obr. 8), ktorý pochádzal z pôvodnej zbierky. Po zdokumentovaní bol vrátený majiteľke Márii Mencákovej. Žehra – Spišské Podhradie – Dreveník Najväčšiu časť archeologickej zbierky Jána Vencka zrejme tvorili nálezy z okolia Spišského hradu, a predovšetkým zo známej archeologickej lokality Dreveník ležiacej medzi obcami Spišské podhradie a Žehra (okres Spišská Nová Ves a Levoča). Je súčasťou areálu hradu, ale taktiež národnej prírodnej rezervácie so zdrojom travertínu so špecifickými vlastnosťami (Wróblewski – Gradziński – Hercman, 2010, s. 154n, Fig. 1), ktorý bol aj v 20. storočí vyhľadávaným stavebným materiálom. Rozširujúce sa malé lomy a ťažba travertínu odhaľovali aj staršie paleontologické a antropogénne vrstvy a areál pravekých sídlisk. Tieto miesta sa najneskôr v 80. rokoch 19. storočia dostali do pozornosti amatérskych hľadačov či nevedomých obyvateľov, ktorí „jeho náleziská stále rozrušujú a ničia. Výsledky vykopávok týchto nežiaducich bádateľov sú roztrúsené po súkromných zbierkach.“ O situácii bol nakoniec uvedomený8 „štátny archeologický výskumný ústav“ v Prahe (Vencko, 1941, 11, 14n). V roku 1926 navštívil lokalitu český geológ 6 7 8 V archíve Podtatranského múzea v Poprade je na dokumentácii uvedený rok 1974. K súpisu nálezov je pripojený aj sprievodný list s dátumom 17. 3. 1982 od prof. B. Novotného (Archeologický seminár Filozofickej fakulty), kde sa uvádza, že posiela múzeu súpis nálezov pochádzajúcich „z býv. súkromnej zbierky Doranského z Lendaku, pre archívne uloženie“. Informáciu poskytol bývalý správca farnosti M. A. Hrtus, O. Praem. Môžeme predpokladať, že správa vyšla z iniciatívy Jána Vencka. 1. OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE Obr. 7: Archeologické nálezy zo zbierky, uložené na Krajskom pamiatkovom úrade Košice, pobočka Spišská Nová Ves so sídlom v Levoči (autor M. Hudáková). – Archaeological findings deposited in The Regional Monuments Board Košice, office Spišská Nová Ves, seat Levoča (author: M. Hudáková). Obr. 8: Kamenný otĺkač zo súkromnej zbierky Márie Mencákovej (autor M. Hudáková). – Stone tool from private collection of Mária Macáková (author: M. Hudáková). MATUS HUDAK - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA a paleontológ Jaroslav Petrbok, ktorý odtiaľto publikoval prvé neolitické nádoby (Petrbok, 1935, 86–87). Systematický výskum tu následne v rokoch 1931–1933 realizoval Dr. Jiří Neustupný z Národního muzea v Prahe, ktorý môžeme považovať za prvý archeologický výskum tohto druhu na Dreveníku. Pred ním tu ešte práce zisťovacieho charakteru realizoval aj V. Budaváry (podľa Novotný – Kovalčík, 1969, s. 4), s ktorým sa tak mohol dostať do kontaktu aj J. Vencko. Nálezy získané výskumom, ako aj terénnu dokumentáciu J. Neustupného majú uložené v Národním muzeu v Prahe, časť je v depozitároch v Terezíne.9 Ide predovšetkým o veľké množstvo keramického a iného materiálu z eneolitu (všeobecne badenská kultúra) a nálezy zo strednej a mladej doby bronzovej, taktiež depot obsahujúci okrem bronzových artefaktov aj jantár a olovený predmet (porovnaj Vencko, 1941, s. 13; Novotný – Kovalčík, 1969, s. 4).10 Fotografiu s nálezmi v autorstve „Dr. Neústupného“ s popisom „Z dreveníckeho bronzového pokladu“ uverejnil vo svojej publikácií aj J. Vencko (1941, s. 14). V roku 1933 pokračoval už v systematickom archeologickom výskume opäť V. Budaváry, a to z poverenia Slovenského národného múzea. Ako uvádza J. Vencko (tamže, s. 14), podľa slov realizátora výskumu bola „… prebádaná mohutná kultúrna vrstva vo vstupnej časti jednej rokle.“ Množstvo nálezov pochádzajúcich z badenského sídliska bolo deponovaných v Slovenskom národnom múzeu.11 Obaja dejatelia, Vojtech Budinský-Krička i Ján Vencko, ostali zrejme aj naďalej v kontakte. Vyplýva to aj z venovania v knihe Z dejín okolia Spišského hradu, ktorá vyšla v roku 1941 (obr. 3).12 Archeologické nálezy z Dreveníka, ktoré ostali v správe Jána Vencka, neskôr evidované ako súkromná zbierka A. Doranského z Lendaku, sa dostali do porovnávacej študijnej zbierky Archeologického seminára FiF UK v Bratislave, odkiaľ ale putovali späť do domovskej zbierkotvornej inštitúcie Podtatranského múzea v Poprade. Táto časť zbierky obsahovala 41 prevažne keramických artefaktov (inv. č. 1–41/74). Všetky môžeme datovať do obdobia klasickej až neskorej fázy badenskej kultúry (obr. 9). 9 Za informácie v rámci korešpondencie z roku 2018 veľmi pekne ďakujeme kolegom z Národního muzea v Prahe. 10 V oboch publikáciách je uvedená informácia, že časť nálezov z Dreveníka, resp. časť ďalšieho depotu získalo aj Východoslovenské múzeum v Košiciach. Pozri aj Neustupný, 1938–1939, s. 201–220. 11 Ešte v roku 1931 bola v Časopise MSS, roč. 23, na strane 108 a ďalšej publikovaná správa o nálezoch z Dreveníka odovzdaných do SNM G. Miglierinim a I. Vinduškom (Vencko, 1941, 14). K ďalším dejinám archeologického výskumu na Dreveníku pozri príspevok F. Javorského v publikácii Žifčák a kol., ed, 1999. 12 Text venovania: Vysokováženému Pánovi, Pánu Vojtechovi Krička-Budavárymu s hlbokou úctou a vďakou, venuje pôvodca. 1. OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE Obr. 9: Výber nálezov zo súkromnej zbierky A. Doranského z Lendaku,resp. zbierky J. Vencka. Podtatranské múzeum v Poprade (autor: J. Mellnerová). – Selected findings from private collection of A. Doranský from Lendak, resp. J. Venkco’s collection. Podtatranské múzeum in Poprad (author: J. Mellnerová). Obr. 10: Nálezy z Dreveníka (zbierka J. Vencko) v porovnávacej zbierke Katedry archeológie v Bratislave – výber (autor: J. Mellnerová). – Findings from Dreveník (J. Vencko’s collection) from the comparative collection in the Department of Archaelogy in Bratislava – selected (author: J. Mellnerová). MATUS HUDAK - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA Do zbierky J. Vencka patrila ešte ďalšia malá kolekcia nálezov (12 kusov), ktorá ostala v správe bratislavskej katedry archeológie. Súbor obsahuje keramiku rovnako badenského charakteru, dve šálky, nízky črpák so zrezaným dnom, hlinené koliesko (praslen), fragmenty keramiky asi z 3 nádob vrátane jedného dna (obr. 10) s prvkami typickými pre Horné Považie, Spiš, Šariš i územie východného Slovenska (podľa Horváthová 2010, obr. 11, 15, 17, a i.; Horváthová – Furmánek, 2005, obr. 6, 7, 9). Ostatné nálezy z tejto významnej lokality, uložené v Archeologickom seminári, boli postupne v rokoch 1988–1989 taktiež prevedené do Popradského múzea v Poprade. Podľa súpisu tvorí súbor okolo 135 kusov keramiky a ojedinelé kamenné nástroje. Zhrnutie Osobnosť kňaza Jána Vencka má svoje pevné miesto v histórií Spiša a taktiež v dejinách archeológie, najmä medzivojnového obdobia 20. storočia. Vďaka svojmu záujmu a usilovnosti napísal a publikoval niekoľko prác o dejinách, venoval sa nielen stredovekým, ale i pravekým pamiatkam. V jeho publikáciách sú zachované ojedinelé dobové fotografie. Pred úplnou stratou zachránil informácie vo forme súpisov z archívu v Spišskom Štiavniku, ktorý bol neskôr zničený. Na poli archeologickom pripomíname okrem záchrany samotných archeologických nálezov aj jeho dôležitý vplyv na realizáciu terénnych výskumov, pričom jeho komunikácia so známymi profesionálnymi archeológmi J. Neustupným a V. Budinským-Kričkom zrejme nebola len okrajová. Značná časť jeho archeologickej zbierky je zachovaná, aj keď sa nachádza na viacerých miestach. Rovnaký osud má aj lokalita Dreveník, o ktorú sa J. Vencko tak intenzívne zaujímal. Doteraz ostáva väčšia časť jeho archeologickej zbierky nespracovaná. Poďakovanie Autor Matúš Hudák ďakuje Márii Mencákovej za sprístupnenie rodinného archívu, osobných vecí z pozostalosti Jána Vencka. Vdp. Mgr. Danielovi Šalátovi za sprístupnenie archívu farnosti Spišský Štiavnik a Vdp. Mgr. Ľubomírovi Konfederákovi CM za sprístupnenie farského archívu v Bijacovciach. Ďakujeme Popradskému múzeu v Poprade za možnosť štúdia archeologickej súkromnej zbierky A. Doranského z Lendaku (zber J. Vencka) a ostatných súborov z Dreveníka. V neposlednom rade ďakujeme doc. PhDr. Michalovi Slivkovi, CSc. za poskytnutú literatúru a kópiu archívneho materiálu. 1. OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE Poznámka Príprava štúdie bola finančne podporená projektom grantovej agentúry VEGA č. 1/0100/19. Literatúra ANTAŠ, Milan (1999). Historik a archeológ Ján Vencko (1969 – 1957), k 130. výročiu narodenia. In BODÁK, Ján, ed. Historický zborník 9. Martin : Matica Slovenská, s. 197–200. HORVÁTHOVÁ, Eva (2010). Osídlenie badenskej kultúry na slovenskom území severného Potisia. Nitra : AÚ SAV. HORVÁTHOVÁ, Eva – FURMÁNEK, Václav (2005). Príspevok k súčasnému poznaniu badenského osídlenia na výšinnom sídlisku Žehra-Dreveník. In CHEBEN, Ivan – KUZMA, Ivan, ed. Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 2004. Nitra : AÚ SAV, s. 91–134. JANKOVIČ, Vendelín (1974). Spišská historiografia. In MARSINA, Richard, ed. Spišské mestá v stredoveku. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, s. 167. LOUBAL, Antonín (1934). Na okraj článku o pradobe vo Spiši. In Kultúra, roč. 6, č. 11–12, s. 760–766. NEUSTUPNÝ, Jiří (1938–1939). Poklad bronzů na Dreveníku ve Spiši. In Sborník Národního Musea, roč. 1, s. 201–220. NOVOTNÝ, Bohuslav – KOVALČÍK, R. M. (1969). Katalóg archeologických pamiatok Spiša 1. Vlastivedná miestnosť – Spišské Podhradie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo pre Podtatranské múzeum Poprad. PETRBOK, Jaroslav (1935). K profilu holocenní travertínové suti na Dreveníku. In Příroda, roč. 28, č. 3, s. 86–87. PIRKOVÁ, Katarína (2008). Historici na Spiši. Diplomová práca. Ružomberok. POLLA, Belo (1996). Archeológia na Slovensku v minulosti. Martin : Matica Slovenská. RADVÁNI, Hadrián (2005). Ján Vencko – kňaz a historik. 1869–1957. Život, dielo a literárna tvorba. Trnava. SPIŠSKÝ, Hadrián (1957). Vdp. Ján Vencko odišiel z radov živých… In Katolícke noviny, 28. apríl 1957, s. 5. SPIŠSKÝ, Hadrián (1987). Spišský historik Ján Vencko. In Katolícke noviny, roč. 102. č. 15, s. 4. ŠPIRKO, Jozef (1943). Výchova kňazstva na území spišskej diecézy. Dejiny spišského seminára. In: Spišský kňazský seminár v minulosti a prítomnosti. Sborník z príležitosti nového oltára v seminárskej kaplnke. Spišská Kapitula: Slovenská Grafia. s. 65–169. VAĽKO, Braňo (2000). Spišský historici – Matej Vojtáš, Ján Vencko, Jozef Kútnik. Rigorózna práca. Prešov. VENCKO, Ján (1927). Dejiny Štiavnického opátstva na Spiši. Ružomberok : Lev. MATUS HUDAK - JANA MELLNEROVA SUTEKOVA VENCKO, Ján (1934). Pradoba okolia Spišského hradu do polovice XIII. In Kultúra, roč. 5, č. 10, s. 579–588. VENCKO, Ján (1934). Moja odpoveď. In Kultúra, roč. 6, č. 11–12, s. 766–768. VENCKO, Ján (1941). Z dejín okolia Spišského hradu. Spišské Podhradie : Edmund Schustek. WRÓBLEWSKI, Wojciech – GRADZIŃSKI, Michal – HERCMAN, Helena (2010). Suggestions on the allochthonous origin of terra rossa from Dreveník Hill (Spiš, Slovakia). In Slovenský kras. Acta Carsologica Slovaca, roč. 48, č. 2, s. 153–161. ŽIFČÁK, František a kol., ed. (1999). Kronika mesta Spišské Podhradie slovom i obrazom. Spišské Podhradie : Mesto Spišské Podhradie. Pramene Štátny archív Prešov, špecializované pracovisko Spišský archív Levoča Fond Jána Vencka – nespracovaný Archív Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Súkromný rodinný archív Márie Mencákovej Resumé Ján Vencko – unprofessional archaeologist from Spiš (Zips) The priest Ján Vencko (1869–1957) was an important personality in the history of Zips and in the history of archaeology of the interwar period in the 20th century as well. He was born in Spišský Štiavnik and studied at gymnasiums in Rožňava and Levoča from 1882 to 1887 (obr. 1). A turning point in his life occurred in 1882 when he fell ill with tuberculosis. He was treated in his hometown. At this time, his intense relationship to history and archaeology begun. He worked with the manor-house archive in Spišský Štiavnik and organized its inventory. As a result, he actually saved the inventory, because the archive was destroyed a few years later. Ján Vencko served as a priest in Bijacovce for 48 years in total (obr. 2). He spent his life after retirement in his parents’ house in Spišský Štiavnik. He died in 1957 and was buried in Bijacovce. Thanks to his interest and diligence, he wrote and published several works on history, focused on medieval period and prehistory as well. In addition, unique photos were preserved in his publications. It is 1. OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE important and essential to highlight his connections to realization of archaeological field research and communication with professional archaeologists, such as J. Neustupný and V. Budinský-Krička. Priest Andrej Doranský moved the archaeological collections to the manse in Lendak after the death of J. Vencko. In the following years, some of them got into different hands and institutions. Most of his archaeological collections are preserved, but deposited in several institutions (Podtatranské múzeum v Poprade, Department of archaeology, Faculty of Arts, Comenius University in Bratislava). The material from the site of Dreveník (Žehra district) which J. Vencko was interested in has the same story. Until now, most of his archaeological material has not been analyzed. Mgr. Matúš Hudák matus.hudak23@gmail.com Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi Letná 50 SK-052 01 Spišská Nová Ves Mgr. Jana Mellnerová Šuteková, PhD. jana.mellnerova@uniba.sk Katedra archeológie Filozofická fakulta Univerzita Komenského v Bratislave Gondova 2 SK-811 02 Bratislava