PERIODIZCIA DEJN HUDBY

1
2
3

PRAVEK
STAROVEK - Antika (Grcko a Rm)
STREDOVEK - 5.-16. storoie

5.-9. storoie - Gregorinsky chorl (GCH) voklny, cirkevn,

jednohlas /GCH = forma jednohlasnho liturgickho
latinskho bohosluobnho spevu rmskokatolckej cirkvi
v kostole. /

10-13. st.

- Svetsk jednohlas udov tvorba, duchovn piesne a umel

svetsk tvorba, v nrodnch jazykoch

12.-16. st.

- Cirkevn viachlas

14.-16. st.

- Svetsk viachlas

12. st.

- Organum dvojhlasn cirkevn skladba

13. st.

- Moteto trojhlasn cirkevn skladba

14. -16. st.

- Moteto cirkevn viachlas

- chanson, madrigal, balada, caccia [kaca] svetsk

5.-cca 10. st. - Romnsky tl Gregorinsky chorl

11.-13. st.

- Gotick tl

13. st. - Ars Antiqua

14. st.

- Ars Nova

15.-16. st.

- Renesancia

NOVOVEK

4.1

BAROK
- zaiatok 17. st. 1. polovica 18. st.

Mondia

= jednohlas

Homofnia

= viachlas, v ktorom je jeden hlas dominantn a ostatn tvoria harmonick

sprievod

Polyfnia

= viachlas, v ktorom s vetky hlasy samostatn, resp. rovnocenn

4.1.1

Hudobn druhy:

a) Intrumentlne druhy
Triov sonta (3-hlasn)
Concerto grosso (vek koncert)
Slov koncert
Suita (tanen, slov, orchestrlna)
Fuga
Passacaglia
Preldium
b) Voklno-intrumentlne druhy
Opera
Oratrium
Paie
Kantta
Oma
4.1.2
-

Hudob skladatelia :
Johann Sebastian Bach
Georg Fridrich Handel
Antonio Vivaldi
Claudio Monteverdi
Ancangelo Corelli
Ciovanni Baptista Pergolesi
Henrich Purcel
Jean Baptista Lully

4.2 GALANTN TL
- 1. polovica 18. st.
-prechod z Baroka do Klasicizmu
-hlavn predstavite: Jn Vclav Stamic

4.3 KLASICIZMUS
- 40.roky 18.st. za. 19.st. kon mrtm Beethovena
V tomto obdob bol vek vedeck rozmach, nov poznania, myslenie, mylienky
osvietenstva a racionalizmu. Vznikla aj prv encyklopdia vysvetovala vetko, zaloen
na rozume a vedeckej bze. Klasicistick idely: vyrovnanos, jednoduchos, kad prvok
m ma vznam, zdrazuje sa lska, sloboda, lska k prrode.
Vvojov etapy:

rann (po 70.roky)

vrcholn (po za. 19.st.)

Estetick idly:

jasnos

presnos

prehadnos

precznos

racionalita
Rovnovha citu a rozumu

4.3.1

Hudobn druhy

a) Intrumentlne druhy

symfnia
slikov kvarteto
sonta
serenda
kascia
divertimento
slov koncert

b) Voklno-intrumentlne druhy

4.3.2

opera (3 druhy):
o opera seria (vna)
o opera buffa (komick)
o opera singspiel (aj dialgy)
oratrium
oma
kantta

Hudobn predstavitelia:
-

Joseph Haydn
Wolfgang Amadeus Mozart
Ludwig van Beethoven
Christoph Willibald Gluok
Carl Czerny
Antonio Salieri

4.4 ROMANTIZMUS
- za. 19. stor.-1.pol. 20.st.
Inpiran zdroje romantizmu

lska
revolcia

mu sa kombinova

Estetick idely romantizmu

fantazijnos
udovos
rozprvkovos

Vvojov etapy romantizmu

rann romantizmus po 30.roky

novoromantizmus po 70. roky
neskor romantizmus

v priebehu celho 19. storoia vznikaj nrodn koly:

esk
rusk
seversk koly

Ponc novoromantizmom vznik programov hudba a v 19. storo vznik jej

protipl neprogramov hudba .
Programov hudba mus ma autorom dan dej (Vltava)
4.4.1

Hudobn druhy:
a) Intrumentlne:
programov symfnia
symfonick bse
symfnia
slov koncert
slikov kvarteto
sonta
orchestrlna predohra
b) Voklno-intrumentlne
opera
- al rozvoj opery:
o seria (Nabucco
o buffa
o singpiel
o romantick m historick nmet,
stredovek, me sa kombinova
o lyrick/sentimentlna jemn,
precitliven
o vek vea spevkov, vek zbor, vek
hlasy
o prekomponovan 3. opern reforma
o veristick vero = pravda, realita
oratrium
oma
umel piese

4.4.2

Romantizmus - Predstavitelia
a) rann romantizmus:
- Franz Schubert
- Carl Maria von Weber
- Flix Mendelssohn-Bartholdy
- Robert Schumann
- Fryderyk Chopin
b) novoromantizmus:
Hector Berlioz (programov hudba)
Franz Liszt (symfonick bse)
Richard Wagner (3. opern reforma)
c) Neskor romantizmus
- Gustv Mahler
- Richard Strauss
c) esk nrodn kola
-

Bedich Smetana
Antonn Dvok

d) Rusk nrodn kola

-

Modest Petrovi Musorgskij

Nikolas Rimskij Korsakov
Piotr Ilji ajkovskij
POVANIE HUDBY:
-

Modest Petrovi Musorgskij Obrzky z vstavy

ukka na programov hudbu

Polytlovos (sbene viac tlov) 20. storoie

4.5 IMPRESIONIZMUS
4.5.1

snaha zachyti prchav vidinu

snaha zachyti dojem, pocit

Intrumentcia:
-

4.5.2

bohat obsadenie symfonickho orchestra

v popred stoja nstroje: priena flauta a harfa
vyuvaj sa rzne techniky hry na nstrojoch
o con sardino hra s dustkom
o col legno hra s obrtenm slikom, ie drevom
o picciato, frulto

Hlavn predstavitelia:
-

Claude Debussy
5

Maurice Ravel
Mannuel de Falla

4.6 EXPRESIONIZMUS
Snahou tejto hudby bolo zachyti:
-

zkos
depresiu
strach

Tto hudba sa bytostne viae na tvorbu skladateov 2. viedenskej koly:

-

Arnold Schonberg
Albau Berg
Anton Webern

4.7 NEOKLASICIZMUS
1. polovica 20. storoia
Skladatelia tohto tlu sa dominantne inpiruj hudobnmi druhmi a formami Klasicizmu,
osobnosou J.S.Bacha a vnimone aj obdobm renesancie.
Hudobn vyjadrovacie prostriedky ako harmnia, rytmus, intrumentcia zodpovedaj 20.
storoiu. Nekomponovali sa veci z romantizmu
4.7.1

Hlavn predstavitelia
-

Paul Hindemith (Bach 20.storoia)

Sergej Prokofjev
Igor Stravinskij (as tvorby)
Benjamin Britten

4.8 NEOFOLKLORIZMUS
- 1. polovica 20. storoia (mix z rznych krajn v tvorbe
Skladatelia sa inpiruj folklrom rznych nrodov a vyjadrovacie prostriedky
zodpovedaj 20. storoiu
Je z asti modlny (modus=vzorec) napr. stupnica je modus
4.8.1

Hlavn predstavitelia
-

Bla Bartk
Leo Janek
Eugen Sucho
Bohuslav Martinu (as tvorby)
6

4.9 SLOVENSK SKLADATELIA 20. STOROIA

-

Alexander Moyzes
Jn Cikker
Eugen Sucho
Ondrej Oen
Dezider Karda

Juraj Htrik
Juraj Bene
Ilja Zeljenka
Peter Martinek
Duan Martinek

Roman Berger
Igor Bzlik
Peter Groll
ubomr Bernt

ANTIKA

Katarzia = oista prostrednctvom zavania umeleckho diela

Kaloghatia = sznenie/shra krsy tela aj due

Music = od slova mza; tento termn v sebe zaha hudbu, tanec a slovo

(mzy milenky Bohov, Bohovia ili na hore Olymp)

Boh pre hudobnkov a pocestnch: Apoln a Pan (udovej hudby; priniesol uom

palku)
Boh zbavy, vno, eny: Dionzos
Boh podsvetia: Hdes
Najznmej prbeh z antiky je prbeh Orfea a Euridiky
O hudbe z tohto obdobia vieme z vykopvok
Antick kultra trv cca od 3000r. pnl 5.st. nl

5.1 Vvojov etapy antiky :

1. Mtick obdobie - 800-600 pnl
2. Klasick obdobie 600-400pnl tzv zlat vek antiky
3. Helenistick obdobie 400pnl 5.st.nl
5.1.1

MTICK OBDOBIE:
-

V tomto obdob niet hranc medzi mtami a skutonosou; bohovia sa

stretvaj/stkaj s umi, v rmci umenia splvaj prvky grcke

s orientlnymi
hudbe sa pripisuj 2 hlavn inky:
11povnajci/zoachujci
opojn a zbavn
Spievali sa tieto typy piesn:
1. pajanes (pracovn piese)
2. hrenoi (alospev)
3. epos (oslava hrdinskho loveka (nie Bohov))
4. nomos (bohosluebn piese, alm, pravidlo)
5. politick piese (kritck)
6. satirick piese (poulin, slang)

5.1.2

KLASICK OBDOBIE (ZLAT VEK)

- nastva kultrna zrelos Grkov, uzatvraj sa pred cudzmi vplyvmi (ni

orientlne)
-

- aiolsk a ionsk umenie

Hudobn umenie sa delilo na:

1. Melick lyrika
-

rozvjala sa hlavne na ostrove Lesbos, kde ila poetka, ktor vytvrala bostn

spevy
Piesne v tomto obdob tvorili:
- Alkaios (satirick, pijcke a politick)
- Anakren (ospevoval zmyseln radosti ivota, sex)
typick forma spevov sa nazvala skolion (bohat rytmus)
striedanie dvoj-trojdobch rytmov, tvorverie, spev a hudba bola sprevdzan

nstrojom lrovho typu, ktor sa nazval barbiton

- 2. Chnick lyrika
s tu spevy spojen s pantomimickmi tancami
najdleitej prejav sa nazval Dithyambas (na poes Dionza, tento spev

podnietil vznik antickej drmy)

najvznamnejm predstaviteom bol Pindanos

5.1.3

Helenistick obdobie (400pnl - 500nl)

nzov pochdza zo slova Heln (kad cudzinec, ktor ovldal grcky jazyk

a poznal grcku kultru, kt. doiel do Grcka alebo Rma)

Helenizmus prebieha v ase, ke Rimania obsadili Grcko a tieto dve kultry

splynuli
spoiatku bolo toto obdobie vemi kvalitn, postupne sa stva dekadentnm;
Rmska ra sa zana postupne rozpada, zaalo sa to v 4. storo, kedy bolo

uznan kresanstvo
ukonilo sa v 5. storo rozdelenm Rmskej re na vchodn a zpadn
rozpadom Rmskej re sa kon helenizmus a Starovek

5.2 Hudobn teria antiky

-

zklad spoval v tetrachordoch (rad 4 tnov, ktor m vzostupn charakter)

3 druhy tetrachordov:
1. chromatick
2. enharmonick
3. diatonick (kombincia celch tnov a poltnov)
-

>>>>tieto tetrachordy sa napjaj poda uritho poriadku a to

poda modov:

1. drsky modus
2. Frygick
3. Lydick
hudobnou teriou sa zaoberali hudobn teoretici, ktor sa delili na
1. kanonikov vychdzali z matematickch vpotov

2. empirikov vychdzali z relneho znenia hudby

3. systematikov kombincia kanonikov a empirikov
-