Guarani Básico
Guarani Básico
Imperativo
lávese la cara Ejohéi nde rova
lávese las manos Ejohéi nde po
lávese las orejas Ejohéi nde nambi
lávese los dientes Ejohéi ne rãi
lávese los pies Ejohéi nde pykuéra
limpie sus zapatos, tiene barro Emopotĩ nde pyreheguakuéra, ituju
límpiese la nariz Emopotĩ ne tĩ
no bebas vino, puede hacerte daño Ani remboy’u kaguy, ikatu ndembyai
no debes mentir Nandejapuívaerã
no debes robar Neremondaívaerã
no debes ser flojo ani ne’ate’ỹ
no ensucies tus cosas Ani emomgy’a
no fumes, puede hacerte daño Ani repita, nembyaíne
no rompa su vestuario Ani remomondoro ijao
no saldré nasemo’ái
no vendré ndajumo’ái
no vendré más Ndajumo’aveíma
que venga tu madre Tou nde sy
que venga tu padre Tou nde ru
saldré Asẽta
salgan todos Pesẽ opavave
la saludaré Amomaiteita chupe
salude usted Emomaitei nde
siéntense, tome asiento Eguapy nde
tenga cuidado con su herida Eñangarekoke nde aíre
tome su remedio He’úke ne pohã
trae agua Egueru y
vaya afuera, salga Tereho okápe, esẽ
vayan ustedes dos Tapeho peẽ mokõi
ven con tu madre Eju nde syndie
ven con tu padre Eju nde rundie
venga para acá, adelante Eju ko’ape, tenonde
vengan todos para acá Peju opavave ko’ape
vigila, cuida los animales Ejesareko, eñangareko umi mymbakuérare
vuelvan temprano Pejujevy voi
vuelvan todos Pejujevy opavave
me voy a descansar Ahata apytu’u
vámonos Jaha
INDICACIONES
no fue así Ndaha’ei kuri upeicha
nos vemos luego J ajuecha upei
nuestra casa (excluye al oyente) Ore róga
nuestra casa (incluye al oyentel) Ñande róga
por aquí, a este lado Ko’arupi, kóva ykégotyo
qué bueno que hayas venido Iporãitepa rejumi
ya casi termino mi tarea Haimetema amohu’ã che rembiapo
yo también Che avei
estoy cansada Che kane’o
se ha oscurecido Iñypytũ
1 Peteĩ
2 Mokõi
3 Mbohapy
4 Irundy
5 Po
6 Poteĩ
7 Pokõi
8 Poapy
9 Porundy
Decenas - Pandy kuéra
100 Sa
200 Mokõisa
300 Mbohapysa
400 Irundysa
500 Posa
600 Poteĩsa
700 Pokõisa
800 Poapysa
900 Porundysa
Centenas - Sandy kuéra
MIL - (1.000) Su
FIGURAS Y CUERPOS GEOMÉTRICOS- TA’ÃNGA YVYRA’Ã REHEGUA
Cuadrado Yukeirundy
Triángulo Apymbohapy
Círculo Apu’akuakora
Rombo Ykeapyjoja
Romboide Ykeapykoe
Esfera Avoa
Cilindro Hyru’apu’a
Cono kuri’y’arana
LOS COLORES- SA’YKUÉRA
Blanco Morotĩ
Negro Hũ
Rojo Pytã
Amarillo Sa’yju
Verde hovyũ
Azúl Hovy
Anaranjado pytãju
Morado Pytãũ
Gris Hungy
Rosado Pytãngy
Celeste Hovyngy
EL DÍA Y LA NOCHE- ARA HA PYHARE
Medianoche Pyharepyte
Madrugada, alborada Ko’ẽju
Alba, alborear Ko’etĩ
Clarear, Alborear Ko’etĩsakã
Al romper el alba Ko’etĩsoro
A punto de amanecer ko’ẽmbota
Día Ára
De /durante el día Arakue
De 10 a 12 horas( a.m.) Pyhãreveasaje
Mediodía Asajepyte
Siesta Asaje
A la siesta/ de siesta Asajekue
Tarde Ka’aru
A la tarde / De tarde Ka’arukue
Crepúsculo / Tardecita Ka’aruete
Atardecer Ka’arupytũ
Noche / Oscuro Pytũ
Noche Pyhare
A la noche / De noche Pyharekue
LOS DÍAS DE LA SEMANA- ÁRA RÉRA ARAPOKÕINDY REHEGUA
Lunes Arakõi
Martes Araapy
Miércoles Ararundy
Jueves Arapo
Viernes Arapoteĩ
Sábado Arapokõi
Domingo Arateĩ
LOS MESES DEL AÑO- ARY JASYKUÉRA
Enero Jasyteĩ
Febrero Jasykõi
Marzo Jasyapy
Abril Jasyrundy
Mayo Jasypo
Junio Jasypoteĩ
Julio Jasypokõi
Agosto Jasypoapy
Septiembre Jasyporundy
Octubre Jasypa
Noviembre Jasypateĩ
Diciembre Jasypakõi
ESTACIONES DEL AÑO- ARAJERE REHEGUA
Otoño Araroguekúi
Invierno Araro’y
Primavera Arapoty
Verano Arahaku
DIVISIÓN DEL TIEMPO SEGÚN EL DÍA- ÁRA ÑEMBOJA’O
Hoy Ko ára
Anoche Angepyhare
Anteanoche kuehe ambue pyhare
Ayer Kuehe
Anteayer kuehe ambue
Mañana ko’ẽro
Pasado mañana ko’ẽambuérõ
En la mañana Pyhareve
La noche Pyhare
El día Ara
La madrugada Ko’ẽmbota
El amanecer Ko’ẽmba
En la noche Pyhare
Salío el sol Osẽ kuarahy
Es de día Árakue
Es de noche Pyharekue
Es en la tarde Ka’arukue
De noche, demasiado tarde Pyhare reikevo
Al atardecer Ka’arupytũvo
ASTROS- MBYJAGUAKUÉRA
El sol y la luna Kuarahy ha Jasy
Marte Mbyjamýi pytã
Via Láctea Mbyjaita yvága mbytépe
Las estrellas Mbyjakuéra
El lucero de la mañana Ko’ẽmbyju
Luna llena Jasy renyhe
Luna nueva Jasy ra’y
FAMILIARES
Mi padre Che ru, che taita
Mi madre Che sy
Mi abuelo Che ramói
Mi abuela Che jarýi
Mi nieto/a Che remiarirõ
Mi cuñado/a Che rovaja
VOCABULARIO EXCLUSIVO DE LA MUJER
Mi marido Che ména
Mi hijo/a Che memby
Mi hermana mayor Che ryke
Mi hermana menor Che kypy'y
Mi hermano Che kyvy
Mi cuñada Che uke'i
Mi hijastro/a Che membyanga
Mi novio Che menarã
VOCABULARIO EXCLUSIVO DEL HOMBRE
Pescado Pira
Carne vacuna vaka ro’o
Carne de cerdo Kure ro’o
Carne de pollo Ryguasu ro’o
Cebolla Sevói
Papa karatĩ
Camote /batata Jety
Ajo Sevoiry
Melón Merõ
Sandía Yva he’ẽ
Frutilla Yvapytã
Plátano /banana Pakova
Chirimoya Aratiku
Piña Avakachi
EL CUERPO HUMANO
HOMBRE MUJER
Vista Techapy
Oído Apysa
Gusto He’andupáva
Olfato Hetũha
Tacto Pokoandu