Maďari
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Jazykovo patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú väčšinou tvoria ugrofínske jazyky. Významnú menšinu tvoria Maďari najmä v Rumunsku, na Slovensku, na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku a v Severnej Amerike.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Známi Maďari: Štefan I., Matej Korvín, Gabriel Betlen, Béla Bartók, János Bolyai, Loránd Eötvös, József Eötvös | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Populácia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| cca 14-15 mil. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Krajina s významnou populáciou | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Maďarsko 9 979 000[1]
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Jazyk(y) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Náboženstvo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
54,5% Rímskokatolícka cirkev • 19,4% Kalvinizmus • 1 až 2% Judaizmus • 25,4% bez vyznania |
Ako národ(nosť) sa sformovali (ich etnogenéza prebehla) po príchode do Karpatskej kotliny v poslednej tretine 10. a prvej polovici 11. storočia[13], preto je predtým správne hovoriť o starých Maďaroch alebo Uhroch.
Genetika
upraviť
Z genetického hľadiska tvoria u dnešných Maďarov mongoloidné (t. j. východoeuroázijské) genetické znaky len 5 %[14] respektíve 1,7 %[15], pričom zvyšné percentá sú zhodné s ostatným európskym obyvateľstvom. Stredoeurópske slovanské národy majú zväčša podiel mongoloidných znakov medzi 1 – 2 %. To málo mongoloidných génov, ktoré Maďari majú, patrí k severnej mongoloidnej skupine (ku ktorej patria aj Japonci), ktorej pôvod je na Sibíri, pravdepodobne pri Bajkale.[16]
Etnonymum
upraviťSlovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarských kmeňov nazývaného „Megyer“. Slováci ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) – toto slovo sa však často vzťahovalo aj na všetkých obyvateľov Uhorska. Slovo Uhor možno pochádza z turkického slova Onogur, pretože starí Maďari boli v 6. storočí susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal Onogurovia, čo znamená „desať kmeňov“.
Jazykové vplyvy
upraviť- Pozri aj: maďarčina
Dnešné základné slová v maďarskom jazyku sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny (Ugorské jazyky – maďarčina, chantyjčina a mansijčina – sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov – patrí sem aj fínčina a estónčina). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu, usadlého spôsobu života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od Slovanov po zániku Veľkej Moravy roku 907. Až v 10. a 11. storočí u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k usadlému spôsobu života a k miešaniu s pôvodným slovanským a valaským obyvateľstvom. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z latinčiny a nemčiny. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov. Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do 40. rokov 19. storočia. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.
Charakteristika
upraviťMaďari sú veľmi vlastenecký národ. Sú hrdí na svoju vlasť, jazyk, pôvod a národné dejiny. Ctia svojich predkov a národné tradície.
Maďari v iných štátoch
upraviťMaďari v Rumunsku
upraviťZápadné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o Sedmohradsko a časť Banátu. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia maďarská menšina v Európe.
Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne rímski katolíci (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci reformovanej cirkvi (okolo 37 %) Zvyšok tvoria evanjelici a grécki katolíci, prípadne pravoslávni a príslušníci menších protestantských cirkví (baptisti, unitári a pod.).
Najviac Maďarov žije na území žúp Harghita (až 84,6 %), Covasna (až 75,2 %) a Mureș (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách Bihar, Timiș, Cluj, Satu Mare. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je Kluž (Cluj).
Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:
- Sikulovia (Székelyek) v Sedmohradsku
- Čángóovia (Csángók) – v Moldavsku
- ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timiș. Sú prevažne reformovaní (kalvíni), čiastočne aj rímski katolíci, hlavne v župách Timiș a Arad. Žijú aj v župe Maramureș na severozápade Rumunska.
Maďari v Srbsku
upraviťV Srbsku žijú Maďari jeho severnej časti, ktorú voláme Vojvodina. Počet obyvateľov maďarskej národnosti v tejto oblasti však klesá. Prispieva k tomu odchod Maďarov do zahraničia, ale aj nízka natalita. Celkovo žije v Srbsku 3, 91 % obyvateľov maďarskej národnosti. Vo Vojvodine je to 14, 28 % obyvateľov. Najviac Maďarov žije v oblasti mesta Subotica, ale aj v okolí miest Kanjiža, Bačka Topola, Senta a Bečej. Maďari v tejto oblasti vyznávajú najmä rímskokatolícke náboženstvo, menej je reformovaných. V Srbsku je maďarčina spolu s jazykmi ostatných menšín úradným jazykom.
Maďari na Ukrajine
upraviťMaďarská menšina žije aj na území Ukrajiny (0,32 % obyvateľov krajiny). Prevažná väčšina Maďarov na Ukrajine je sústredená v Zakarpatskej oblasti (maď. Kárpátalja). Tvoria tu 12,1 % obyvateľstva. V minulosti bola táto oblasť až do roku 1918 súčasťou Rakúsko-Uhorska, po rozpade Rakúsko-uhorska, na krátky čas oslobodili zakarpatie vojaci ZUNR a Huculský povstalci, v rokoch 1919 až 1939 súčasťou Česko-Slovenskej republiky (ako Podkarpatská Rus). V roku 1939 nakrátko existovala samostatná Karpatská Ukrajina, ktorú ešte v tom istom týždni obsadilo Maďarsko a v roku 1945 bola pripojená k ZSSR. Aj v tejto oblasti žijú Maďari najmä v jeho južnej časti pri hraniciach s Maďarskom, najmä v okrese Berehovo. V meste Berehovo sídli maďarské ľudové divadlo. Podobne ako na Slovensku, aj v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari prevažne na vidieku. Zakarpatskí Maďari sú prevažne členovia reformovanej cirkvi a čiastočne rímskokatolíckej cirkvi. Malá časť vyznáva aj gréckokatolícke náboženstvo.
Maďari na Slovensku
upraviťNa území Slovenska žije podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 8,5 % obyvateľov maďarskej národnosti.[17] Žijú prevažne v južnej oblasti štátu pri hraniciach s Maďarskom. Najviac Maďarov žije v okresoch Dunajská Streda (cca. 83 %) a Komárno (cca. 64 %). Mesto Komárno je aj kultúrnym centrom maďarskej menšiny na území Slovenska. Sídli tu Jókaiho divadlo a Univerzita J. Selyeho. Veľa Maďarov žije aj v južných častiach okresov Nové Zámky (hl. Štúrovo), Levice, Galanta, Šaľa, Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Revúca, Rožňava, Košice-okolie, Trebišov. Veľmi malé skupiny Maďarov žijú aj v Košiciach (4.750 obyvateľov z celkového počtu cca 240.000), Bratislave a v okolí Nitry. Maďari na Slovensku sú prevažne rímskokatolíci (asi dve tretiny), zvyšok sú prevažne kalvinisti. Malé skupiny tvoria aj Gréckokatolíci a evanjelici a. v.
Slovenskí Maďari majú vlastnú politickú stranu (Strana maďarskej komunity ), periodiká, divadlá, médiá a podobne (napr. Szabad ujság).
Maďari v Chorvátsku
upraviťV Chorvátsku žije 0,37 % obyvateľov maďarskej národnosti. Chorvátsko bolo až do roku 1918 kráľovstvom v personálnej únii s Uhorskom. Žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom pri rieke Dráva a dedinách okolo mesta Osijek. Sú prevažne rímski katolíci a majú svoje spolky a kultúrnu autonómiu.
Maďari v Slovinsku
upraviťNa území Slovinska žije asi 11 000 Maďarov v kraji Prekmurje (medzi riekou Murou a hranicami s Maďarskom). Táto oblasť bola na rozdiel od ostatného územia Slovinska, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Rakúska (podobne ako Čechy), súčasťou Uhorska. Hlavnými centrami Maďarov sú mestečká Lendava a Murska Sobota. Tunajší Maďari sú prevažne rímski katolíci.
Maďari v Rakúsku
upraviťNa území Rakúska žije asi 0.2 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne na území spolkovej krajiny Burgenland, ktorá bola do konca prvej svetovej vojny súčasťou Uhorského kráľovstva (Maďarska). Majú tu svoje kultúrne spolky, časopisy a školstvo. Časť Maďarov žije aj v hlavnom meste Viedeň, ktorá bola centrom Rakúsko-Uhorska. Nábožensky sú prevažne rímski katolíci, ale časť aj evanjelici a. v.
Referencie
upraviť- ↑ Hungarian Central Statistical Office. Retrieved 25 July 2010.
- ↑ (po rumunsky) "Comunicat de presă privind rezultatele provizorii ale Recensământului Populaţiei şi Locuinţelor – 2011" Archivované 2019-08-02 na Wayback Machine, at the 2011 Romanian census site; accessed February 11, 2012
- ↑ 2001 Slovakian Census
- ↑ 2011 Serbian Census
- ↑ National composition of population [online]. [Cit. 2017-01-05]. Dostupné online. Archivované 2007-07-06 z originálu.
- ↑ 2001 Austrian census [online]. [Cit. 2005-05-12]. Dostupné online. Archivované 2005-05-12 z originálu.
- ↑ Slovenia
- ↑ a b 'Bund Ungarischer Organisationen in Deutschland' [online]. [Cit. 2017-01-05]. Dostupné online. Archivované 2007-02-04 z originálu.
- ↑ Národnost ve sčítání lidu v českých zemích [online]. [Cit. 2006-06-13]. Dostupné online. Archivované 2006-06-13 z originálu.
- ↑ CSO Emigration [online]. Census Office Ireland, [cit. 2013-01-29]. Dostupné online.
- ↑ [1] Archivované 2020-02-12 na Archive.today | 547;&-ds_name = ACS_2006_EST_G00_&-TABLE_NAMEX=&-ci_type=A&-mt_name=ACS_2006_EST_G2000_B04003&-CONTEXT=dt&-tree_id=4001&-all_geo_types=N&-redoLog=true&-geo_id=01000US&-search_results=01000US&-format=&-_lang=en 2006 community survey]
- ↑ The 2006 census [online]. [Cit. 2017-01-05]. Dostupné online. Archivované 2018-12-25 z originálu.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 168.
- ↑ .http://studentorgs.utexas.edu/husa/origins/matsumoto.lecture.html
- ↑ B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. in: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-09-24]. Dostupné online. Archivované 2010-03-07 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-04-20]. Dostupné online. Archivované 2012-04-17 z originálu.
Iné projekty
upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o maďarské príslovia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maďari
Externé odkazy
upraviť- Marek, M.: Národnosti Uhorska, 2011 Archivované 2016-10-19 na Wayback Machine