Čuvaština
| Čuvaština (Чăвашла, Чӑваш чӗлхи) | |
| Štáty |  Ruská federácia |
|---|---|
| Región | Čuvašsko a priľahlé územia |
| Počet hovoriacich | 1 338 000 [1] – 2 mil. |
| Klasifikácia | Altajské jazyky |
| Písmo | cyrilika |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Čuvašsko (republika Ruskej federácie) |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | cv |
| ISO 639-2 | chv |
| ISO 639-3 | chv |
| Wikipédia | |
| Adresa | cv.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Википедия ирĕклĕ энциклопедия |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Čuvaština (po čuvašsky Чăвашла alebo Чӑваш чӗлхи) je turkický jazyk rozšírený v západnej časti Uralu v strednom Rusku, je pôvodným jazykom Čuvašov a oficiálnym jazykom Čuvašska. Používajú ju približne dva milióny ľudí. Čuvaština je jediným jazykom bulharskej podskupiny turkických jazykov.[1]
Dialekty
[upraviť | upraviť zdroj]Delí sa na tri základné dialekty a výrazne sa odlišuje od ostatných turkických jazykov.[1] Príčinou je zrejme silný mongolský vplyv a rané odlúčenie od hlavnej skupiny turkických jazykov; relatívne nízky počet staroturkických, arabských a perzských výpožičiek v porovnaní s ostatnými turkickými jazykmi je určený tým, že Čuvaši neprijali islam, ale pravoslávie.[1] Islam bol hlavným zdrojom výpožičiek zo spomenutých jazykov.[1] O to viac výpožičiek má čuvaština z ruštiny, marijčiny, udmurtčiny a mordviančiny.[1]
| Dialekt (zdroj tabuľky:[1]) | Vymedzenie |
|---|---|
| anatri (dolnočuvašský, juhočuvašský, nížinný) | veľa pôžičiek z tatárčiny, typickým znakom je ukanie |
| virjal (hornočuvašský, severočuvašský, horský alebo vrchovský) | silno ovplyvnený ruštinou, typickým znakom je okanie |
| anat jenči (stredonížinný) | prechodný, prvky z oboch predchádzajúcich |
Písmový systém
[upraviť | upraviť zdroj]Čuvaština sa najčastejšie zapisuje upravenou cyrilikou s pridanými znakmi:
Najstarší systém zápisu turkických jazykov, známy ako orchonské písmo, vymizol po prechode Volžských Bulharov na islam. Neskôr sa používalo aj arabské písmo, po invázii Mongolov do Volžského Bulharska písaná forma jazyka vymizla. Moderná čuvašská abeceda bola uvedená v roku 1873 Ivanom Jakovlevom, v roku 1938 bola upravená do dnešnej podoby.
Súčasná forma
[upraviť | upraviť zdroj]| А | Ӑ | Б | В | Г | Д | Е | Ё | Ӗ | Ж | З | И | Й | К | Л | М | Н | О | П | Р | С | Ҫ | Т | У | Ӳ | Ф | Х | Ц | Ч | Ш | Щ | Ъ | Ы | Ь | Э | Ю | Я |
| а | ӑ | б | в | г | д | е | ё | ӗ | ж | з | и | й | к | л | м | н | о | п | р | с | ҫ | т | у | ӳ | ф | х | ц | ч | ш | щ | ъ | ы | ь | э | ю | я |
Pred rokom 1938
[upraviť | upraviť zdroj]| а | е | ы | и/і | у | ӳ | ă | ě | й | в | к | л | љ | м | н | њ | п | р | р́ | с | ç | т | т̌ | ђ | х | ш |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 420.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Chuvash language na anglickej Wikipédii a Čuvaština na českej Wikipédii.