Preskočiť na obsah

Andrej Kiska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Andrej Kiska
štandarda prezidenta SR bývalý prezident Slovenskej republiky
Andrej Kiska
Andrej Kiska, podpis (z wikidata)
4. prezident Slovenskej republiky
V úrade
15. júna 2014 – 15. júna 2019
PremiérRobert Fico (2012 – 2018)
Peter Pellegrini (2018 – 2020)
Predchodca Ivan Gašparovič Zuzana Čaputová Nástupca
1. predseda strany ZA ĽUDÍ
V úrade
28. septembra 2019 – 8. augusta 2020
Predchodca funkcia vznikla Veronika Remišová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie2. február 1963 (61 rokov)
Poprad, Česko-Slovensko
Politická strananezávislý (do 2019)
ZA ĽUDÍ (2019 – 2020)
Alma materSlovenská technická univerzita[1]
Profesiaelektrotechnický inžinier, podnikateľ, politik
Štátna príslušnosťSlovenská
Národnosťslovenská
Vierovyznaniekresťanstvo[2][3]
Rodina
RodičiaAndrej Kiska (* 1934)
Mária Kisková (* 1938)
SúrodenciJaroslav Kiska (* 1960)
Manželka
Mária Kisková (1985 – 2001) [4]
Martina Kisková (2001 – súč.) [4]
DetiAndrej Kiska ml. (* 1986)
Natália Kisková (* 1990)
Veronika Kisková (* 2005)
Viktor Kiska (* 2009)
Martin Kiska (* 2017)
Odkazy
Oficiálna stránka
Spolupracuj na CommonsAndrej Kiska
(multimediálne súbory)

Ing. Andrej Kiska (* 2. február 1963, Poprad) je slovenský filantrop a bývalý politik. Bol štvrtým prezidentom Slovenskej republiky, do funkcie zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a do úradu inaugurovaný 15. júna 2014. V prezidentských voľbách v roku 2019 už opätovne nekandidoval, založil stranu ZA ĽUDÍ, ktorej bol spočiatku predsedom a ktorá s 5,77 % hlasov postúpila do NR SR a bola súčasťou vlády Igora Matoviča a vlády Eduarda Hegera.

Spisovateľ, bývalý podnikateľ a bývalý politik, vzdelaním elektrotechnický inžinier, je spoluzakladateľom splátkových nebankových spoločností Tatracredit, Triangel, Quatro, spoluzakladateľom a spolumajiteľom firmy KTAG.[5][6]

Kiska je spoluzakladateľom charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý Anjel.[7] V novembri 2006 získal od časopisu Trend titul Manažér roka a v roku 2011 sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za filantropiu. O svojej ceste, úspechu, šťastí a schopnostiach napísal tri knihy. Poskytuje tiež prednášky stredoškolákom a vysokoškolákom.[5][6]

Mladosť a zamestnanecká kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 2. februára 1963 v Poprade, v rodine učiteľov Andreja (* 1934) a Márie (* 1938). Otec učil matematiku a fyziku, matka učila chémiu a biológiu. Má staršieho brata Jaroslava (* 1960). Jeho otec bol členom KSČ a istý čas podpredsedom okresného národného výboru, do ktorého kompetencie spadali záležitosti školstva, kultúry a náboženských otázok. Podľa vzoru svojho otca chcel Andrej Kiska vstúpiť do KSČ[8], ale odmietli ho prijať.[9] V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave[1] a po absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.[1]

V roku 1990 odišiel na jeden a pol roka[10] do Spojených štátov, kde vykonával manuálne práce na čerpacej stanici a v k nej prislúchajúcom obchode so sendvičmi a neskôr na stavbách.[11][12][13]

Skoro celý zárobok investoval do akcií americkej brokerskej spoločnosti obchodujúcej na komoditnej burze, ktorá ale po troch týždňoch zbankrotovala.[12] Podľa jeho vyjadrenia, tento pobyt v USA ovplyvnil jeho budúcu kariéru: „Z Ameriky som si priniesol nesmiernu chuť podnikať.“[10]

Podnikateľská kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Andrej Kiska sa na Slovensko vrátil v decembri 1991.[12] 18. februára 1992 spolu so svojim bratom Jaroslavom Kiskom a bratrancom Bystríkom Kiskom založili spoločnosť s ručením obmedzeným TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL so sídlom v Kežmarku,[14][15] ktorá vystupovala ako pobočka rovnomennej americkej spoločnosti v Severnej Karolíne[16] vlastnenej ich priateľom.[12] Spoločnosť prevádzkovala sieť zlatníctiev na Slovensku, spolu s pobočkou v Ostrave v Česku. Po neúspechu so skúšobnou výrobou vlastných zlatých šperkov sa zamerala na ich nákup od slovenských a českých zlatníkov a následný predaj v Spojených štátoch. Na tento účel v Severnej Karolíne 9. mája 1995 založili spoločnosť EUROGOLD CORPORATION,[17] ktorej bol Kiska viceprezidentom a sekretárom (secretary),[18] ale tá sa nedokázala presadiť v americkom konkurenčnom prostredí.[12]

27. septembra 1996 založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným TatraCredit,[19] ktorá ponúkala službu Triangel. Tá spočívala v nakúpení spotrebnej elektroniky priamo od výrobcu, s cieľom obísť veľkoobchodnú a maloobchodnú maržu[12] a v následnom splátkovom predaji spotrebiteľovi. Sortiment sa postupne rozšíril o nábytok, športové potreby, hračky atď. Po troch rokoch úspešného podnikania 4. októbra 1999 zriadili akciovú spoločnosť QUATRO,[20] ktorá ponúkala konkurenčný produkt splátkového predaja priamo v predajniach. Ako sa Kiska vyjadril: „Je to typický americký model, kde vlastníte úspešnú značku a sami jej vytvoríte aj konkurenciu.“[10] Tieto dve firmy poskytli finančné služby vyše jednému miliónu ľudí.[13]

Sieť spoločností TatraCredit a Quatro sa postupne rozrástla o akciové spoločnosti Q – CREDIT,[21] Q – CAR[22] a Slovenské kreditné karty,[23] čím sa stala najväčším splátkovým predajcom pôsobiacim na Slovensku so základňou cca 400 000 klientov.[12] V decembri 2004 prebehlo zlúčenie týchto piatich spoločností a od pôvodných akcionárov ich kúpila Všeobecná úverová banka,[24] ktorá ich s účinnosťou od 31. decembra 2005 spojila do holdingovej štruktúry spoločnosti Consumer Finance Holding.[25][26]

Kiska je jediným majiteľom firmy Finančná hitparáda s.r.o.[27], vykonáva činnosť nezávislého finančného sprostredkovateľa.[28]

Pôsobenie v oblasti charity

[upraviť | upraviť zdroj]

Kiska a bývalý konateľ a spoluzakladateľ reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett Igor Brossmann[29] založili 1. augusta 2006 neziskovú organizáciu DOBRÝ ANJEL na poskytovanie humanitárnej starostlivosti najmä osobám s onkologickým ochorením, deťom v detských domovoch a osobám v hmotnej núdzi.[30][31] Na financovanie organizácie venoval Kiska 1 000 000 EUR z vlastných peňazí.[13]

V roku 2011 mu bolo udelené ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.[32] Kvôli kandidatúre na prezidenta SR sa koncom mája 2013 vzdal funkcie predsedu správnej rady nadácie, ktorú od 1. júna prevzala jeho manželka Martina Kisková.[33]

Kiska sa verejne zaviazal darovať svoj čistý príjem z funkcie prezidenta ľuďom v núdzi. Príjemcov vyberá na základe návrhov neziskových organizácií: Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine, Dobrý anjel a Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. Takýto postup uplatňuje každý mesiac a finančná pomoc od neho ide priamo.[34]

Prezidentské voľby 2014

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014

Kandidatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Andrej Kiska v predvolebných prieskumoch
Dátum zberu Vzorka Agentúra % Por.
Rok 2012
okt. (1. týždeň mesiaca) ? FOCUS[35] 17,1 2.
Rok 2013
7. – 13. jan. 1 125 MVK[36] 5,8 6.
6. – 12. mar. 1 002 FOCUS[37] 23,0 2.
8. – 15. máj 1 085 MVK[38] 13,3 4.
3. – 10. júl 1 055 FOCUS[39] 18,9 2.
27. aug. – 2. sept. 1 079 FOCUS[40] 20,0 2.
26. sept. – 2. okt. 1 078 MVK[41] 13,2 4.
8. – 15. okt. 1 014 FOCUS[42] 17,6 3.
5. – 12. nov. 1 049 FOCUS[43] 17,9 2.
Rok 2014
15. – 20. jan. 1 010 FOCUS[44] 13,0 2.
27. jan. – 5. feb. 1 051 FOCUS[45] 17,3 2.
10. – 14. feb. 1 012 FOCUS[46] 20,4 2.
16. – 22. feb. 1 868 Polis[47] 23,0 2.
17. – 21. feb. 1 033 MEDIAN[48] 32,6 2.
25. feb. – 3. mar. 1 052 FOCUS[49] 23,8 2.

Svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2014 Andrej Kiska oficiálne oznámil v rozhovore pre denník SME publikovanom 24. októbra 2012. Stal sa tak prvým kandidátom, ktorý kandidatúru potvrdil.[50][51] Podľa predvolebného prieskumu agentúry FOCUS uskutočneného začiatkom októbra 2012, publikovaného v denníku SME, by Robert Fico získal 19,9 %, druhým by sa stal Kiska so 17,1 % hlasov. V druhom kole by však väčšiu podporu získal Kiska, v prípade súboja s Ficom by získal 28 % v porovnaní s 26,4 % u Fica.[50]

Podľa prieskumu agentúry FOCUS zo začiatku októbra 2013 by Kiska vo voľbách skončil tretí so ziskom 17,6 % hlasov za Ficom (37,8 %) a Pavlom Hrušovským (17,9 %).[52] V rovnakom čase by podľa agentúry MVK[41] skončil až štvrtý, keď by ho predbehol aj Radoslav Procházka. Podľa MVK bol Kiska ešte v januári 2014 za Procházkom.[53] Podľa prieskumu agentúry FOCUS z februára 2014 by sa Kiska umiestnil na druhom mieste so 17,3%. Druhé kolo by však proti Ficovi vyhral v pomere 54:46.[54] Aj podľa iných agentúr (Polis Slovakia, MEDIAN)[55] zaznamenali Kiskove preferencie vo februári 2014 rekordný nárast. MVK však ešte v marci prognózovala Ficovi pohodlný náskok 15% pred Kiskom[56] a výsledok MVK, že v druhom kole by porazil Fica bol zverejnený až po prvom kole.[57]

Kampaň a antikampaň

[upraviť | upraviť zdroj]

Týždeň pred prvým kolom volieb súkromná poštová firma Cromwell distribuovala 1,9 milióna červených letáčikov proti Kiskovi s názvom Odhalenie, v ktorom sa tvrdilo, že je „napojený na nebezpečnú scientologickú sektu“ a že zbohatol na „úrokoch a protizákonných podvodoch“. V rovnakom čase objednávala u Cromwell firma GS Servis distribúciu Ficových letákov Pripravený pre Slovensko.[58] Kiska podal trestné oznámenie za ohováranie a krivé obvinenia, doteraz sa nepodarilo dokázať, že by za vydaním letákov proti Kiskovi bol jeho protikandidát, ten však argumenty, ako boli v letáčiku, využíval napríklad v televíznych dueloch.[59][60]

Vo februári 2014 Kiska v rozhovore pre Mladú frontu DNES povedal, že si kampaň financuje sám a dovtedy minul okolo 200 tisíc eur.[61] Po voľbách uviedol, že oficiálne výdavky mal vo výške 250 593 eur a výdavky mimo oficiálnej kampane boli vo výške 1 095 482 eur.[62]

Výsledky voľby

[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom kole 15. marca 2014, v ktorom kandidovalo štrnásť kandidátov, získal Kiska 24 % hlasov, čím sa umiestnil na druhom mieste a spolu s Ficom, ktorý získal 28%, postúpil do druhého kola.[63]

V druhom kole 29. marca 2014 získal 1 307 065 (59,38 %) hlasov a stal sa budúcim prezidentom.[64] Väčšinu hlasov získal vo všetkých krajoch okrem Trenčianskeho.[65] Funkcie sa ujal 15. júna 2014 po inaugurácii zložením sľubu pred Národnou radou SR.

Krátko po zvolení za hlavu štátu Kiska odmietol ochranku.[66]

Tabuľka úspešnosti Andreja Kisku vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky 2014[67][68]

Kolo voľby prezidenta Počet
hlasov 		Pomer k počtu
platných hlasov 		Počet víťazných
obvodov
Prvé 455 996 24,00 % 12
Druhé 1 307 065 59,38 % 36

Po zvolení do inaugurácie

[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2014 Kiska uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť.[69] Kiska napísal list vtedajšiemu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, v ktorom ho požiadal o stretnutie s cieľom zabezpečiť „plynulý prechod pokračovania Vašej práce v oblastiach štátnych záujmov Slovenskej republiky a jej občanov“.[70] Kiska sa vyjadril, že predsedu Najvyššieho súdu a šiestich ústavných sudcov by mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.[69]

Koncom mája 2014 Kiska predstavil svojich poradcov a hovorcu. „Môžeme to nazvať sedem statočných, ktorí so mnou do paláca pôjdu. Je to šesť poradcov a jeden hovorca. Hovorcom bude pán Peter Petrus“, povedal Kiska.[71] Za budúcich poradcov boli označení bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bývalý diplomat Martin Bútora a Roman Krpelan, bývalý zástupca šéfredaktora denníka SME, poradca ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika a šéf PR agentúry. Poradcami sa stali aj členovia jeho volebného tímu Tomáš Lehotský, Rado Baťo (bol tiež hovorcom a poradcom bývalej premiérky Ivety Radičovej) a Sergej Michalič, ktorý pracoval v SDKÚ.[71]

Prezidentská inaugurácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Inaugurácia Andreja Kisku

Kiskova inaugurácia sa oficiálne začala 15. júna 2014 o 11:45. V budove Slovenskej filharmónie slávnostne zasadla Národná rada. Kiska zložil sľub do rúk predsedníčky Ústavného súdu a predniesol svoj inauguračný prejav. Neskôr nového prezidenta čakala prehliadka jednotiek Ozbrojených síl, stretnutie s občanmi, ekumenická bohoslužba v Dóme sv. Martina, symbolické odovzdanie úradu od Ivana Gašparoviča na nádvorí Prezidentského paláca, slávnostný obed v záhrade paláca, na ktorý pozval sociálne slabších (odchovanci detských domovov, seniori žijúci v domove dôchodcov a bezdomovci) a kladenie vencov obetiam Železnej opony. Deň ukončila slávnostná recepcia.[72]

Pôsobenie vo funkcii prezidenta

[upraviť | upraviť zdroj]

Kiska využíval Facebook a iné elektronické médiá už pred voľbami. O pôsobnosti a názoroch prezidenta okrem oficiálnej prezident.sk informuje aj overená osobná Facebook stránka Andrej Kiska[73] a (neoverená) komunitná stránka Andrej Kiska – Náš nový prezident[74], na ktorej sú najstaršie príspevky z 30. marca 2014 (deň po druhom kole volieb).

Podpora Kosova

[upraviť | upraviť zdroj]

Andrej Kiska ako jeden z mála relevantných Slovenských politikov podporuje nezávislosť Kosova od Srbska, podporuje politiku uznania samostatnosti Kosova. Verí, že samostatné Kosovo je faktor stabilnosti na Balkáne.[75][76]

Postoj k LGBT osobám

[upraviť | upraviť zdroj]

Andrej Kiska je prvým prezidentom, ktorý prijal LGBT aktivistov a vyjadril im podporu. Po stretnutí v decembri 2017 vyzval k diskusii o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov. Podľa svojich vyjadrení chce diskusiou napraviť podľa neho negatívny dopad tzv. referenda o rodine, ktoré napriek neúspešnosti zakonzervovalo súčasný stav: „Žiaľ, výsledkom bolo, že sa skončila akákoľvek racionálna snaha zabezpečiť jednotlivcom žijúcim mimo manželstva aspoň minimálny štandard právnej ochrany.“ uviedol Kiska.[77]

2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Niekoľko dní po svojej inaugurácii Kiska vymenil troch členov súdnej rady, ktorí boli do funkcie menovaní jeho predchodcom Gašparovičom. Ide o Eduarda Báránya, Gabrielu Šimonovú a Máriu Bujňákovú.[78] Bárány rezignoval už predtým. Do súdnej rady boli vymenovaní Ján Klučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová. Kiska voľbu konzultoval so širšou komunitou v justícii a mimovládnymi organizáciami.[78]

Počas volebnej kampane Kiskov protikandidát Fico tvrdil, že Kiska by neprešiel bezpečnostnou previerkou. Fico sa ponúkol previerku po zvolení absolvovať. V júni 2014 Kiska poukázal na zákon o ochrane utajovaných skutočností, pretože podľa neho previerku prezident nepotrebuje: „Ako viete, prezident nemusí mať bezpečnostnú previerku a ani nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť.“[79]

V nedeľu 16. novembra 2014 na slovensko-rakúskej hranici prezident Kiska, s prezidentmi Poľska, Maďarska a Nemecka zložil pamätný veniec.[80] Dňa 17. novembra sa Kiska pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie zúčastnil na stretnutí prezidentov Česka (Miloš Zeman), Poľska (Bronisław Komorowski), Maďarska (János Áder) a Nemecka (Joachim Gauck) na Pražskom hrade.[80]

Referendum o rodine

[upraviť | upraviť zdroj]

Kiska po zvolení za prezidenta vyjadril pochybnosti nad referendovými otázkami, a podal podnet na ústavný súd.[81] Podľa organizátorov nedodržal sľub z pred volieb: „Sme sklamaní, prezident pred voľbami nekomunikoval žiadne dôvody ani svoje oprávnené pochybnosti, naopak, dostali sme od neho prísľub, ktorý sa už bohužiaľ nebude môcť zrealizovať,“ poznamenal Anton Chromík s tým, že otázky boli už vtedy známe.[82]

2015

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2015 ako prejav základnej ľudskosti a solidarity podporil prijatie stoviek hoci aj tisícov utečencov[83], čo bolo v rozpore s rétorikou premiéra o ohrození EÚ migrantmi a nerešpektovaní kvót , ale v súlade s politikou nemeckej kancelárky Merkelovej.[84]

V októbri 2015 Kiskovi podľa prieskumu agentúry Focus dôveruje 60,7% opýtaných z toho 15,3% úplne. Dosiahol tak vyššiu dôveru než premiér Fico 46,3% a predseda NR SR Pellegrini 36,1%.[85]

2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom februára[86] otvorením webstránky verejnaobjednavka.sk, ktorú mu vypracovala reklamná agentúra ako fyzickej osobe, vyzýval tri mesiace pred parlamentnými voľbami (5. marca) k účasti na nich a zdôrazňoval témy zdravotníctva a školstva. 9. marca poveril predsedu víťaznej strany Smer zostavením vlády. V júli navštívil Poľsko, kde sa v Krakove v rámci 31. ročníka Svetových dní mládeže stretol s pápežom Františkom. V auguste navštívil Čile, Argentínu a Brazíliu (olympiádu v Riu).[87] V septembri vystúpil na 71. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. V príhovore sa venoval utečeneckej kríze, teroristickým útokom, téme Ukrajiny a nárastu extrémizmu.[88] V novembri 2016 poslal Kiska poslancom NR SR list v ktorom ich žiada o zrušenie takzvaných Mečiarových amnestií viažucim sa k únosu Michala Kováča ml.[89]

2017

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2017 Kiska vetoval zákon, ktorý by umožnil jednokolovú voľbu predsedov VÚC. Kiska pritom povedal „Vyslovujem vážnu pochybnosť o tom, či schválený zákon možno vykladať a aplikovať tak, aby umožňoval a ochraňoval slobodnú súťaž politických síl v našej spoločnosti.“[90] Poslanci však jeho vetu prehlasovali a novembrové krajské voľby budú jednokolové.[91]

Kiska sa 21. marca 2017 stretol s bývalým príslušníkom SIS a svedkom únosu Michala Kováča mladšieho Oskarom Fegyveresom na jeho vlastnú žiadosť.[92] Deň predtým sa listom obrátil na poslancov SNR aby "nedošlo k systémovým omylom a hoci aj nezamýšľaným chybám, ktoré by mohli zatieniť alebo aj zmariť úsilie zamerané na základný účel navrhovaných zmien – zrušenie amnestií V. Mečiara z roku 1998."[93]

Počas služobnej cesty do New Yorku bol pozvaný na rozhovor k americkému finančníkovi Georgeovi Sorosovi. Stretnutie trvalo asi hodinu. Prezidentská kancelária o stretnutí neinformovala.[94] Kiska sa neskôr vyjadril že sa rozprávali o príbehu Rómov v Spišskom Hrhove.[95]

Konania pred výborom pre nezlučiteľnosť funkcií

[upraviť | upraviť zdroj]

Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií 29. marca 2017 začne konanie voči prezidentovi Kiskovi. Dôvodom konania je „účasť prezidenta na poklepaní základného kameňa mrakodrapu vo Varšave." „Vo firme, ktorá ide mrakodrap stavať, pracuje jeho dcéra“ povedal predseda výboru Martin Poliačik (SaS).[96] Podnet podali poslanci Smeru a SNS, pretože „prezident zneužil svoje právomoci, keď letel vládnym špeciálom na návštevu Poľska so svojou dcérou a ďalšími súkromnými osobami“.[97] Hovorca prezidenta Krpelan povedal, že súčasťou delegácie v Poľsku na palube lietadla neboli ani žiadni rodinní príslušníci, ani žiadne súkromné osoby. „Nikto z členov rodiny prezidenta Kisku nebol v čase jeho návštevy v Poľsku.“[98]

Ďalšie konanie začne výbor na základe podania Jozefa Behýla. O pravdepodobnom začatí konania informoval Martin Poliačik zo SaS: „Z toho, čo mám k dispozícii, podnet pôsobí ako kvalifikovaný. S vysokou pravdepodobnosťou sa začne konanie. Požiadame všetky inštitúcie aj pána prezidenta o vyjadrenie.“

Podnet sa týka záväzkov voči KTAGu. Behýl podľa agentúry Sita hovorí o dôvodnom podozrení, že počas funkčného obdobia verejného funkcionára Kisku spomínané pohľadávky boli spoločnosťou odpustené alebo inak zanikli, čo možno považovať za prijatie daru alebo inej nenáležitej výhody. „Tieto výdavky sú podľa nášho názoru v priamej súvislosti s výkonom verejnej funkcie, keďže boli vynaložené na jeho prezidentskú kampaň,“ uviedol Behýl s tým, že Kiska záväzok voči firme KTAG neuviedol v majetkovom priznaní, čím porušil zákon.[99]

Sudcovia Ústavného súdu

[upraviť | upraviť zdroj]

Po takmer trojročnom spore prezidenta Andreja Kisku s Národnou radou SR o vymenovaní ústavných sudcov 6. decembra 2017 Ústavný súd SR rozhodol, že Kiska musí vymenovať siedmich sudcov zvolených NR SR napriek jeho výhradám o ich odbornosti.[100] Aj keď Kiska rozhodnutie kritizoval, za sudcov 14. decembra vymenoval troch zo zvolených: Mojmíra Mamojku, Miroslava Duriša a Janu Laššákovú.[101]

2018

[upraviť | upraviť zdroj]
Andrej Kiska a primátor Piešťan Miloš Tamajka počas prezidentovej návštevy Piešťan v septembri 2018.
Prezident Kiska diskutuje s občanmi počas návštevy Piešťan 6. septembra 2018.

Vražda Jána Kuciaka

[upraviť | upraviť zdroj]

V reakcii pre New York Times, bol prezident z vraždy novinára a jeho priateľky otrasený a vystrašený z toho, že niečo také sa mohlo stať na Slovensku.[102] V tejto súvislosti krátko prerušil dovolenku a prijal pozvanie stredoškolákov na pietne zhromaždenie do Bratislavy. Okrem zapálenia sviečky situáciu nekomentoval. Bližšie postoje ku kauze vyjadril až po návrate z lyžovačky. Vysoko ocenil odstúpenie ministra kultúry Maďariča 28. februára.[103] 4. marca 2018 Kiska navrhol buď rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby, čím spustil vládnu krízu v roku 2018, ktorá vyústila 15. marca 2018 keď mu R. Fico oficiálne odovzdal demisiu svojej vlády.[104]

2019

[upraviť | upraviť zdroj]

Po tom čo 14. februára poslanci NR SR nezvolili kandidátov na ústavných sudcov prezident Kiska oznámil že v ďalšom týždni navštívi Košice a predstaví ďalšie kroky na riešenie situácie.[105] Počas návštevy Košíc skonštatoval že ústavný súd je nefunkčný a vyzval poslancov aby kandidátov zvolili.

Konflikt s Kaliňákom a mafiánsky štát

[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhodobé nezhody s ministrom Robertom Kaliňákom prerástli v januári 2018 podľa analytika Jána Baránka do otvorenej vojny.[106]

V rozhovore pre maďarské noviny sa Kiska sťažoval na nedôstojné zaobchádzanie a nízku diskrétnosť polície ohľadom daňových nezrovnalostí. Kiska obvinil Kaliňáka, že na jeho firmy nasadil najlepších vyšetrovateľov z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) účelovo. V januári roku 2018 Kiska v rozhovore pre maďarský týždenník Vasárnap doslova označil Slovensko za mafiánsky štát. Reagoval tak na politizáciu daňovej kauzy firmy KTAG, kde je spoluvlastníkom a na únik informácií z prostredia Finančnej správy.[107]

Kaliňák v prítomnosti policajného prezidenta (Tibor Gašpar) odmietol, že by dal príkaz pre NAKA, lebo na to nemá právomoc. Prítomný policajný prezident potvrdil že Kaliňák príkaz nevydal, ale aj že NAKA Kisku preveruje.

Kaliňák tiež uviedol, že má v úmysle poslať prezidentskej kancelárii faktúru za čistenie lietadla, ktoré prišlo z Mexika celé povracané. Podľa Kaliňáka ide o to, aby sa prezidentova skupina správala normálne, aby „sa nesprávali ako prasce“.[106] Podľa prezidenta Kisku je ľudsky úbohé vysmievať sa ľuďom, ktorým prišlo nevoľno.[108]

Počas vládnej krízy v marci roku 2018 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko tvrdil, že jeho diskreditácia "bola nariadená konkrétnou osobou, ktorou je minister vnútra Robert Kaliňák."[109] SMER vtedy hovoril o Kiskovej pomste.[109] Kríza vyústila demisiu Ficovej vlády[104] a 12. marca 2018 oficiálne Kalinák oznámil, že rezignuje z funkcie ministra vnútra. Práve tieto okolnosti sú súčasťou kauza Súmrak, ktorej vyšetrovanie chce NAKA v júli 2022 uzavrieť podaním obžaloby na R. Fica aj R. Kaliňáka. [110] [111]

Ďalšie politické pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Opätovná kandidatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2017 sa Kiska vyjadril, že nehodlá založiť politickú stranu ani sa pridať k existujúcim či kandidovať do parlamentu. Vylúčil tak možnosť uchádzať sa o kreslo premiéra v parlamentných voľbách v roku 2020. Prezident bol spájaný hlavne s hnutím Progresívne Slovensko.[112]

Povedal, že rozhodnutie, či sa bude znovu uchádzať o prezidentskú funkciu (v prezidentských voľbách v roku 2019) oznámi do konca septembra 2018.[112] V decembri 2017 sa opozičné strany pripravovali na možnosť, že Kiska do úradu nebude kandidovať.[113] Podľa informácií z februára 2018 mal Kiska súkromne hovoriť opozičným lídrom, aby hľadali iného kandidáta.[114]

15. mája 2018 Kiska oznámil, že v nasledujúcich prezidentských voľbách nebude kandidovať do funkcie prezidenta. Naznačil však ďalšie bližšie nešpecifikované pôsobenie v politike s cieľom slušnosti.[115][116]

Kiska mal viacej informácií podať na jeseň 2018, špekulovalo sa však. že založí politickú stranu, čo naznačuje nasledovný výrok, ktorý vyslovil na tlačovej konferencii: „Chcem ostať v politike aktívny a získať výkonnú moc, dostať sa hlbšie do parlamentnej politiky a mať právo vybrať dobrého ministra.“ V máji 2018 však za spolupracovníkov označil Rada Baťa a Romana Krpelana.[117]

Strana Za ľudí

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: ZA ĽUDÍ

V apríli 2019 oznámil, že po skončení mandátu prezidenta plánuje založiť novú politickú stranu. Na rozbeh projektu vložil do milióna eur.[118] Dňa 17. júna 2019, dva dni po inaugurácii novej prezidentky, oznámil na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici vznik novej politickej strany s názvom Za ľudí s tým, že chce „ponúknuť alternatívu tým, ktorí ju nevidia v súčasnej opozícii.“[119]

Prezident neskôr povedal, že okrem iných „vylučuje spoluprácu so Smerom a jeho klonmi“ (narážajúc na možnosť vzniku novej strany Tomáša Druckera).[120]

Parlamentné voľby 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na prvom mieste kandidátky Za ľudí, získal 100 081 hlasov a udržal si prvé miesto v strane.[121] 17. marca 2020 Kiska oznámil, že mandát poslanca neprevezme. Jeho náhradníkom bude Tomáš Lehotský. Kiska pokračuje ako predseda strany Za ľudí. Kiska na Facebooku uviedol: „Vzhľadom na môj zdravotný stav sa vzdávam mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Roky politického zápasu o lepšie a spravodlivejšie Slovensko sa podpísali aj na mojom zdraví, preto potrebujem nejaký čas na regeneráciu. Som presvedčený, že v týchto dňoch naša krajina potrebuje v politike ľudí, ktorí sú zdravotne stopercentne pripravení, aby nám pomohli zvládnuť krízu, ktorú priniesol koronavírus.“[122] Už týždeň predtým, 9. marca 2020 Kiska oznámil, že má problémy so srdcom a rokovania s koaličnými partnermi nechal podpredsedníčke strany Veronike Remišovej. Kiska sa rozhovorov naposledy zúčastnil 5. februára.[123]

28. júna 2020 Kiska oznámil, že sa na nadchádzajúcom sneme strany Za ľudí nebude uchádzať o miesto predsedu. Kiska medzi iným uviedol: „Moje zdravie mi nedovoľuje zostať aktívny v politike. Minulý rok operované srdce sa občas bezdôvodne stále silno rozbúcha a upokojím ho len liekmi. Arytmia sa niekedy nepodarí odstrániť ani opakovanými zákrokmi.“.[124]

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas pôsobenia v prezidentskom úrade kritika neobchádza ani Andreja Kisku. Podľa niektorých Kiska polarizáciu spoločnosti naďalej stupňuje.[125][126] K najtvrdším odporcom prezidenta patria prevažne členovia a sympatizanti extrémistických skupín pravej či ľavej časti politického spektra.[127][128] Tým najviac prekáža Kiskova globalistická a proamerická (transatlantická) orientácia či minulosť v pôžičkových spoločnostiach. Raritné nie sú ani slovné prestrelky s vládou Roberta Fica.[129] Kontroverzné sú i niektoré jeho vyjadrenia a činy.

Hodnotenie Erdogana

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2015 sa v príhovore počas návštevy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana vyjadril o krajine polmesiaca ako o "...ostrove stability a prosperity, ale aj štítom voči hrozbám pre našu bezpečnosť". Pár dní pred príchodom do Bratislavy Erdogan podpísal zákon povoľujúci ostrú streľbu voči protestujúcim.[130]

Rodinné a dovolenkové lety

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie rozporuplné bolo zistenie využívania vládnej letky na súkromné účely. V rokoch 2014 – 17 Andrej Kiska letel súkromne vládnym špeciálom celkovo 382-krát. Minister vnútra Robert Kaliňák kritizoval najmä rodinné výlety z Popradu do Košíc, kvôli ktorým letelo lietadlo z Bratislavy. Podľa ministerstva vnútra lety prezidenta Kisku nesúvisiace s výkonom jeho funkcie stáli štátnu kasu takmer milión eur. Na základe tejto skutočnosti politický analytik Ján Baránek označil v denníku Pravda Kiskove filantropické rozdávanie platu za pokrytecké.[131] Podľa vyjadrenia Andreja Kisku mu Úrad pre ochranu ústavných činiteľov oznámil, že prezidentom je 24 hodín a nejestvuje rozdiel medzi súkromnou a služobnou cestou prezidenta.[132]

Priateľstvo s Porošenkom

[upraviť | upraviť zdroj]

Kritizovaný [chýba zdroj] býva aj jeho otvorený priateľský vzťah s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a opačne výrazne antipatický postoj k Rusku, ktoré v rozhovore v denníku SME[chýba zdroj] označil ako vonkajšieho nepriateľa Slovenska.

Dôveryhodnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Sociológ Martin Slosiarik vyhlásil Kisku v októbri 2015 na základe prieskumu svojej agentúry za „najdôveryhodnejšieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky“.[85][133] V januári 2018 mu dôverovalo 23,4 % opýtaných, čím sa opäť stal najdôveryhodnejším politikom.[134] V apríli 2018 Kiskovi, aj na základe jeho apelov na slušné Slovensko behom protivládnych demonštrácií v marci 2018 a požiadaviek na riadne vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciacka, dôverovalo už 67% opýtaných.[135] V októbri 2018 ešte tesne viedol (41,3%) pred Petrom Pellegrinim (39,7%).[136] V čase odovzdávania funkcie prezidenta (13.6.2019) jeho dôveryhodnosť klesla na 32% a na tomto čísle zostala aj v septembri 2019.[137] V poslednom prieskume, ktorý robila agentúra Focus pre TV Markíza v apríli 2020 klesla Kiskova dôveryhodnosť na 24%. [138]

Daňové kauzy

[upraviť | upraviť zdroj]

Ústavný súd zrušil pokutu, ktorú výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v máji uložil vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Sankcia vo výške jeho trojmesačného platu sa týkala financovania jeho prezidentskej kampane z roku 2013.[139]

V utorok 3. decembra vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry obvinil Ing. Andreja K. za pokračujúci zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Kiska tvrdí, že ide o Ficovu pomstu. Ukázal video, v ktorom Fico tvrdí, že „Kiska bude stíhaný za daňové podvody“. Kiska uvádza, že Fico ho varoval, „keď som ho odmietol dať na ústavný súd. Ešte ako prezident vo februári som takýto postup Ficovej polície avizoval.“[140]

DPH

[upraviť | upraviť zdroj]

Po tom, čo si firma bratov Kiskovcov uplatnila nadmerný odpočet DPH, daňový úrad vykonal štandardnú kontrolu. Zistil, že odpočet bol neoprávnený. Z nákladov na Kiskovu prezidentskú kampaň sa pokúsili uplatniť neoprávnenú vratku v hodnote 146 307,82 eur. Daňový úrad sa nestotožnil s postupmi účtovania v spoločnosti KTAG a s odpočtom DPH nesúhlasil. Na základe toho KTAG okamžite uhradila DPH vo výške 9 227 eur, ako aj penále vo výške 15 543 eur. Po ukončení roku prebehla kontrola na daň z príjmu, kde na základe tých istých faktúr spoločnosť KTAG doplatila daň z príjmu vo výške 27 114 eur a penále 2 711 eur,“ povedal.[141]

Daň z príjmu právnických osôb

[upraviť | upraviť zdroj]

Po zistení neoprávneného odpočtu DPH vykonal Daňový úrad aj kontrolu na daň z príjmu. Po kontrole obvinil firmu KTAG, ktorú Andrej Kiska spoluvlastní so svojím bratom, z krátenia dane z príjmu vo výške 27-tisíc eur, pretože minula časť peňazí na prezidentskú kampaň jej spolumajiteľa, ale účtovala ich, ako by ich použila na svoje podnikanie. Celkovo šlo o rozdiel v daňovom základe 136 000 eur. Firma si chybu priznala a daň bezodkladne doplatila.[142] Firma si dala do nákladov napríklad výdavky za tlač letákov, lepenie plagátov, poradenské a marketingové služby a iné.[142] Andrej Kiska odmietol úmysel a uviedol, že konal v dobrej viere: „Je absolútne bežné a aj ja ako podnikateľ som sa s tým stretol, že daňový úrad nesúhlasí s nákladovými položkami, ktoré firma uvádza“.[143]

Daň z príjmu fyzických osôb

[upraviť | upraviť zdroj]

V súvislosti s KTAG sa v médiách objavili otázky, či Andrej Kiska priznal nepeňažný príjem z propagácie svojej osoby do svojho daňového priznania. V opačnom prípade by krátil daň aj prezident a nielen jeho firma.[144]

Podľa medzinárodnej organizácie Amnesty International mal Kiska namiesto výhovoriek typu „iný právny názor“ prijať morálnu zodpovednosť. Vo svojej reakcii Amnesty International vyjadrila sklamanie: „V prípade dokázaného podvodu na daniach nás však jeho vysvetlenie sklamalo“.[145]

Mediálny tlak na Kisku sa s ďalšími odhalenými dokumentmi vystupňoval po tom, čo médiá dostali detaily nákladov, ktorými si Kiskova firma znižovala daňový základ počas Kiskovej prezidentskej kampane. Kiska nepopiera ich pravdivosť, ale skutočnú príčinu kauzy vidí v úniku informácií, ktoré „neboli a nie sú určené pre verejnosť“. Naznačil „ukrajinskú stopu“. Vo svojom vyhlásení Kiska uviedol, že očakáva od ministra financií Petera Kažimíra, aby mu predstavil konkrétne kroky proti úniku informácií.[146]

Schôdzky s Jaromírom Čižnárom

[upraviť | upraviť zdroj]

Kiska uviedol, že spomenul svoje daňové problémy premiérovi Robertovi Ficovi, generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi a vtedajšiemu riaditeľovi SIS Jánovi Valkovi len na jednej schôdzke na Bôriku. Čižnár potvrdil, že schôdzka bola v roku 2016 len jedna, ale v roku 2015 boli tiež dve stretnutia, na ktorých Kiska spomenul svoje problémy, pričom Čižnár necítil tlak, len si informáciu vypočul. Médiá nemajú informácie, prečo dve schôdzky s Čižnárom Kiska zatajil.[147]

Zneužitie daňových káuz v predvolebnom boji

[upraviť | upraviť zdroj]

Z uniknutých výpovedí bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy SR Ľudovíta Makóa, ktorého NAKA zadržala v novembri 2020 počas akcie „Boží mlyn“, vyplýva, že na opätovnom otvorení daňovej kauzy firmy KTAG sa mala dohodnúť skupina vedená podnikateľom Norbertom Bödörom s cieľom vytvoriť tlak na Kisku a udržať politickú moc Smeru.[148]

Kiska je presvedčený, že o všetkom vedel aj Robert Fico a je len otázkou, či Bödörovu skupinu riadil, alebo ju „len“ kryl: „Dnes je dokázané, že už predtým, ako boli zaslané médiám emaily s uniknutými údajmi o daňových kontrolách v KTAG, Fico hovoril, čo sa stane a že sa proti mne začne pripravovať trestné konanie. Zjavne vedel o všetkom a netajil sa tým na tlačových konferenciách.“[149]

Vyšetrovanie a súdna dohra

[upraviť | upraviť zdroj]

11. októbra 2023 Okresný súd Poprad (samosudkyňa Mária Petrušková) A. Kisku spolu s konateľom firmy KTAG Eduardom K. uznal za vinných z trestného činu pokračovacieho daňového podvodu. Sudkyňa mu vymerala trest odňatia slobody na dva roky s trojročným podmienečným odkladom, peňažný trest 15 000 eur a zákaz vykonávať funkciu konateľa či štatutára obchodnej spoločnosti. S rozhodnutím súdu nesúhlasí a odvolá sa.[150] Odmietajú, že by sa dopustili trestnej činnosti. rozsudok právoplatný nie je. Až po verdikte popradského súdu sa ukázalo, že manžel sudkyne Anton Petruška bol v obci Jamník (okres Spišská Nová Ves) v rokoch 2014 až 2018 starostom za stranu Smer. Podľa Kiskovho advokáta Petra Kubinu by mala čeliť námietke zaujatosti, pretože o Kiskovi ako daňovom podvodníkovi v roku 2017 začali verejne rozprávať najvyšší predstavitelia Smeru. R. Fico a R. Kaliňák boli v apríly 2022 aj obvinení zo založenia zločineckej skupiny a z ohrozenia daňového tajomstva (akcia Súmrak). Pred prípadom A. Kisku sa nestávalo, že by sa podobné prípady dostávali pred vyšetrovateľa a potom pred súd. Zo zverejnených rozsudkov vyplýva, že ak súdy niekoho odsúdili za daňový podvod, tak len vtedy, ak podnikatelia vyrábali fiktívne faktúry alebo deklarovali prijatie tovarov, ktoré sa nikdy nestalo. To nie je prípad Kiskovej firmy KTAG, tvrdí Kiskov obhajca.[151]

Kauza Veľký Slavkov

[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2017 vyslovil podpredseda SNS Jaroslav Paška v diskusnej relácii na TA3 hypotézu, že nemenovaný vysoký štátny predstaviteľ, ktorého novinári následne stotožnili s Andrejom Kiskom, sa stal konečným majiteľom pozemkov z kauzy Veľký Slavkov, pre ktorú sa v roku 2007 takmer rozpadla vládna koalícia, zložená zo strán SMER-SD, ĽS-HZDS a SNS a pre ktorú prišiel o kreslo minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa z ĽS-HZDS.[152] Kancelária prezidenta v reakcii na obvinenie uviedla, že pozemky v katastrálnom území obce Veľký Slavkov vo výmere 1,2 ha Kiska riadne kúpil v roku 1999 a nikdy ho ohľadom nich nekontaktoval žiaden vyšetrovateľ.[153]

Podľa opisu vyšetrovania vlastníctva dotknutého pozemku, ktorý dostal denník SME od Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, „pozemok vo Veľkom Slavkove, ktorý kúpil prezident Andrej Kiska v roku 1999, menil majiteľa štandardným spôsobom a nič nenasvedčuje tomu, že bol spáchaný podvod“. Pozemok mala v roku 1999 vydržaním získať bližšie nekonkretizovaná spoločnosť s ručením obmedzeným z Veľkého Slavkova. Andrej Kiska pozemok získal od realitnej kancelárie za cenu pätnásťnásobne vyššiu, než bola jeho znalecká cena.[154]

Prebiehajúce vyšetrovanie a súdna dohra

[upraviť | upraviť zdroj]

Poškodená rodina s vyšetrovaním polície nesúhlasí, prenajatý pozemok podľa nich nemôže tretia strana "vydržať". Advokátka poškodenej rodiny Francových avizovala, že podajú žalobu, v ktorej sa budú domáhať, aby im bol pozemok, ktorý toho času vlastnil Kiska, vrátený.[155]

Vyšetrovanie lokálnej polície po medializácii zaujalo aj generálneho prokurátora, ktorý nariadil prešetriť postupy miestnej polície a dozorujúcich prokurátorov. Generálny prokurátor tiež uviedol, že ak nebude považovať výsledky preskúmania za presvedčivé, preverí postup nižších úrovní prokuratúry.[156]

Prvým advokátom, ktorý Kisku zastupoval, bol Ján Mazák. Ten na súdnom pojednávaní najviac zaujal výrokom, že Franc, ktorému z katastra nik nedoručil list o tom, že prišiel o pozemok, si mal zmenu vlastníka všimnúť na nástenke katastrálneho úradu. Mazákov výrok pripomenul nástenkový tender, v ktorom mal rezort výstavby v minulosti zverejniť veľké verejné obstarávanie len na nástenke ministerstva, kde si to nikto nemal všimnúť.[157]

Súdne rozhodnutie bolo v prospech Franca, Kiska pozemok stratil. Aj keď Kiska tvrdil, že konal v dobrej viere, samotný fakt, že sa bol na odcudzený pozemok pozrieť ešte pred odcudzením pôvodnému majiteľovi, nekomentoval. Predchádzajúca veta je nepravdivá, nakoľko skutočnosť, že sa bol Andrej Kiska pozrieť na pozemok ešte pred jeho protiprávnym vydržaním spoločnosťou Agras, ku ktorému došlo 3. júna 1999, Andrej Kiska vysvetlil pred súdom slovami: „V tomto období sme s prvou manželkou zvažovali stavbu rodinného domu a videl som inzerát v Novom čase, že sa predávajú pozemky pod Tatrami,“ povedal na súde Kiska. Malo sa tak podľa Kisku stať niekedy v roku 1998 alebo v prvej polovici roka 1999." Jeho hovorca pre média spresnil, že inzerát vyšiel na titulnej strane daného denníka. Na súde tvrdil, že tzv. bieleho koňa, sprostredkovateľa cez ktorého sa pozemok dostal ku Kiskovi nepoznal. Na súde sa preukázalo že sprostredkovateľ bol Kiskovým zamestnancom a aj s ďalšími účastníkmi prevodovej schémy uzatváral viacero obchodov ktorých konečným vlastníkom bol Andrej Kiska.[157]

Sudca Miroslav Radačovský vydal rozsudok v neprospech Kisku. Po tom, čo vyhlásil, že ak by on bol prezidentom republiky, odstúpil by a odišiel do Spojených štátov alebo do Izraela[158], bol vystavený obvineniam zo zaujatosti a rozhodol sa ukončiť sudcovskú kariéru. Bývalý sudca neskôr kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 na kandidátke extrémistickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá je známa kritikou prezidenta Kisku, a bol za túto stranu zvolený[159] do Európskeho parlamentu.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou manželkou Kisku bola Mária Kisková (* 1961), známosť z internátov z Mlynskej doliny v Bratislave. Brali sa v roku 1985 ešte pred ukončením štúdia.[4] Rozviedli sa po 18 rokoch manželstva v roku 2001. Majú spolu dve deti: Andreja ml. (* 1986) a Natáliu (* 1990).[160] S druhou manželkou Martinou Kiskovou rod. Živorovou (* 1975), rozvedenou a bezdetnou v čase sobáša v roku 2003, má deti Veroniku (* 2005)[4], Viktora (* 2009)[4] a Martina (* 7. júl 2017 v Poprade).[161]

Igor Brosmann bol Kiskovi svedkom na svadbe[162] a napriek tomu, ešte pred voľbami verejne tvrdil, že Kiska je "...absolútne nevhodný na túto funkciu".[163]

20. augusta 2015 sa Kiska podrobil operácii v oblasti bedrového kĺbu vo fakultnej nemocnici v Plzni.[164]

Vyznamenania a ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem vyznamenaní, ktoré mu patria podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach[167], boli Kiskovi udelené nasledujúce štátne vyznamenania a ocenenia:[13] 

DÁTUM ŠTÁTNE VYZNAMENANIE KRAJINA
2. 5. 2017 Rád Svätého Karola v stupni Veľkého kríža Monako
7. 10. 2016 Steaua României (Hviezda Rumunska) Rumunsko
2. 12. 2015 Stara planina Bulharsko
19. 10. 2015 Maarjamaa Risti Keti (Rad Kríža zeme mariánskej) Estónsko
DÁTUM OCENENIE KRAJINA
4. 11. 2016 International Prize of the Nationwide Program "Person of the Year" Ukrajina
27. 11. 2015 New Europe 100 Challengers Poľsko
23. 6. 2015 The Freedom of the City of London Spojené kráľovstvo

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KISKA, Andrej. Cesta manažéra z pekla, alebo Ako robiť charitu úspešne a so srdcom. 1. vyd. Poprad : Andrej Kiska, 2011. 51 s. ISBN 978-80-970642-9-7.
  • KISKA, Andrej. Vezmi život do svojich rúk : rady k úspechu a šťastiu od manažéra a filantropa, spoluzakladateľa Triangla, Quatra a Dobrého Anjela. 1. vyd. Košice : Alert, 2013. 145 s. ISBN 978-80-971223-4-8.
  • KISKA, Andrej. Prezident : dvadsať dní na prežitie. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, 2021. 340 s. ISBN 978-80-551-8017-5.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Ing. Andrej Kiska, Bratislava: Slovenská technická univerzita, c2012 (vyd. 2014-03-30), http://www.absolventi.stuba.sk/sk/absolventi-stu/uspesni-absolventi/ing-andrej-kiska, dost. 2015-02-16 
  2. ↑ Korda, Eugen (2013), „Prezidentskí kandidáti o homosexualite“, .týždeň, 2013-04-25, http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2013/04/25/prezidentski-kandidati-o-homosexualite/, dost. 2015-02-16  (video 5:07 – 7:25)
  3. ↑ Blaško 2014
  4. ↑ a b c d e KUBOVIČ, Ondrej. Timeline: Porovnajte si životy Fica a Kisku na časovej osi. aktualne.sk. Dostupné online [cit. 2016-12-18]. Archivované 2017-09-05 z originálu.
  5. ↑ a b Filantrop a manažér [online]. Andrej Kiska, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online. Archivované 2014-02-08 z originálu.
  6. ↑ a b „Je nás viac,“ hlásá prezident Kiska. Oznámil založení strany a chce usilovat o změnu slovenské politiky [online]. Praha: Česká televize, 2019-04-03, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  7. ↑ Zakladatelia [online]. Poprad: Dobrý anjel, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  8. ↑ Chorvatovič a Piško 2014
  9. ↑ Soňa Pacherová, Branislav Toma: Kiska: Chyby pri podnikaní môže urobiť každý, Pravda 05.03.2014, online
  10. ↑ a b c Ondrejka 2013
  11. ↑ Čorná 2006
  12. ↑ a b c d e f g Baťo a Kláseková 2005
  13. ↑ a b c d KANCELÁRIA PREZIDENTA SR [2014]. Prezident > Andrej Kiska > Životopis [online]. Prezident.sk, 2014, [cit. 2017-11-30]. Dostupné online.
  14. ↑ Obchodný register SR (2015-02-13), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka č. 357/P : TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL, s.r.o., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=2108&SID=8&P=1, dost. 2015-02-16 . Spoločnosť založená 18. februára 1992, zapísaná do Obchodného registra 4. marca 1992 (pod názvom TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL, spoločnosť s ručením obmedzeným, Kežmarok), od 9. augusta 2005 do 17. februára 2010 pod názvom TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL, s.r.o., od 18. februára 2010 pod názvom TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL, s.r.o.; skrátený názov: TGI, s.r.o.
  15. ↑ O nás, Kežmarok: TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL, c2014, http://www.tgi.sk/?c=&l=, dost. 2015-02-16 
  16. ↑ TRIANGLE GROUP, INC., Raleigh, NC: North Carolina Department of the Secretary of State, 2015-02-16, http://www.secretary.state.nc.us/corporations/Corp.aspx?PitemId=4622125, dost. 2015-02-16 
  17. ↑ EUROGOLD CORPORATION, Raleigh, NC: North Carolina Department of the Secretary of State, 2015-02-16, http://www.secretary.state.nc.us/corporations/Corp.aspx?PitemId=4877845, dost. 2015-02-16 
  18. ↑ EUROGOLD CORPORATION (1996-09-18), „Annual Report, Document ID 962620126“, Filings For EUROGOLD CORPORATION, Raleigh, NC: North Carolina Department of the Secretary of State . Prezidentom spoločnosti bol Richard D. Dell, viceprezidentom a sekretárom (pozri company secretary) Andrej Kiska, ďalší viceprezidenti boli Jaroslav Kiska a Bystrík Kiska.
  19. ↑ Obchodný register SR (2015-02-13), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka č. 3332/P : TatraCredit, s.r.o. Kežmarok, Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=5066&SID=8&P=1, dost. 2015-02-16 . Spoločnosť založená 27. septembra 1996, zapísaná do Obchodného registra 8. októbra 1996 (pod názvom TatraCredit, spoločnosť s ručením obmedzeným Kežmarok), od 10. apríla 1997 pod názvom TatraCredit, s.r.o. Kežmarok, vymazaná 14. decembra 1999.
  20. ↑ Obchodný register SR (2015-02-13), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka č. 10156/P : QUATRO, a.s., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=7454&SID=8&P=1, dost. 2015-02-16 . Spoločnosť založená 4. októbra 1999, zapísaná do Obchodného registra 14. októbra 1999, vymazaná 31. decembra 2005.
  21. ↑ Obchodný register SR (2015-02-13), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka č. 10216/P  : SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=9145&SID=8&P=1, dost. 2015-02-16 . Spoločnosť založená 2. mája 2011, zapísaná do Obchodného registra SR 17. mája 2001, od 21. septembra 2004 pod názvom Slovenská požičovňa, vymazaná 31. decembra 2005.
  22. ↑ Obchodný register SR (2015-02-13), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka č. 10250/P : Q – CAR, a.s., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=10092&SID=8&P=1, dost. 2015-02-16 . Spoločnosť založená 22. mája 2002, do Obchodného registra SR zapísaná 24. júna 2002, vymazaná 31. decembra 2005.
  23. ↑ Obchodný register SR (2015-02-13), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka č. 10286/P : Slovenské kreditné karty, a.s., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=10092&SID=8&P=1, dost. 2015-02-16 . Spoločnosť zapísaná do Obchodného registra SR 12. mája 2004, vymazaná 31. decembra 2005.
  24. ↑ Kláseková, Martina (2004), „Prekvapenie na koniec roka: VÚB kúpila Triangel – Quatro“, Trend, 2004-12-22, http://www.etrend.sk/firmy/prekvapenie-na-koniec-roka-vub-kupila-triangel-quatro.html, dost. 2015-02-16 
  25. ↑ Obchodný register SR (2015-02-13), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka č. 10315/P : Consumer Finance Holding, a.s., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=10092&SID=8&P=1, dost. 2015-02-16 
  26. ↑ História, Bratislava: Consumer Finance Holding, c2015, http://www.cfh.sk/spolocnost/historia, dost. 2015-02-16 
  27. ↑ Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2018-02-21]. Dostupné online.
  28. ↑ http://www.financnahitparada.sk
  29. ↑ Obchodný register SR (2015-02-13), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 3707/B : Wiktor Leo Burnett, s. r. o., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=10092&SID=8&P=1, dost. 2015-02-16 
  30. ↑ Register neziskových organizácií (2007-03-23), Výpis z registra : DOBRÝ ANJEL, n. o., Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailrno.aspx?id=149412, dost. 2015-02-16 
  31. ↑ Zakladatelia, Poprad: DOBRÝ ANJEL, c2014, http://www.dobryanjel.sk/zakladatelia/, dost. 2015-02-16 
  32. ↑ Ročník 2011, Bratislava: Krištáľové krídlo, c2013, http://www.kristalovekridlo.sk/kristalove-kridlo/archiv/rocnik-2012-2/, dost. 2015-02-16 
  33. ↑ TASR (2013), „Andrej Kiska skončil v Dobrom Anjelovi“, Teraz, 2013-05-27, http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-kiska-dobry-anjel-koniec/47354-clanok.html, dost. 2015-02-16 
  34. ↑ Prezident rozdelil svoj októbrový plat, prezident.sk, 20.11.2015, Online
  35. ↑ Prieskum nebol zverejnený Agentúrou FOCUS, výsledky sú prebraté sprostredkovane z článku v denníku SME, pozri Tódová 2012
  36. ↑ TASR (2013), „Prieskum: Prezidentom by sa stal Bezák“, Hospodárske noviny, 2013-01-24, http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prieskum-prezidentom-by-sa-stal-bezak-536610, dost. 2015-02-16 
  37. ↑ Slosiarik, Martin (2013), Preferencie kandidátov na post prezidenta – marec 2013, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2013-03-20), http://www.focus-research.sk/files/153_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_marec_2013.pdf, dost. 2015-02-16 
  38. ↑ TASR (2013), „Novým prezidentom by sa podľa prieskumu stal Robert Fico“, Teraz, 2013-05-22, http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-prezident-volby-robert-fico/46870-clanok.html, dost. 2015-02-16 
  39. ↑ Slosiarik, Martin (2013), Preferencie kandidátov na post prezidenta – júl 2013, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2013-07-25), http://www.focus-research.sk/files/159_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_jul_2013.pdf, dost. 2015-02-16 
  40. ↑ Slosiarik, Martin (2013), Preferencie kandidátov na post prezidenta – september 2013, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2013-09-12), http://www.focus-research.sk/files/160_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_september_2013.pdf, dost. 2015-02-16 
  41. ↑ a b TASR (2013), „Prezidentské voľby: Do druhého kola by sa dostal Fico a Procházka“, Aktuality.sk, 2013-10-08, http://www.aktuality.sk/clanok/237820/prezidentske-volby-do-druheho-kola-by-sa-dostal-fico-a-prochazka/, dost. 2015-02-16 
  42. ↑ Slosiarik, Martin (2013), Preferencie kandidátov na post prezidenta – október 2013, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2013-10-24), http://www.focus-research.sk/files/162_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_oktober_2013.pdf, dost. 2015-02-16 
  43. ↑ Slosiarik, Martin (2013), Preferencie kandidátov na post prezidenta – november 2013, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2013-11-20), http://www.focus-research.sk/files/166_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_november_2013.pdf, dost. 2015-02-16 
  44. ↑ Slosiarik, Martin (2014), Preferencie kandidátov na post prezidenta – január 2014, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2014-01-21), http://www.focus-research.sk/files/170_Tlacova%20sprava_Prezident_pre%20RTVS_januar%202014.pdf, dost. 2015-02-16  (prieskum pre RTVS)
  45. ↑ Slosiarik, Martin (2014), Preferencie kandidátov na post prezidenta – február 2014, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2014-02-11), http://www.focus-research.sk/files/167_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_februar_2014.pdf, dost. 2015-02-16 
  46. ↑ Slosiarik, Martin (2014), Preferencie kandidátov na post prezidenta – február 2014, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2014-02-18), http://www.focus-research.sk/files/171_Tlacova%20sprava_Prezident_pre%20RTVS_februar%202014.pdf, dost. 2015-02-16  (prieskum pre RTVS)
  47. ↑ SITA (2014), „Prieskum Polis: Rozdiel medzi Ficom a Kiskom sa znižuje“, SME, 2014-03-08, http://www.sme.sk/c/7128305/prieskum-polis-rozdiel-medzi-ficom-a-kiskom-sa-znizuje.html, dost. 2015-02-16  (prieskum pre SITA)
  48. ↑ SITA (2014), „Prieskum Polis: Rozdiel medzi Ficom a Kiskom sa znižuje“, SME, 2014-03-08, http://www.sme.sk/c/7128305/prieskum-polis-rozdiel-medzi-ficom-a-kiskom-sa-znizuje.html, dost. 2015-02-16  (prieskum pre RTVS)
  49. ↑ Slosiarik, Martin (2014), Preferencie kandidátov na post prezidenta – marec 2014, Bratislava: Agentúra FOCUS (vyd. 2014-03-10), http://www.focus-research.sk/files/172_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_marec%20I._2014.pdf, dost. 2015-02-16 
  50. ↑ a b Tódová 2012
  51. ↑ TASR (2012), „Zakladateľ Dobrého anjela Andrej Kiska je prvý oficiálny kandidát na prezidenta“, Pravda, 2012-10-25, http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251525-zakladatel-dobreho-anjela-andrej-kiska-je-prvy-oficialny-kandidat-na-prezidenta/, dost. 2015-02-16 
  52. ↑ Prieskum: Do druhého kola by s Ficom postúpil Hrušovský [online]. www.pravda.sk, 24.10.2013, [cit. 2013-10-26]. Dostupné online.
  53. ↑ PRIESKUM: Ficovi namerala MVK 40 percent, nasledujú Procházka a Kiska [online]. www.sita.sk, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online. Archivované 2017-09-14 z originálu. (po anglicky)
  54. ↑ KERN, Miroslav. Focus: Fica sa najviac drží Kiska, pred ostatnými má náskok [online]. Petit Press, 11.02.2014, [cit. 2014-02-11]. Dostupné online.
  55. ↑ # prieskum – prezidentské voľby 2014 na Pravda.sk [online]. Pravda.sk, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
  56. ↑ Do druhého kola volieb by aj podľa prieskumu MVK išiel Fico a Kiska. Pravda.sk, 2014-03-09. Dostupné online [cit. 2017-07-12].
  57. ↑ V druhom kole by podľa agentúry MVK Kiska porazil Fica – Pravda.sk. Pravda.sk, 2014-03-17. Dostupné online [cit. 2017-07-12].
  58. ↑ Matúš Burčík, Miroslav Kern: Letáky za Fica a proti Kiskovi išli jedným smerom, SME, 18. mar 2014, Online
  59. ↑ Rozhodujúci duel kandidátov, Televízia TA3, Online video 23:00minúta Archivované 2016-11-03 na Wayback Machine
  60. ↑ Polícia trestné oznámenie Kisku na Fica riešiť nebude, SITA, 24.04.2014, Online
  61. ↑ Kiska si kampaň financuje sám. Priznal koľko minul. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2014-02-18. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  62. ↑ SITA. Kiska dal na kampaň vyše milión, Fico ukázal len oficiálne číslo. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-04-30. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  63. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2014-03-17, [cit. 2014-04-01]. Dostupné online. Archivované 2014-03-16 z originálu.
  64. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2014-03-30, rev. 2014-03-30, [cit. 2014-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-03-30 z originálu.
  65. ↑ Kandidáti, ktorí získali v jednotlivých obvodoch najvyšší počet platných hlasov [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2014-03-30, rev. 2014-03-30, [cit. 2014-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-03-30 z originálu.
  66. ↑ Kiska nechce ochranku, podľa analytika by ju mal prijať [online]. TA3, 2014-03-31, [cit. 2014-04-04]. Dostupné online. Archivované 2014-04-02 z originálu.
  67. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2014-03-17, [cit. 2014-04-02]. Dostupné online. Archivované 2014-03-16 z originálu.
  68. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2014-03-30, [cit. 2014-04-02]. Dostupné online. Archivované 2014-03-30 z originálu.
  69. ↑ a b Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť [online]. PEREX, 10.04.2014, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  70. ↑ Kiska zverejnil Gašparovičovu odmietavú odpoveď, SME 9.5.2014, Dostupné online
  71. ↑ a b Kiska predstavil tím poradcov, jeho hovorcom bude novinár Petrus [online]. Petit Press, 29.05.2014, [cit. 2014-06-02]. Dostupné online.
  72. ↑ Andrej Kiska sa dnes stane prezidentom [online]. Petit Press, 15.06.2014, rev. 2014-06-15, [cit. 2014-06-15]. Dostupné online.
  73. ↑ https://www.facebook.com/AndrejKiska
  74. ↑ https://www.facebook.com/pages/Andrej-Kiska-Náš-nový-prezident/471851266248502
  75. ↑ Milioner na čelu Slovačke [online]. b92.net, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  76. ↑ Andrej Kiska: Parteiloser Millionär wird slowakischer Präsident. Die Welt, 2014-03-30. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  77. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Kiska prijal LGBT aktivistov, chce obnoviť diskusiu o partnerstvách ľudí rovnakého pohlavia. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-11. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1339-844X.
  78. ↑ a b Prezident Andrej Kiska vymenil troch členov súdnej rady [online]. Perex, 18.06.2014, rev. 2014-06-18, [cit. 2014-06-18]. Dostupné online.
  79. ↑ SITA. Kiska nevidí dôvod, aby si robil bezpečnostnú previerku [online]. Perex, 20.06.2014, [cit. 2014-06-20]. Dostupné online.
  80. ↑ a b Gauck erinnert in Prag an Proteste vor 25 Jahren In: Frankfurter Allgemeine Zeitung Dostupné online, prístup 24. november 2014
  81. ↑ TASR. Kiska posunul referendum o rodine na Ústavný súd. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2014-09-03. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-1996.
  82. ↑ Referendum o rodine preskúma ústavný súd, rozhodol Kiska. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2014-09-03. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  83. ↑ Vyhlásenie prezidenta Kisku k téme utečencov, prezident.sk, 07. sept. 2015, Online
  84. ↑ Rozhovor s prezidentom Kiskom, 16. október 2015, Die Welt, (nemecky), Online
  85. ↑ a b SITA. Prieskum: Slováci dôverujú Kiskovi viac ako Ficovi. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-10-23. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  86. ↑ Prezident vedie kampaň za vyššiu volebnú účasť prostredníctvom webu, TASR, 2. februára 2016, Online
  87. ↑ Prezident odcestuje na návštevu Čile, Argentíny a na olympiádu v Riu, prezident.sk, 29. júla 2016, Online
  88. ↑ President Kiska at UN session: It is our moral duty to help, Prezident.sk, 20. sept. 2016, Online
  89. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Prezident požiadal poslancov, aby zvážili zrušenie Mečiarových amnestií [online]. aktuality.sk, Ringier Axel Springer, 2016-11-21, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  90. ↑ Kiska vetoval jednokolové voľby do VÚC. Ohrozujú slobodnú súťaž [online]. News & Media Holding, 2017-02-23, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online. Archivované 2017-09-14 z originálu.
  91. ↑ Frešo spochybňuje jednokolové voľby: Pomôže to iba politickým stranám a extrémistom [online]. News & Media Holding, 2017-03-22, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online. Archivované 2017-08-18 z originálu.
  92. ↑ Prezident sa stretol s Oskarom Fegyveresom [online]. Prezident Slovenskej republiky, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  93. ↑ Kiska vyzval Národnú radu, aby pri amnestiách neurobila unáhlené kroky [online]. Prezident Slovenskej republiky, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online.
  94. ↑ SITA. Kiska sa údajne v USA stretol so Sorosom. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-09-24. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  95. ↑ https://www.facebook.com/AndrejKiska/posts/1431511540302953
  96. ↑ SITA. Výbor sa bude zaoberať Kiskom, podľa Smeru a SNS zneužil svoje právomoci. domov.sme.sk (Petit Press), 28. mar 2017. Dostupné online [cit. 2017-03-29].
  97. ↑ HANZELOVA, Zuzana. Koaliční poslanci Smeru a SNS chcú začať konanie proti prezidentovi Andrejovi Kiskovi [online]. Správy RTVS www.facebook.com, 2017-03-28, [cit. 2017-03-29]. Dostupné online.
  98. ↑ Poslanci Smeru a SNS podali podnet na Kisku. Prezidenta chcú riešiť v parlamente. HN, TASR. Dostupné online [cit. 2017-03-29].
  99. ↑ STUPŇAN, Igor. Kiskovu kampaň preverí ďalší výbor. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-09-26. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  100. ↑ Nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 575/2016-197 [online]. Košice: Ústavný súd SR, 2017-12-06, [cit. 2017-12-14]. Dostupné online.
  101. ↑ TASR. Prezident vymenoval troch sudcov ústavného súdu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-12-14. Dostupné online [cit. 2017-12-14].
  102. ↑ GERMANOVA, Miroslava. Slovak Journalist Found Shot to Death at Home. The New York Times, 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  103. ↑ Minister Maďarič doniesol prezidentovi Kiskovi svoju abdikáciu. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  104. ↑ a b TERENZANI, Michaela. UPDATED: Fico is ready to resign tomorrow. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2018-03-14. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-9843.
  105. ↑ SITA. Poslanci kandidátov na sudcov nezvolili, Kiska sa chystá do Košíc. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-02-14. Dostupné online [cit. 2019-02-15]. ISSN 1336-197X.
  106. ↑ a b STUPŇAN, Igor; Pravda; SITA. Spor medzi Kaliňákom a Kiskom sa stupňuje. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-01-04. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  107. ↑ Komentár Petra Bárdyho: Mafiánsky štát [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-11-24]. Dostupné online.
  108. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Vyšetrovanie Kisku vedie sponzor a bývalý člen Smeru. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-01-04. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  109. ↑ a b Glváč neplánuje nahradiť Kaliňáka: Neviem o tom, že by v krajine EÚ bolo voľné miesto ministra vnútra. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2022-07-25]. ISSN 1336-1996.
  110. ↑ VAGOVIČ, Marek. Kauza Súmrak. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-07-25]. ISSN 1336-720X.
  111. ↑ KERN, Miro; PRUŠOVÁ, Veronika. Čo má NAKA na Fica s Kaliňákom: vinia ich z riadenia akcií proti Kiskovi či Matovičovi, vypovedali aj noví svedkovia. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-04-21. Dostupné online [cit. 2022-07-25]. ISSN 1339-844X.
  112. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Kiska oznámil, že sa nebude uchádzať o pozíciu premiéra [online]. N Press, 2017-04-12, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online.
  113. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Opozícia pripúšťa prezidentské voľby bez Kisku, Nicholsonová by sa ku kandidatúre postavila čelom. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-13. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.
  114. ↑ KERN, Miro. V koalícii ani v opozícii už nepočítajú s tým, že by Kiska ešte kandidoval, KDH hľadá vlastného kandidáta. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-13. Dostupné online [cit. 2018-02-17]. ISSN 1339-844X.
  115. ↑ KERN, Miro. Kiska už nebude kandidovať za prezidenta, z politiky však neodíde. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-05-15. Dostupné online [cit. 2018-05-15]. ISSN 1339-844X.
  116. ↑ KISKA, Andrej. Kiska: Politický zápas nepovažujem za skončený, Slovensko potrebuje zmenu štýlu vládnutia. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-05-15. Dostupné online [cit. 2018-06-01]. ISSN 1339-844X.
  117. ↑ Denník N, Konštantín Čikovský. Newsfilter: Kiska dal ako prvým ponuku Romanovi Krpelanovi a Radovi Baťovi. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-05-20. Dostupné online [cit. 2018-06-13]. ISSN 1339-844X.
  118. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Kiska chce byť premiér, do strany vloží do milióna eur. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-04-07. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1339-844X.
  119. ↑ TASR; RÁBARA, Pavol. Kiska zakladá stranu Za ľudí, s programom pomáhajú desiatky expertov [online]. www.postoj.sk, [cit. 2019-07-13]. Dostupné online.
  120. ↑ SITA. Kiska vylučuje vládu so Smerom, jeho klonmi, SNS a extrémistami. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-07-02. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1336-197X.
  121. ↑ SU SR 2019. Definitívne výsledky hlasovania [online]. volbysr.sk, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  122. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Potvrdené: Kiska do parlamentu nenastúpi, mandátu sa vzdá. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-17. Dostupné online [cit. 2020-03-17]. ISSN 1339-844X.
  123. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Kiska pre problémy so srdcom necháva rokovania o novej koalícii na Remišovú. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-09. Dostupné online [cit. 2020-03-17]. ISSN 1339-844X.
  124. ↑ cr. Kiska hlási odchod z politiky. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-06-28. Dostupné online [cit. 2020-06-29]. ISSN 1336-197X.
  125. ↑ ČTK. Odporcovia Kisku chceli bojkotovať jeho prejav. Slováci ich vysmiali. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-01-01. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-1996.
  126. ↑ KREMPASKÝ, Ján. Prezident Kiska Kotlebu na povolebné rokovania nepozval. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-03-07. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  127. ↑ ŠOLTINSKÁ, Veronika. Bratislava zažila dva protesty. Extrémisti slovne útočili na prezidenta aj europoslankyňu Smeru. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-06-25. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-1996.
  128. ↑ Propagandistické divadielko prezidenta Kisku pri návšteve prezidenta Gruzínska Margvelašviliho: Ako to naozaj bolo s vojnou v Gruzínsku a Južnom Osetsku [online]. VZDOR – strana práce, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  129. ↑ lm; TASR. Fico ostro kritizoval Kisku: Prezident neustále vyvoláva konflikt. Každý deň na mňa útočí. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-03-19. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-1996.
  130. ↑ HOGG, Jonny; SOLAKER, Gulsen. Turkey passes tough new security law, raising fears of election crackdowns [online]. Londýn: Reuters, 2015-03-27, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  131. ↑ BEŇOVÁ, Zlatica. Kiska súkromne prelietal takmer milión eur. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-03-29. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  132. ↑ Kaliňák znovu útočí na prezidenta Kisku, ten situáciu vysvetľuje. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2017-03-29. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-653X.
  133. ↑ SLOSIARIK, Martin. Dôvera k najvyšším ústavným činiteľom – február 2016 [online]. Bratislava: Agentúra FOCUS, 2016-02-17, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  134. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Prieskum: Najdôveryhodnejším politikom je stále Kiska, Fico je tesne za ním. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-05. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  135. ↑ TREND.SK. Fico je druhý najnedôveryhodnejší politik, predbehol ho len Kotleba. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-04-13].
  136. ↑ Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus (5.10.2018). SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2019-12-06]. ISSN 1335-4418.
  137. ↑ Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus (22.9.2019). SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2019-12-06]. ISSN 1335-4418.
  138. ↑ A.S, Petit Press. Prieskumy dôveryhodnosti politikov - Voľby SME [online]. volby.sme.sk, [cit. 2020-05-18]. Dostupné online.
  139. ↑ Ústavný súd zrušil pokutu pre Kisku týkajúcu sa financovania prezidentskej kampane. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-05. Dostupné online [cit. 2019-12-06]. ISSN 1339-844X.
  140. ↑ Pravda. Kisku obvinili v kauze KTAG, podľa neho ide o špinavú politickú kampaň. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-12-06. Dostupné online [cit. 2019-12-06]. ISSN 1336-197X.
  141. ↑ TOMA, Branislav. Kiska chcel uplatniť vratku DPH v sume 146-tisíc eur. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-09-19. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  142. ↑ a b Kisku vyšetrovala polícia pre výdavky na kampaň, jeho firma musela daň doplatiť. HN. Dostupné online [cit. 2017-09-12].
  143. ↑ CUPRIK, Roman. Kiska: Bol som presvedčený, že firma koná správne. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-09-12. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  144. ↑ Otázky a odpovede: V čom spočíva trestná činnosť v kauze Kiskovej firmy?. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-09-13. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  145. ↑ TASR. Kiska sklamal Transparency: Výhovorky, mal prijať zodpovednosť a ospravedlniť sa. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-09-12. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-1996.
  146. ↑ CUPRIK, Roman. Tlak na Kisku sa stupňuje, unikli ďalšie dokumenty. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-09-14. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  147. ↑ KOVÁČIK, Martin; STUPŇAN, Igor. Kiska dve stretnutia s Čižnárom zamlčal. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-10-04. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  148. ↑ Bödörovci mali tri hlavné ciele. Komando nasadili aj na Matoviča, mal vypovedať Makó. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-12-07. Dostupné online [cit. 2020-12-14]. ISSN 1336-1996.
  149. ↑ lm. Kiska o spore s Ficom: O všetkom vedel. Je len otázka, či Bödörovu skupinu riadil, alebo ju len kryl. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-12-11. Dostupné online [cit. 2020-12-14]. ISSN 1336-1996.
  150. ↑ TERAZ.SK. Kiska: Rozhodnutie súdu ma prekvapilo a nesúhlasíme s ním, odvoláme sa [online]. TERAZ.sk, 2023-10-11, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
  151. ↑ KAROLYI, Dušan. Kiskov advokát v odvolaní proti verdiktu upozorní, že manžel sudkyne bol starostom za Smer [online]. Denník N, 2023-11-09, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
  152. ↑ FILOVÁ, Katarína. V kauze Veľký Slavkov figuruje ústavný činiteľ. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-10-08. Dostupné online [cit. 2017-10-10]. ISSN 1336-197X.
  153. ↑ Je to zvláštny pokus o zapojenie sa do diskreditačnej kampane, reaguje Kiska na Dankovho podpredsedu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-10-09. Dostupné online [cit. 2017-10-10]. ISSN 1336-1996.
  154. ↑ KREMPASKÝ, Ján. Kiskovi dala polícia v kauze jeho pozemku za pravdu. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-10-13. Dostupné online [cit. 2017-10-13]. ISSN 1335-4418.
  155. ↑ KOVÁČIK, Martin. Kiskove ostré lakte. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-10-12. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  156. ↑ TOMA, Branislav. Do kauzy Kiskovho pozemku vstúpil Čižnár. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-10-11. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-197X.
  157. ↑ a b https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/495239-video-kiska-kupil-v-slavkove-az-desat-pozemkov/
  158. ↑ DUGOVIČ, Matej. Kiska prehral súd o pozemky, sudca povedal, že on by ako prezident odstúpil a odišiel do USA či Izraela [online]. Denník N, 2018-10-26, [cit. 2019-07-13]. Dostupné online.
  159. ↑ N, Denník. Uspel Uhrík, sudca, čo posielal Kisku do Izraela, aj dvojica ekológov. Zoznam nových europoslancov [online]. Denník N, 2019-05-26, [cit. 2019-07-13]. Dostupné online.
  160. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Prezident Kiska a jeho manželka Martina čakajú tretie dieťa [online]. N Press, 2017-04-11, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online.
  161. ↑ VIDEO: Prezident Andrej Kiska sa stal otcom [online]. TASR, 2017-07-07, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  162. ↑ Prezidentský duel v Aréne Daga Daniša – Fico vs Kiska, 24. marca 2014, online
  163. ↑ I. BROSSMANN: A. Kiska brutálne porušil dohodu o Dobrom anjelovi TASR, 11. marca 2014, online
  164. ↑ Prezident Andrej Kiska je po štvrtkovej operácii v oblasti bedrového kĺbu pri vedomí. 20. 8. 2015, sita, online
  165. ↑ Manažér roka 2006. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2006-09-20. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1336-2674.
  166. ↑ Andrej Kiska [online]. Bratislava: Krištáľové krídlo, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  167. ↑ Zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky : § 13 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-11-06, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HRÍB, Štefan. Dvanásť rozhovorov. 1. vyd. Bratislava : W Press, 2016. 208 s. ISBN 978-80-971196-9-0. Kapitola Andrej Kiska.
  • 50 vybraných príhovorov prezidenta Andreja Kisku. 1. vyd. Bratislava : Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 2019. 367 s. ISBN 978-80-570-0891-0.
  • HRÍB, Štefan. Môj život prezidenta : Otvorený rozhovor Štefana Hríba s Andrejom Kiskom. 1. vyd. Bratislava : W Press, 2022. 146 s. ISBN 978-80-89879-35-9.

Články v periodikách

[upraviť | upraviť zdroj]

Internetové zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Politický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andrej_Kiska&oldid=7941691“