Chlorid horečnatý
| Chlorid horečnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | MgCl2 MgCl2 • 6 H2O | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | biele kryštáliky alebo prášok | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 95,2 u (bezvodý) 203,3 u (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 95,211 g/mol (bezvodý) 203,303 g/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 708 °C (bezvodý) 117,2 °C (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 1 412 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 2,325 g/cm³ (25 °C) 2,316 g/cm³ (30 °C) 1,569 g/cm³ (17 °C, hexahydrát) 1,276 g/cm³ (20 °C, 30% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: Bezvodý 52,9 g/100 ml (0 °C) 53,8 g/100 ml (10 °C) 54,8 g/100 ml (20 °C) 55,5 g/100 ml (25 °C) 56 g/100 ml (30 °C) 58 g/100 ml (40 °C) 61,3 g/100 ml (60 °C) 65,8 g/100 ml (80 °C) 73 g/100 ml (100 °C) Hexahydrát 282,43 g/100 ml (0 °C) 304,35 g/100 ml (20 °C) 403,72 g/100 ml (60 °C) 578,29 g/100 ml (80 °C) 895,56 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol 15,5 g/100 ml (0 °C) 16 g/100 ml (20 °C) 17,8 g/100 ml (40 °C) 20,4 g/100 ml (60 °C) 16 g/100 ml (20 °C, hexahydrát) Etanol 3,6 g/100 ml (0 °C) 5,6 g/100 ml (20 °C) 10 g/100 ml (40 °C) 15,9 g/100 ml (60 °C) 5,6 g/100 ml (20 °C, hexahydrát) Pyridín 1,28 g/100 ml (0 °C) 1,06 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 417 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 1 440 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia rozpúšťania | -1 595 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −641,8 kJ/mol (bezvodý) −2 499,6 kJ/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 89,9 J K−1mol−1 (bezvodý) 366 J K−1 mol−1 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −592,5 kJ/mol (bezvodý) −2 115,6 kJ/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,747 J K−1 g−1 (bezvodý) 1,549 J K−1 g−1 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7786-30-3 (bezvodý) 7791-18-6 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 232-094-6 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | OM2975000 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid horečnatý (MgCl2) je biela, hygroskopická látka,[1] ktorá tvorí niekoľko hydrátov so všeobecným vzorcom MgCl2•x(H2O). Táto zlúčenina je typický iónový halogenid, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode.[1] Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového horčíka. V potravinárstve sa označuje E číslom E511.[1]
Chlorid horečnatý sa vyskytuje v morskej vode.[1]
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]- Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
- Elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.
V niektorých krajinách (napríklad v Česku a Slovinsku) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na zimný posyp. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.[2]
Potravinárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Používa sa na zachovanie pôvodných farieb a aj ako ochucujúca a spevňujúca látka.[1] S jej využitím sa môžeme stretnúť pri výrobe sójového syra tofu, či v čerstvých plátkoch mäsa, ktoré zmäkčuje.[1] Dá sa použiť aj ako náhrada kuchynskej soli.[1]
V Slovenskej republike, celej Európskej únii a USA je povolené pridávať látku do potravín.[1]
Výroba
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad neutralizáciou hydroxidu horečnatého kyselinou chlorovodíkovou:[1]
- Mg(OH)2 + 2 HCl → MgCl2 + 2 H2O
ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:[1]
- Mg + Cl2 → MgCl2
Účinky
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid horečnatý sa v potravinárstve považuje za bezpečnú látku a ako zdroj horčíka v ľudskom tele[1].
Podobné látky
[upraviť | upraviť zdroj]- Bromid horečnatý
- Fluorid horečnatý
- Jodid horečnatý
- Chlorid bárnatý
- Chlorid berýlnatý
- Chlorid rádnatý
- Chlorid strontnatý
- Chlorid vápenatý
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k E511 - Chlorid horečnatý [online]. zdravopedia.sk, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
- ↑ Karel Melcher: Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ, Ekolist.cz, 3. 12. 2001
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid horečnatý
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Dr. Heinrich Remy, Anorganická chémia 1. diel, 1. vydania 1961
- GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. 2 zv. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid hořečnatý na českej Wikipédii.