Dualizmus (filozofia)

Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta. Dualizmus je filozofické učenie, ktoré vykladá skutočnosť z dvoch rôznych základných princípov (dobro a zlo, hmota a duch, duša a telo…)

Vo filozofickom kontexte dualizmus vystupuje najmä ako učenie o dvoch substanciách, podľa ktorého jestvuje nezlučiteľná protikladnosť duchovného a telesného. Filozofický dualizmus sa v európskej tradícii objavuje v pytagoreizme, rozhodujúcu podobu však až do novoveku má na základoch platónskeho dualizmu duše a tela. Novovekú koncepciu dualizmu predstavuje karteziánstvo (res cogitans a res extensa). Významné dualistické koncepcie s rozvinuli aj na pôde mimoeurópskych filozofií, napr. v indickej filozofickej škole sánkhja ide o dualizmus látkového a duchovného, v čínskej filozofi o dualizmus jin a jang atď.

Dualizmu vyrastá azda z pozorovania prírodných daností a cyklov, ako deň a noc, život a smrť, žena a muž atď.

V náznakoch sa dualizmus objavuje už v nejednom náboženstve neliterárnych kultúr a v starovekých náboženstvách. Za predobraz usústavneného dualizmu sa však považuje Zaratustrova reforma staroiránskeho mazdaizmu (zoroastrizmus 7. stor. pred Kr. - 6. stor. pred Kr.), podľa ktorej sa skutočnosť delí na ríšu dobra a pravdivosti a ríšu zla a falošného. Prvky dualizmu sa objavujú aj neskôr, a to v celych dejinách náboženstva (gnóza, manicheizmus, synkretickej formy religiozity).

Dualizmus podľa Husserla

Podľa Husserla dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.