Filozofia mysle

John Searle – jeden z najvýznamnejších filozofov mysle, predstaviteľ biologického naturalizmu.

Filozofia mysle je vetva modernej analytickej filozofie, ktorej predmetom výskumu je povaha mysle, mentálnych javov a reprezentácií, mentálnych funkcií, mentálnych vlastností, tiež fenomén vedomia a obzvlášť vzťah mysle či vedomia k fyzickému telu resp. mozgu. A práve tzv. psychofyzický problém ako problém vzťahu mysle (prípadne duše) a tela je ústrednou otázkou, hoci zaiste sa riešia aj iné otázky, ktoré sa týkajú povahy mysle, pričom vzťah k mozgu nie je vôbec v popredí.

Filozofia mysle často spolupracuje s kognitívnymi vedami, ba až natoľko, že sa niekedy profiluje na rozhraní filozofie a špeciálnych vied, akými sú psychológia, neurobiológia a neurológia, neuropsychiatria, veda o informačných systémoch a počítačoch, lingvistika, antropológia a podobne. Hoci filozofia mysle je samostatnou bádateľskou disciplínou, je nesporné, že je pri svojom výskume odkázaná na výsledky kognitívnych vied, pretože práve špeciálne vedy o ľudskom mozgu, nervovej sústave, ľudskej psychike, modelovaní neurónových sietí v nadväznosti na informačné interaktívne siete poskytujú nenahraditeľné poznatky o samotnej dynamike ľudskej mysle. Tento široký priestor, akým disponujú kognitívne vedy, je následne zároveň priestorom pre filozofickú reflexiu a diskusiu.

Predmet reflexie

Filozofiu mysle možno charakterizovať prinajmenej trojako. V najvšeobecnejšom zmysle slova je to reflexia kohokoľvek o existencii subjektívnej skúsenosti v podobe presvedčení, želaní či túžob na základe snahy odhaliť povahu „sféry vnútorného“ napriek jej jedinečnosti a úzkej privátnosti. Následne v užšom zmysle ide o systematický výklad povahy, mechanizmov a schopností ľudskej mysle. Vtedy sa už bádateľ či mysliteľ usiluje dosiahnuť konkrétne výsledky nielen pre seba a pre svoj osobný záujem, ale ide o činnosť s filozofickou perspektívou. Napokon v najužšom zmysle slova je filozofia mysle filozofickou disciplínou, ktorá svoj najväčší rozmach dosiahla v prostredí anglo-americkej filozofie 20. storočia. Základnými problémami filozofie mysle ako filozofickej disciplíny sú

• povaha mysle
• vedomie
• vzťah mysle a tela
• problém mysle a jazyka
• problém mentálnych reprezentácií
• problém iných myslí
• intencionalita
• vrodenosť
• identita osoby
• problém motívov správania

Psychofyzický problém však naďalej zostáva centrálnou problematikou, pričom jeho možné riešenia mnohokrát osvetľujú aj iné problémy – okrem vyššie spomenutých trebárs aj mentálnu kauzalitu, problém Ja, racionalitu, slobodu vôle, sebapoznanie a podobne. Každopádne sa filozofia mysle snaží objasniť večné otázky ako „Kto som ja? Čo je myseľ (psyché, duša, rozum, vedomie)? Aký je jej vzťah k vonkajšiemu svetu? Prežije zánik fyzikálneho tela? Majú myseľ aj iné veci či živočíchy? Aký je vzťah mysle (duše) a mozgu? Ako môže agregácia miliónov neurónov vyvolať subjektívne uvedomovanie? Aký je vzťah medzi jazykom a objektami sveta? Môžu počítače myslieť? Je duša metaforou? Prečo disponujeme myšlienkami, vierami, bolesťami? Aké je to byť človekom?“

Zdroje

• GÁLIKOVÁ, S.: Úvod do filozofie mysle. Prípad psychofyzického problému. Martin : Honner, 2001. ISBN 80-968399-3-4
• GÁLIKOVÁ, S.: Úvod do kognitívnej vedy. 1. časť. Trnava : Filozofická fakulta TU TT, 2009. ISBN 978-80-8082-260-6

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

---