Preskočiť na obsah

Homosexualita

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol označujúci mužskú homosexualitu

Homosexualita je pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia.[1] V ponímaní homosexuality ako sexuálnej orientácie ide o "pretrvávajúcu citovú, romantickú a/alebo sexuálnu príťažlivosť" k osobám rovnakého pohlavia. V širšom ponímaní môže charakterizovať taktiež "pocit príslušnosti k určitej identite na základe príťažlivosti, správania a členstva v komunite ľudí, ktorí zdieľajú podobné pocity".[2][3]

Symbol označujúci ženskú homosexualitu

Homosexualita je jednou z troch základných sexuálnych orientácií (spolu s heterosexualitou a bisexualitou) nachádzajúcich sa na heterosexuálno-homosexuálnom spektre.[2] Vedci nevedia presne určiť príčiny homosexuality, avšak špekuluje sa, že je zapríčinená zložitou súhrou genetických, hormonálnych a environmentálnych faktorov.[4][5][6] Neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz, ktorý hovorí o tom, že sexuálna orientácia je osobnou voľbou jedinca.[4][5][7] Vedci sa väčšinou prikláňajú k názoru, že je určená prevažne počas skorého vývoja plodu v maternici matky a taktiež je ovplyvnená génmi daného jedinca.[8][9] Hypotézy zamerané na popôrodný vývoj sexuálnej orientácie neboli dostatočne dokázané. Taktiež neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by poukazovali na vplyv rodičovstva alebo skúseností z detstva na sexuálnu orientáciu.[8] Početné vedecké výskumy naopak dokázali, že homosexualita je normálnou a prirodzenou variáciou ľudskej sexuality a nie je sama o sebe zdrojom akýchkoľvek negatívnych psychologických efektov.[2][10] Pokusy o zmenu sexuálnej orientácie boli vedcami označené ako škodlivé a niektoré štáty pristúpili až k legislatívnemu zákazu takýchto zákrokov.[11]

Najčastejšie označenie pre homosexuálnu ženu je pojem lesba a pre homosexuálneho muža pojem gay/gej. V anglických textoch sa pod pojmom gej môže rozumieť akákoľvek homosexuálna osoba bez ohľadu na pohlavie. Mnoho ľudí sa bojí priznať svoju skutočnú sexuálnu orientáciu kvôli strachu z homofóbie alebo heterosexismu, a preto je veľmi zložité odhadnúť, akú veľkú časť ľudskej populácie tvoria homosexuáli.[12] Najnovšie prieskumy však dokazujú, že ide minimálne o 6% populácie.[13][14][15][16][17][18][19][20] Homosexualita bola taktiež pozorovaná u obrovského množstva druhov zvierat počnúc od hmyzu a článkonožce až po vtáky a cicavce. [21][22][23][24]

Mnoho homosexuálov tvorí romantické páry, ktoré sú v psychologických aspektoch úplne ekvivalentné heterosexuálnym párom.[3] Viditeľnosť týchto párov sa však začala mierne zvyšovať až od konca 19. storočia, kedy vzniklo globálne hnutie s cieľom dosiahnuť slobodu a rovnosť pre všetkých homosexuálne orientovaných ľudí. Dnes sa na ochranu týchto ľudí používa legislatíva, ktorou sa zakazuje diskriminácia na základe sexuálnej orientácie.

Terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Homosexualita vo význame 1. (a 3.) sa označuje aj rôznymi opisnejšími názvami (porovnaj synonymá uvedené v článku sexuálna preferencia), najmä homosexuálna orientácia, homosexuálna preferencia, homosexuálne zameranie a homosexuálne založenie. Niektoré z takýchto opisnejších výrazov nie sú celkom významovo neutrálne, napr. výraz homosexuálna preferencia môže naznačovať, že ide o cielenú voľbu, a výraz homosexuálne založenie môže naopak naznačovať, že ide o vrodený nemenný stav.

Synonymami slova homosexualita sú slová homoerotizmus, homofília, inverzia, rovnakopohlavnosť a u mužov aj komaskulácia, tieto slová však majú aj ďalšie, mierne či značne odlišné významy. Historicky homosexualita od stredoveku (väčšinou) spolu so zoofíliou spadala pod termín sodomia.

Mužská homosexualita (zriedkavejšie homosexualita vôbec) sa nazýva aj dnes už zriedkavým výrazom uranizmus, ktorý zaviedol Carl Heinrich Ulrich v roku 1862. Ženská homosexualita sa nazýva lesbizmus a (so sekundárnym významom lesbická láska) staršie aj tribadia, tribadizmus alebo sapfizmus.

Človek charakterizovaný homosexualitou sa nazýva homosexuál alebo gay/gej (k slovu gay pozri samostatný článok). V neodborných kontextoch sa slovom homosexuál niekedy označuje len mužský homosexuál (teda sa používa ako opak slova lesbička). Žena charakterizovaná homosexualitou sa nazýva lesbička alebo lesba (staršie aj leska či lesbičanka). Synonymom slova homosexuál/gay je slovo teplý (lesb.: teplá) a výraz teplý brat, ako aj slangové výrazy teploš (lesb.: teploška), buzerant (lesb.: buzerantka), buziš/buzík/buzik/buzi/buzna/buzo/buzoš (lesb. staršie: buziška), buko/bukvica/bukva/bukvičák, termoš (lesb.: termoška), homoš (staršie aj: homo, lesb. staršie: homoška), riťomrd/riťopich a najnovšie aj queer. Viaceré z týchto slangových výrazov sa niekedy hodnotia ako vulgárne. Slová prihriaty a prihorený označujú buď homosexuála alebo človeka s homosexuálnymi sklonmi.[25][26][27][28][29][30][31][32][33]

Prejavy a typy homosexuality

[upraviť | upraviť zdroj]

Homosexualita sa zvyčajne prejavuje erotickou náklonnosťou, intenzívnejším prežívaním alebo potrebou citovo významných vzťahov k osobám rovnakého pohlavia, schopnosťou sa do nich zamilovať, zvyčajne tiež špecificky vyššou pohlavnou reaktivitou alebo túžbou po fyzickej blízkosti alebo orgazmických aktivitách vo vzťahu k nim.

Zo zvyčajnej definície homosexuality vyplýva, že homosexuálna reaktivita, ak je nedominantnou vlastnosťou popri silnejšej heterosexuálnej reaktivite, pod pojem homosexuality nespadá. V iných teóriách býva pojmom homosexualita označená i nedominantná vlastnosť, ktorá je napríklad v Kinseyho poňatí v rôznej miere zastúpená vo všetkých jedincoch v populácii.

Najbežnejšími typmi homosexuality sú mužská androfília a ženská gynekofília (gynofília). V teoretickom modeli, ktorý rozlišuje len dve erotické zamerania, teda sexuálnu orientáciu, býva pod pojmom homosexuality zaradené i pedofilné erotické zameranie na osoby rovnakého pohlavia. Homosexualita sa zvyčajne kladie do protikladu k heterosexualite, prípadne tiež k bisexualite.

Vnímanie homosexuality v spoločnosti a medicíne

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bola homosexualita v závislosti od obdobia a geografickej lokality považovaná buď za zvrátenosť a/alebo duševnú chorobu (najmä v západnej kultúrnej sfére na konci 19. storočia), alebo bola vnímaná ako normálny prejav (napríklad v starovekom Grécku, Inkovia, viaceré tichomorské kultúry, v období začiatku západoeurópskeho kresťanského stredoveku a pod.). V Československu bola trestnosť homosexuálnych skutkov zrušená v roku 1962 (homosexuálne sklony nikdy neboli trestné, iba skutky). Najmä v moslimských krajinách (podľa šaríje sa dodnes trestá smrťou) a spravidla v krajinách s nízkym stupňom ekonomického rozvoja je negatívne vnímaná alebo sú príslušné osoby prenasledované. V západných krajinách je väčšinou akceptovaná a žiadna krajina Európy, Severnej a Južnej Ameriky nepovažuje homosexualitu za trestný čin. Stále častejšie sa v zákonoch kladie na rovnomernú úroveň s heterosexuálnym manželstvom, zvyčajne v dvoch krokoch: registrované partnerstvo a manželstvo. Tieto zmeny v istých prípadoch vyvolávajú odpor, ako napríklad demonštrácie Manif pour tous vo Francúzsku[34] alebo takzvaný Pochod za život na Slovensku, ktorého sa v rokoch 2013 a 2015 zúčastnilo približne 80 000 ľudí.[35]

K LGBT vzťahom má negatívny postoj niekoľko Abrahamských náboženstiev, ako napríklad Katolícka cirkev, ktorá je historicky najsilnejším politickým odporcom zmien v prospech legalizácie LGBT partnerstiev, avšak pápež František sa začal nakláňať pozitívne k LGBT veriacim aj kňazom, a následne podporil aj registrované partnerstvá.[36][37]

Zhruba od 3. štvrtiny 19. storočia do 3. štvrtiny 20. storočia bola homosexualita uvádzaná v odborných monografiách a neskôr v systematických klasifikácií ako jedna z duševných porúch. Počnúc rokom 1973 však americké a následne svetové, európske aj ázijské psychiatrické a zdravotné organizácie na základe zmeny spoločenskej situácie a nových vedeckých výskumov a poznatkov[38] od tohto konceptu časom ustúpili.[39]

Pohlavne prenosné choroby a homosexualita

[upraviť | upraviť zdroj]

Nechránený homosexuálny sex je spojený so zvýšeným rizikom niektorých pohlavne prenosných chorôb, najmä HIV (19-násobne vyšší výskyt ako zvyšok populácie[40]), hepatitída typu B[41], HPV (ľudský papilomavírus)[42] a iné. Z tohto dôvodu sú v niektorých krajinách muži, ktorí mali pohlavný styk s mužmi, často vylúčení z možnosti darovať krv[43] (USA[44]). Na Slovensku je darovanie zakázané určitú dobu po tom, ako mal darca intímny styk s rizikovou osobou.

Duševné choroby a homosexualita

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako dôsledok značnej diskriminácie proti LGBT vzťahom a ľudom je u LGBT ľudí zvýšené riziko duševných chorôb v porovnaní s heterosexuálmi. Miera depresií, úzkostí, obsesívno-kompulzívnych porúch, fóbií, sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a závislostí na alkohole a drogách je významne vyššia[45]. Tieto fakty vyplývajú z väčšiny štúdií a vedecký konsenzus uviedol, že príčinou je stigmatizácia a diskriminácia LGBT osôb, zatiaľ čo niektorí oponenti tvrdia, že je to zapríčinené samotným homosexuálnym životným štýlom.

Homosexuáli ako rodičia

[upraviť | upraviť zdroj]

Sociálne vedy sa nezhodujú v tom, či deti vychovávané homosexuálnymi dvojicami sú alebo nie sú diskriminované oproti tým, ktoré sú vychovávané svojimi biologickými rodičmi. Výskumy jednoznačne ukázali, že deti vychovávané rodičmi v stabilnom manželstve majú bezpochyby výhodu v porovnaní s deťmi vychovávanými adoptívnymi, nevlastnými, rozvedenými, nezosobášenými rodičmi alebo inými usporiadaniami vzťahov. Tento záver konzistentne opakovali sociálni výskumníci počas posledných 3-4 dekád.[46] Mnohé výskumy tiež preukázali, že deti z LGBT rodín nijako nezaostávajú za deťmi z heterosexuálnych rodín.[47][48] Uvedené poznatky sa často objavujú aj pri obhajobe v súdnych sporoch a politických debatách.[38][49][50] Výskumy tiež preukázali, že sexuálna orientácia osôb nijako neovplyvňuje pravdepodobnosť zneužívania detí.[51][52][53][54]

Príčiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Biologické a environmentálne faktory

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedci uprednostňujú biologické modely ako príčinu sexuálnej orientácie,[4] avšak neveria tomu, že je to výsledok iba jedného z faktorov. Je všeobecne uznávané, že sexuálna orientácia je výsledkom viacerých biologických a environmentálnych faktorov.[2][5] Biologické faktory ovplyvňujúce sexuálnu orientáciu sa delia na genetické a hormonálne a oba z nich sa podieľajú ranom vývoji mozgu daného jedinca. Environmentálne faktory môžu byť sociologické alebo psychologické a majú vplyv na skorý vývoj jedinca v maternici matky.[2][4][5] Väčšina vedcov tvrdí, že sexuálna orientácia nie je osobnou voľbou jedinca.[4][5][55][56]

Americká akadémia pediatrie uviedla v roku 2004 v publikácii s názvom Pediatrics nasledujúce tvrdenie:

Neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že abnormálne rodičovstvo, sexuálne zneužívanie alebo iné nepriaznivé životné udalosti ovplyvňujú sexuálnu orientáciu. Súčasné poznatky naznačujú, že sexuálna orientácia je určená už počas raného detstva.[4][57]

Americká psychologická asociácia, Americká psychiatrická asociácia a Národná asociácia sociálnych pracovníkov v USA prehlásili v roku 2006:

V súčasnosti neexistuje vedecký konsenzus o špecifických faktoroch, ktoré spôsobujú, že sa človek stane heterosexuálom, homosexuálom alebo bisexuálom - vrátane možných biologických, psychologických alebo sociálnych účinkov sexuálnej orientácie rodičov. Dostupné dôkazy však naznačujú, že veľká väčšina dospelých homosexuálov bola vychovávaná heterosexuálnymi rodičmi a veľká väčšina detí, ktoré boli vychovávané homosexuálnymi rodičmi, nakoniec vyrástla ako heterosexuáli.[2]

Výskum sexuálnej orientácie hrá dôležitú úlohu v politických a sociálnych debatách a taktiež vyvoláva obavy z možného genetického profilovania a prenatálneho testovania.[58][59]

Napriek početným pokusom nebol identifikovaný žiaden gén, ktorý by bol sám o sebe považovaný za príčinu homosexuality. Existujú však podstatné dôkazy o genetickom základe homosexuality. Najmä u mužov bola preukázaná korelácia s určitými oblasťami chromozómu 8 a s génom Xq28 nachádzajúcom sa na chromozóme X.[60] V posledných rokoch bola zvýšená pozornosť upriamená predovšetkým na epigenetické faktory. V štúdii prezentovanej na výročnom stretnutí ASHG 2015 bolo preukázané, že metylačný obraz v deviatich oblastiach genómu bol veľmi závislý od sexuálnej orientácie jedinca. Výsledný algoritmus používajúci metylačný vzor dokázal predpovedať sexuálnu orientáciu s takmer 70% presnosťou.[61][62] Bolo vykonaných taktiež viacero kontroverzných pokusov, ktoré sa úspešne snažili o predpovedanie sexuálnej orientácie len na základe fotografií tváre človeka.[63]

Evolučná perspektíva

[upraviť | upraviť zdroj]

Homosexualita znižuje reprodukčný úspech jedinca a keďže existujú jednoznačné dôkazy o jej genetickom založení nielen u človeka[64][65][66][67][68], ale aj u zvierat[69][70], nie je jasné, ako sa udržiava v populácii v relatívne vysokej frekvencii. Jedným z vysvetlení sú gény poskytujúce výhodu heterosexuálom, ktoré občas môžu spôsobiť homosexualitu.[71] Štúdia z roku 2009 naznačuje výrazný nárast plodnosti u žien, ktorých predkovia z materskej línie boli homosexuáli.[72]

Pokusy o zmenu sexuálnej orientácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Terapia zameraná na zmenu sexuálnej orientácie tiež nazývaná ako konverzná terapia je považovaná za pseudovedu z dôvodu nedostatku adekvátnych vedeckých štúdií, ktoré by potvrdzovali funkčnosť konverzných terapií a lekárske orgány varujú, že postupy používané pri konverznej terapii sú neúčinné a potenciálne škodlivé.[73][74][75][76][77][78][79] Táto téma je zdrojom kontroverzií medzi rôznymi náboženskými, politickými a vedeckými organizáciami.[80] Dlhoročný konsenzus vedcov Americkej psychologickej asociácie spočíva v tom, že homosexualita ako taká je normálnou a pozitívnou variáciou ľudskej sexuálnej orientácie a nie je duševnou poruchou.[81] Napriek tomu však existujú zástancovia konverznej terapie, ktorí tvrdia, že homosexualita je symptóm vývojových faktorov alebo duchovných a morálnych nedostatkov a tvrdia, že je možné ju zmenšiť alebo zmeniť pôsobením psychoterapie prípadne s pomocou náboženstva.[82][83] Niekedy ide o členov konzervatívnych náboženských alebo politických hnutí, ktoré považujú homosexuálne správanie za nezriadené[84] na základe politického alebo náboženského presvedčenia. Existuje množstvo ľudí, ktorí o sebe v jednom čase tvrdili, že sú homosexuáli a neskôr že sú heterosexuáli[85][86], ale mnoho pacientov čo podstúpili danú terapiu sa nakoniec vrátili k homosexuálnej aktivite, čiže "konverzná terapia" zlyhala.[87][88][89][90][91][92]

Americká psychologická asociácia taktiež uvádza:

Mapa štátov s legislatívou zakazujúcou terapie zamerané na zmenu sexuálnej orientácie.
     Všetky terapie sú zakázané
     Zákaz terapií je posudzovaný jednotlivo
     Zákaz terapií čaká na schválenie
     Zákaz terapií neexistuje

Sexuálna orientácia nie je voľbou, ktorá sa môže zmeniť podľa vlastného uváženia a je s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom komplexnej interakcie environmentálnych, kognitívnych a biologických faktorov. Je formovaná už v ranom veku a dôkazy naznačujú, že biologické faktory zohrávajú veľmi významnú rolu vo formovaní sexuality daného jedinca.[5] Vplyvom psychoterapie sa síce môže dočasne zmeniť sexuálna identita jedinca, avšak sexuálna orientácia sa nemení.[81] Benefity hlásené niektorými účastníkmi terapií zameraných na zmenu sexuálnej orientácie je možné získať aj prostredníctvom prístupov, ktoré majú omnoho menší negatívny dopad na psychické zdravie daného jedinca.[80]

Americká psychiatrická asociácia ďalej uvádza:

Jednotlivci môžu dôjsť k záveru týkajúceho sa svojej sexuálnej orientácie kedykoľvek počas svojho života. Sme proti akémukoľvek psychiatrickému liečeniu a terapiám, ktoré majú za cieľ zmenu sexuálnej orientácie, pretože vychádzajú z predpokladu, že homosexualita je sama o sebe duševnou poruchou alebo niečím, čo nie je v spoločnosti žiadané. Naopak, podporujeme terapie, ktoré majú za cieľ pomôcť neheterosexuálne orientovaným ľudom akceptovať ich sexuálnu orientáciu.[93]

Niektoré štáty pristupujú k legislatívnemu zákazu pokusu o zmenu orientácie na maloletých osobách.

Právne uznanie partnerstva vo svete

[upraviť | upraviť zdroj]
Manželstvá rovnakého pohlavia
     Homosexuálne manželstvá povolené
     Registrované partnerstvá povolené
     Cudzie homosexuálne manželstvá uznávané
     Registrované partnerstvá nepovolené
     Bez trestu
     Dlhý trest
     Doživotie vo väzení
     Trest smrti

Právne uznanie partnerstva ľudí rovnakého pohlavia je možné kategorizovať do troch hlavných skupín:

  • manželstvo – práva, zodpovednosť a právne uznanie párov rovnakého pohlavia sú rovnaké ako u heterosexuálnych párov
  • registrované partnerstvo alebo registrované spolužitie – partneri majú špecifické, vymenované práva, zodpovednosť a právne uznania; tieto práva môžu byť podobné alebo takmer identické s právami heterosexuálnych párov
  • neregistrované spolužitie – práva a povinnosti automaticky vzniknú po určitej dobe spolužitia

V Európe možnosť homosexuálneho manželstva existuje v Holandsku, Belgicku, Islande, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Anglicku, Walese a Škótsku. Registrované partnerstvá sú v Severnom Írsku, Írsku, Fínsku, Nemecku, Česku, Slovinsku, Andorre, Malte, Luxembursku, Lichtenštajnsku a Švajčiarsku. V Chorvátsku od roku 2003 je povolené neregistrované spolužitie. Momentálne sa o zavedení zákonnej regulácie vzťahov osôb rovnakého pohlavia uvažuje aj v Estónsku a diskusie prebiehajú aj na Slovensku. Adopcie detí sú povolené v Spojenom kráľovstve, Švédsku, Dánsku, Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Mimo Európu sú manželstvá vrátane adopcií v Kanade a v Juhoafrickej republike. Homosexuálne manželstvá sú povolené aj v Argentíne, Brazílii, Uruguaji, Novom Zélande, USA a v niektorých regiónoch Mexika. Registrované partnerstvá možno uzavrieť v Kolumbii, Ekvádore a Austrálii. V Izraeli sú uznávané registrované partnerstvá uzavreté v inom štáte.

Partnerstvo v európskych krajinách

[upraviť | upraviť zdroj]
Status manželstva rovnakého pohlavia a iných druhov registrovaných partnerstiev rovnakého pohlavia v Európe
     Manželstvo rovnakého pohlavia[94]
     Uznané zahraničné manželstvo rovnakého pohlavia[94]
     Iné druhy registrovaných partnerstiev[94]
     Neregistrované spolužitie[94]
     Neuznané alebo neznáme
     Ústavná definícia manželstva ako zväzku muža a ženy
  • Belgicko – Od 4. januára 2000 existuje možnosť registrovaného partnerstva – tzv. zmluva o legálnom spolužití. Od roku 2003 možnosť uzatvorenia manželstva s výnimkou priznania rodičovských práv pre partnerov rodičov detí a od 1. decembra 2005 možnosť adopcie. Poslanci schválili návrh zákona, ktorý umožní párom rovnakého pohlavia osvojovať si deti. A to aj vrátane adopcií zo zahraničia.
  • Česko – Od 1. júla 2006 existuje v Česku registrované partnerstvo.
  • Dánsko – Od 7. júna 1989 registrované partnerstvo v Dánsku garantuje rovnaké práva ako párom žijúcim v manželstve s výnimkou možnosti adoptovať dieťa, ktoré nie je dieťaťom jedného z partnerov. Od mája 1999 aj možnosť adopcie biologického potomka jedného z partnerov v registrovanom partnerstve. Od 15. júna 2012 môžu homosexuáli uzatvárať manželstvo aj v kostoloch.
  • Francúzsko – Od 15. novembra 1999 existuje registrované partnerstvo – tzv. občiansky pakt solidarity, špecifikované práva a povinnosti, platné ako pre heterosexuálne tak i pre homosexuálne páry, nie je možné zdieľať rodičovské práva, adoptovať dieťa partnera alebo spoločne adoptovať nepríbuzné dieťa.
  • Fínsko – Od 1. marca 2002 možnosť registrovaného partnerstva garantuje podobné práva ako heterosexuálnym manželským párom.
  • Grónsko – Od roku 1996 v Grónsku existuje možnosť registrovaného partnerstva.
  • Holandsko – od 1979 – neregistrované spolužitie; od 1. januára 1998 – možnosť registrovaného partnerstva – homosexuálne i heterosexuálne páry majú rovnaké práva i povinnosti, s výnimkou prevzatia rodičovských práv; od 1. apríla 2001 možnosť uzavrieť manželstvo (ako prvý štát na svete), s výnimkou možnosti adoptovať deti zo zahraničia.
  • Chorvátsko – Od 14. júla 2003 – neregistrované spolužitie – občiansky zväzok, ktorý garantuje homosexuálnym párom rovnaké práva ako majú heterosexuálne spolu žijúce páry.
  • Island – 1. júla 1996 – registrované partnerstvo – garantuje plné práva a povinnosti rovnako ako manželstvo, umožňuje vzájomnú adopciu detí, s výnimkou spoločnej adopcie dieťaťa.
  • Írsko – 2005 – v parlamente bol iniciovaný zákon o registrovanom partnerstve.
  • Litva – 22. decembra 2005 – zakázané homosexuálne manželstvo.
  • Lotyšsko – 18. december 2005 – lotyšský parlament "zakázal" manželstvo homosexuálnych párov formou zmeny v ústave dodatkom článku 110 ústavy v podobe vety: "Štát chráni manželstvo – spojenie medzi mužom a ženou."
  • Luxembursko – 12. máj 2004 – registrované partnerstvo.
  • Maďarsko – zákon o registrovanom partnerstve vstúpil do platnosti v roku 2009.
  • Nemecko – 1. august 2001 – registrované partnerstvo – registrovaní partneri môžu zmeniť svoje priezviská, majú podobné práva z hľadiska daňových zákonov ako v manželstve, právne ako sociálne výhody; od roku 2004 je možná adopcia biologického potomka jedného z partnerov
  • Nórsko – 30. apríl 1993 – registrované partnerstvo – garantuje párom rovnaké práva ako v manželstve; od roku 2001 – umožnenie pestúnskej starostlivosti homosexuálnym párom
  • Poľsko – silné mocenské katolícke sily vystupujú ostro proti právam gayov a lesbičiek
  • Portugalsko – 15. marec 2001 – neregistrované spolužitie – poskytuje spoločne žijúcim párom určité obmedzené práva, platí to i pre heterosexuálne páry (napr. dedičstvo, prenájom bytu)
  • Rakúsko – 2003 – neregistrované spolužitie – vzniklo v dôsledku rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, homosexuálnym párom sa dostáva rovnakých práv ako heterosexuálnym párom; 3. november 2006 – mesto Viedeň plánuje získavať homosexuálne páry k starostlivosti o nezaopatrené deti, čím chce riešiť nedostatok opatrovateľov. Od 1. januára 2010 možnosť registrovaného partnerstva
  • Rusko – Od roku 1993 je homosexualita legálna.
  • Slovinsko – 22. júl 2005 – registrované partnerstvo – tento zákon pokrýva len majetkové práva, neprináša ďalšie práva v oblasti sociálneho zabezpečenia; zákon nadobudol účinnosť až v roku 2006
  • Spojené kráľovstvo – neregistrované spolužitie párov rovnakého pohlavia je uznávané a sú im priznané špecifické práva, možnosť registrovaného partnerstva s rovnakými právami a povinnosťami ako v manželstve (Severné Írsko – od 19. december 2005, Škótsko – od 20. decembra 2005, Anglicko, Wales – od 21. decembra 2005), popri registrovaných partnerstvách sú legálne aj manželstvá a anglikánska církev uznáva aj cirkevné homosexuálne manželstvá.
  • Španielsko – neregistrované spolužitie je schválené je v autonómnych oblastiach (Katalánsko – 1998, Baskicko – 2002, Navarra – 2000 a Aragónsko – 1999); od 30. júna 2005 – majú homosexuálne páry právo uzavrieť manželstvo a získavajú i rovnaké práva ako heterosexuálne páry, vrátane možnosti spoločnej adopcie detí
  • Švédsko – od 1988 neregistrované spolužitie; od 1. januára 1995 možnosť registrovaného partnerstva (rovnoprávne s manželstvom, vrátanie práva na spoločnú adopciu detí); od 1. januára 2003 vo Švédsku ako prvé na svete majú homosexuálne páry možnosť medzinárodnej adopcie dieťaťa; od 1. júna 2005 možnosť legálneho umelého oplodnenia pre páry lesbických žien; 27. september 2005 – vrcholný orgán švédskej luteránskej cirkvi Kyrkomötet určil, že gay a lesbické páry môžu absolvovať i cirkevný "akt požehnania".
  • Taliansko – Od 6. decembra 2006 registrované partnerstvo. Mesto Padova uznalo registráciu homosexuálnych i heterosexuálnych párov.

Homosexualita v literatúre

[upraviť | upraviť zdroj]

V starovekej Číne pochádza prvý doložený obšírnejší opis homosexuálneho vzťahu (medzi dvoma mužmi) z 3. stor. pred Kr. z knihy Chan Fej-c'. Opisuje sa tam vzťah kniežaťa Linga (vládol v štáte Wej v 6. storočí pred Kr.) a istého Mi-c' Sia (pchinjin: Mizi Xia), ktorého meno je dodnes v čínštine jedným z výrazov pre homosexuálnu lásku. [95]

Theodore Dreiser v románe Americká tragédia z 1925 spomína mužskú homosexualitu v súvislosti s hlavnou postavou mladého Clyda Griffithsa, ktorý si nájde prácu ako hotelový sluha v miestnom americkom hoteli. Text v umeleckom kontexte je ukážkou homosexuality v americkej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia.

„ [...]Ako väčšinu takýchto hotelov často ho navštevovali chtiví a ctižiadostiví muži neurčitého veku a postavenia, ktorí sa tu zjavili aspoň raz, ak nie dva razy za deň v niektorú z rušných a zaujímavých hodín, aby si tak získali povesť svetákov, pôžitkárov, boháčov alebo ľudí s vkusom a vplyvom. A zanedlho po svojom nastúpení Clyde sa dozvedel od chlapcov, s ktorými sa stýkal a s ktorými zavše sedel na "skákavej lavičke", ako ju volali, že aj tu sa zjavuje a býva ten typ ľudí spoločensky zvrhlých, mravne rozvrátených a zo spoločnosti vylúčených, ktorí hľadajú a snažia sa získať chlapcov ako on, aby s nimi nadviazali akýsi druh zakázaných stykov. Časom ho aj upozornili na rozličné takéto zjavy. Clyde to spočiatku nevedel pochopiť a už len pri myšlienke na to mu bolo nanič. Ale dozvedel sa, že predsa len niektorí z chlapcov – najmä istý mladík, ktorý s ním vtedy nebol v tej istej smene – dali sa „nachytať“.[...][96] “
– Theodore Dreiser

Mestá a turistické strediská

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom minulého storočia sa začala uvoľňovať atmosféra v spoločnosti a začali vznikať štvrte pre homosexuálov v metropolách svetových miest a turistické letoviská. Amsterdam, Barcelona – El Raval, Berlín, Buenos Aires, Kapské Mesto, Kolín nad Rýnom, Londýn – Soho, Los Angeles - West Hollywood, Milano, Montreal, New York - Greenwich Village, Nice, Paríž – Le Marais, Rio de Janeiro, Sao Paulo, San Francisco – Castro, Sydney a Toronto. Medzi najznámejšie turistické gay strediská patria Ibiza, Key West, Maspalomas – Playa del Inglés, Mykonos a Sitges.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ homosexualita In Krátky slovník slovenského jazyka
  2. ↑ a b c d e f Sexual orientation, homosexuality and bisexuality [online]. web.archive.org, 2013-08-08, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. Archivované 2013-08-08 z originálu.
  3. ↑ a b Case No. S147999 in the Supreme Court of the State of California, In re Marriage Cases Judicial Council Coordination Proceeding No. 4365[...] – APA California Amicus Brief — As Filed [online]. [Cit. 2010-12-21]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f FRANKOWSKI, Barbara L.. Sexual Orientation and Adolescents. Pediatrics, 2004-06-01, roč. 113, čís. 6, s. 1827–1832. PMID: 15173519. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 0031-4005. DOI: 10.1542/peds.113.6.1827. (po anglicky)
  5. ↑ a b c d e f LAMANNA, Mary Ann; RIEDMANN, Agnes; STEWART, Susan D.. Marriages, Families, and Relationships: Making Choices in a Diverse Society. [s.l.] : Cengage Learning, 2014-01-17. Google-Books-ID: fofaAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 9781305176898. (po anglicky)
  6. ↑ LAMANNA, Mary Ann; RIEDMANN, Agnes; STEWART, Susan D.. Marriages, Families, and Relationships: Making Choices in a Diverse Society. [s.l.] : Cengage Learning, 2014-01-17. Google-Books-ID: fofaAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 9781305176898. (po anglicky)
  7. ↑ KERSEY-MATUSIAK, Gloria. Delivering Culturally Competent Nursing Care. [s.l.] : Springer Publishing Company, 2012-10. Google-Books-ID: X8O_wGedAYoC. Dostupné online. ISBN 9780826193810. (po anglicky)
  8. ↑ a b Rainbow SIG [online]. RC PSYCH ROYAL COLLEGE OF PSYCHIATRISTS, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ LÅNGSTRÖM, Niklas; RAHMAN, Qazi; CARLSTRÖM, Eva. Genetic and Environmental Effects on Same-sex Sexual Behavior: A Population Study of Twins in Sweden. Archives of Sexual Behavior, 2010-02-01, roč. 39, čís. 1, s. 75–80. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 1573-2800. DOI: 10.1007/s10508-008-9386-1. (po anglicky)
  10. ↑ "Therapies" to change sexual orientation lack medical justification and threaten health - Pan American Health Organization - Organización Panamericana de la Salud [online]. web.archive.org, 2012-05-23, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. Archivované 2011-01-13 z originálu.
  11. ↑ Resolution on Appropriate Affirmative Responses to Sexual Orientation Distress and Change Efforts [online]. https://www.apa.org, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ SIMON., LeVay,. Queer science : the use and abuse of research into homosexuality. Cambridge, Mass. : MIT Press, 1996. Dostupné online. ISBN 058500336X.
  13. ↑ Is Australia getting gayer—and how gay will we get? [online]. Roy Morgan, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online. Archivované 2020-06-30 z originálu. (po anglicky)
  14. ↑ Promundo [online]. [Cit. 2019-03-06]. Dostupné online. Archivované 2019-04-01 z originálu. (po anglicky)
  15. ↑ IFOP [online]. [Cit. 2019-03-06]. Dostupné online. (po francúzsky)
  16. ↑ ScienceDirect [online]. www.sciencedirect.com, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online.
  17. ↑ 1 in 2 young people say they are not 100% heterosexual | YouGov [online]. yougov.co.uk, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ 6ª Edición Barómetro CONTROL 2017 — "Los jóvenes y el sexo [online]. [Cit. 2019-03-06]. Dostupné online. Archivované 2020-11-06 z originálu.
  19. ↑ ROBERTS, Andrea L.; GLYMOUR, M. Maria; KOENEN, Karestan C.. Does Maltreatment in Childhood Affect Sexual Orientation in Adulthood?. Archives of sexual behavior, 2013-2, roč. 42, čís. 2, s. 161–171. PMID: 22976519 PMCID: PMC3535560. Dostupné online [cit. 2019-03-12]. ISSN 0004-0002. DOI: 10.1007/s10508-012-0021-9.
  20. ↑ Dve/Dvaja - Vzdelávaním proti homofóbii, informovanosťou k tolerancií.. Bratislava : Inštitút ľudských práv – Human Rights Institute, 2013. ISBN 978-80-971566-3-3.
  21. ↑ Same-sex Behavior Seen In Nearly All Animals, Review Finds [online]. ScienceDaily, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Homosexual behaviour in animals : an evolutionary perspective. Cambridge : Cambridge University Press, 2006. Dostupné online. ISBN 9780521864466.
  23. ↑ BAGEMIHL, Bruce. Biological Exuberance: Animal Homosexuality and Natural Diversity. [s.l.] : Macmillan, 1999-01-15. Google-Books-ID: 5CbRGV8AAIQC. Dostupné online. ISBN 9780312192396. (po anglicky)
  24. ↑ Biological Exuberance: Animal Homosexuality and Natural Diversity. - Free Online Library [online]. www.thefreelibrary.com, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online.
  25. ↑ HOCHEL, Braňo. Slovník slovenského slangu. 1. vyd. Bratislava : HEVI, 1993. 187 s. ISBN 80-85518-05-8. S. 53, 54, 55, 86, 104, 138, 162.
  26. ↑ ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 30, 81, 209, 214, 220, 266.
  27. ↑ teplý. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 768.
  28. ↑ teplý. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 514.
  29. ↑ buzerant. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  30. ↑ buzík. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  31. ↑ VALENTOVÁ, Iveta. Priezvisko Buzna – je hanlivé alebo nie?. Kultúra slova (Bratislava; Martin: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV; Matica slovenská – Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine), 2017, roč. 51, čís. 1, s. 10-17. Dostupné online [cit. 2019-03-11]. ISSN 0023-5202.
  32. ↑ homoš. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  33. ↑ http://slovniky.korpus.sk/
  34. ↑ Rozhovor s prezidentkou francúzskeho občianskeho hnutia La Manif pour tous (LMPT), Ludovine de La Rochére http://www.radio7.sk/aktuality/175[nefunkčný odkaz]
  35. ↑ OBŠITNÍK, Lukáš. FOTOGALÉRIA: Proliferi vytvorili najväčšiu slovenskú demonštráciu od Nežnej revolúcie. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2013-09-23. Dostupné online [cit. 2020-04-01]. ISSN 1336-720X.
  36. ↑ DAVIES, Lizzy. Pope Francis signals openness towards gay priests. The Guardian, 2013-07-29. Dostupné online [cit. 2019-10-22]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  37. ↑ Pope: Who am I to judge gay people?. BBC, 2013-07-29. Dostupné online [cit. 2019-10-22]. (po anglicky)
  38. ↑ a b Case No. S147999 in the Supreme Court of the State of California, In re Marriage Cases Judicial Council Coordination Proceeding No. 4365, Application for leave to file brief amici curiae in support of the parties challenging the marriage exclusion, and brief amici curiae of the American Psychological Association, California Psychological Association, American Psychiatric Association, National Association of Social Workers, and National Association of Social Workers, California Chapter in support of the parties challenging the marriage exclusion
  39. ↑ Lynne Lamberg, JAMA (Journal of the American Medical Association) contributor JAMA: Gay Is Okay With APA (American Psychiatric Association) Archivované 2010-03-24 na Wayback Machine
  40. ↑ [1] Pravdepodobnosť nákazy vírusom HIV u homosexuálov je 19-násobne vyššia, 4.08.2008
  41. ↑ [2] Gay and Bisexual Men's Health, Viral Hepatitis
  42. ↑ [http://sti.bmj.com/content/early/2013/07/03/sextrans-2012-050980.full HPV vaccine acceptability among men: a systematic review and meta-analysis
  43. ↑ [3] Vylúčenie mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi, z možnosti darovať krv môže byť odôvodnené so zreteľom na situáciu v dotknutom členskom štáte
  44. ↑ [4] Blood Donations from Men Who Have Sex with Other Men Questions and Answers
  45. ↑ Higher Risk of Mental Health Problems for Homosexuals http://psychcentral.com/lib/higher-risk-of-mental-health-problems-for-homosexuals/
  46. ↑ Byrd, A. Dean. “Conjugal marriage fosters healthy human and societal development.” What’s the Harm (2008): 3-26.
  47. ↑ Elizabeth Short, Damien W. Riggs, Amaryll Perlesz, Rhonda Brown, Graeme Kane: Lesbian, Gay, Bisexual and Transgender (LGBT) Parented Families – A Literature Review prepared for The Australian Psychological Society [online]. [Cit. 2010-08-18]. Dostupné online. Archivované 2011-03-04 z originálu.
  48. ↑ Children's Development of Social Competence Across Family Types
  49. ↑ Canadian Psychological Association: Brief presented to the Legislative House of Commons Committee on Bill C38 By the Canadian Psychological Association June 2, 2005. Archivované 2012-10-13 na Wayback Machine
  50. ↑ Michael Lamb, Ph.D.: Affidavit – United States District Court for the District of Massachusetts (2009)
  51. ↑ American Psychological Association: Lesbian & Gay Parenting
  52. ↑ Affidavit of Michael Lamb, Ph.D. United States District Court for the district of Massachusetts, civil action no. 1:09-cv-10309
  53. ↑ Facts About Homosexuality and Child Molestation [online]. [Cit. 2010-08-18]. Dostupné online. Archivované 2010-04-19 z originálu.
  54. ↑ Stanowisko polskiego Towarzystwa seksuologicznego. 30. 6. 2006
  55. ↑ Royal College of Psychiatrists' statement on sexual orientation [online]. [Cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  56. ↑ Answers to Your Questions. For a Better Understanding of Sexual Orientation & Homosexuality [online]. [Cit. 2019-03-08]. Dostupné online.
  57. ↑ C., Perrin, Ellen. Sexual orientation in child and adolescent health care. New York : Kluwer Academic/Plenum Publishers, 2002. Dostupné online. ISBN 0306467615.
  58. ↑ Study of gay brothers may find clues about sexuality - Chicago Tribune [online]. web.archive.org, 2008-10-23, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online. Archivované 2008-10-23 z originálu.
  59. ↑ Church Times - How much is known about the origins of homosexuality? [online]. web.archive.org, 2010-04-06, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online. Archivované 2010-04-06 z originálu.
  60. ↑ NGUN, Tuck C.; VILAIN, Eric. The biological basis of human sexual orientation: is there a role for epigenetics?. Advances in Genetics, 2014, roč. 86, s. 167–184. PMID: 25172350. Dostupné online [cit. 2019-03-07]. ISSN 0065-2660. DOI: 10.1016/B978-0-12-800222-3.00008-5.
  61. ↑ BALTER, Michael. BEHAVIORAL GENETICS. Can epigenetics explain homosexuality puzzle?. Science (New York, N.Y.), 2015-10-09, roč. 350, čís. 6257, s. 148. PMID: 26450189. Dostupné online [cit. 2019-03-07]. ISSN 1095-9203. DOI: 10.1126/science.350.6257.148.
  62. ↑ Epigenetic Algorithm Accurately Predicts Male Sexual Orientation | ASHG [online]. www.ashg.org, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  63. ↑ MARR, Bernard. The AI That Predicts Your Sexual Orientation Simply By Looking At Your Face [online]. Forbes, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  64. ↑ GAVRILETS SERGEY; RICE WILLIAM R. Genetic models of homosexuality: generating testable predictions. Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences, 2006-12-22, roč. 273, čís. 1605, s. 3031–3038. Dostupné online [cit. 2019-03-15]. ISSN 0962-8452. DOI: 10.1098/rspb.2006.3684.
  65. ↑ PsycNET [online]. psycnet.apa.org, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  66. ↑ PILLARD, Richard C.; BAILEY, J. Michael. A Genetic Study of Male Sexual Orientation. Archives of General Psychiatry, 1991-12-01, roč. 48, čís. 12, s. 1089–1096. Dostupné online [cit. 2019-03-15]. ISSN 0003-990X. DOI: 10.1001/archpsyc.1991.01810360053008. (po anglicky)
  67. ↑ COGHLAN, Andy. What do the new ‘gay genes’ tell us about sexual orientation? [online]. New Scientist, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  68. ↑ SOH, Debra W.. Cross-Cultural Evidence for the Genetics of Homosexuality [online]. Scientific American, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  69. ↑ TERRY, Jennifer. “UNNATURAL ACTS” IN NATUREThe Scientific Fascination with Queer Animals. GLQ: A Journal of Lesbian and Gay Studies, 2000-04-01, roč. 6, čís. 2, s. 151–193. Dostupné online [cit. 2019-03-15]. ISSN 1064-2684. DOI: 10.1215/10642684-6-2-151. (po anglicky)
  70. ↑ PARK, Dongkyu; CHOI, Dongwook; LEE, Junghoon. Male-like sexual behavior of female mouse lacking fucose mutarotase. BMC Genetics, 2010-07-07, roč. 11, čís. 1, s. 62. Dostupné online [cit. 2019-03-15]. ISSN 1471-2156. DOI: 10.1186/1471-2156-11-62.
  71. ↑ REGALADO, Antonio. Genes linked to being gay may help straight people get more sex [online]. MIT Technology Review, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  72. ↑ IEMMOLA, Francesca; CAMPERIO CIANI, Andrea. New evidence of genetic factors influencing sexual orientation in men: female fecundity increase in the maternal line. Archives of Sexual Behavior, 2009-6, roč. 38, čís. 3, s. 393–399. PMID: 18561014. Dostupné online [cit. 2019-03-07]. ISSN 1573-2800. DOI: 10.1007/s10508-008-9381-6.
  73. ↑ Ex-gay research : analyzing the Spitzer study and its relation to science, religion, politics, and culture. New York : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 156023556X.
  74. ↑ MA, Jeffry G. Ford; LP. Healing Homosexuals: A Psychologist's Journey Through the Ex-Gay Movement and the Pseudo-Science of Reparative Therapy. Journal of Gay & Lesbian Psychotherapy, 2002-04-17, roč. 5, čís. 3-4, s. 69–86. Dostupné online [cit. 2019-03-16]. ISSN 0891-7140. DOI: 10.1300/J236v05n03_06.
  75. ↑ Controlling Desires: Sexual Orientation Conversion and the Limits of Knowledge and Law [online]. [Cit. 2019-03-16]. Dostupné online. Archivované 2017-09-19 z originálu.
  76. ↑ JSTOR [online]. African Studies Companion Online, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
  77. ↑ Homosexuality : research implications for public policy. Newbury Park : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 0803937644.
  78. ↑ Youth in the Crosshairs: the Third Wave of Ex-gay Activism [online]. [Cit. 2019-03-16]. Dostupné online. Archivované 2007-06-05 z originálu.
  79. ↑ The Pseudo-science of Sexual Orientation Conversion Therapy [online]. [Cit. 2019-03-16]. Dostupné online. Archivované 2018-01-07 z originálu.
  80. ↑ a b Object moved [online]. www.apa.org, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  81. ↑ a b Object moved [online]. www.apa.org, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  82. ↑ JAMES E. PHELAN, NEIL WHITEHEAD, PHILIP M. SUTTON. What Research Shows:NARTH’s Response to the APA Claims on Homosexuality [online]. 2009, [cit. 2019-03-12]. Dostupné online.
  83. ↑ Katechizmus Katolíckej Cirkvi - ČISTOTA A HOMOSEXUALITA [online]. www.katechizmus.sk, [cit. 2019-03-12]. Dostupné online.
  84. ↑ Katechizmus katolíckej Cirkvi - Čistota a homosexualita, odstavec 2357 [online]. www.katechizmus.sk, [cit. 2019-04-01]. Dostupné online.
  85. ↑ Celebrities Who Have Left a Gay Lifestyle [online]. Joseph Nicolosi - Reparative Therapy®, [cit. 2019-03-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  86. ↑ VORIS, Michael. Limiting God [online]. www.churchmilitant.com, [cit. 2019-03-12]. Dostupné online. Archivované 2019-04-01 z originálu. (po anglicky)
  87. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-09-16]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  88. ↑ The Newly Refurbished Michael Johnston, Ex-Gay Watch
  89. ↑ ‘Moral Failing’: Michael Johnston, Kerusso Ministries Ex-Gay Watch
  90. ↑ Conversion therapy leader for 2 decades, McKrae Game disavows movement he helped fuel by Michael Majchrowicz (Aug 30, 2019 Updated Aug 31, 2019) The Post and Courier.
  91. ↑ 'Conversion Therapy' Viewed as 'Quackery' by Gay Man Who Lived It by Avianne Tan, ABC News Apr 10, 2015, 3:45 PM ET
  92. ↑ John Paulk, former Christan ex-gay spokesman recants and apologizes, Washington Post
  93. ↑ Patients & Families [online]. www.psychiatry.org, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  94. ↑ a b c d Môže zahŕnať aktuálne zákonné úpravy, či súdne rozhodnutia, ktoré zavádzajú právne uznanie zväzkov rovnakého pohlavia, ale ktoré ešte nie sú účinné.
  95. ↑ Brockhaus in 15 Bänden. Leipzig, Mannheim: F. A. Brockhaus 2002-2006. Permanent aktualisierte Online-Auflage.Verlag: © Brockhaus in der Wissenmedia
  96. ↑ DREISER, Theodore. Americká tragédia. Bratislava : Tatran, 1977. Kapitola 7, s. 48 – 49.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homosexualita&oldid=7906121“