Jupiter Icy Moons Explorer
 |
Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |
 |
| Jupiter Icy Moons Explorer | |
| planetárna sonda | |
 Vizualizácia sondy pri Jupiteri | |
| Prevádzkovateľ | ESA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | Airbus Defense and Space |
| Družica | Jupitera, Ganymeda (plánovaná) |
| Dátum vstupu na orbitu | júl 2031 (plánovaný) |
| Dátum štartu | 14. apríl 2023 12:14 UTC (14:14 SELČ) |
| Nosná raketa | Ariane 5 |
| Kozmodróm | Kourou, rampa ELA-3 |
| Trvanie misie | 8 rokov (prelet) 3,5 roka (výskum) |
| Zánik | 2035 (plánovaný) |
| COSPAR ID | 2023-053A (56176) |
| Hmotnosť | 2 420 kg (suchá) 3 650 kg (manévr. palivo) 6 070 kg (štartovacia) |
| Rozmery | 4,09 x 2,86 x 4,35 m (štartovacia konfigurácia) 16,8 x 27,1 x 13,7 m (prevádzková konfigurácia) |
| Energia | 850 W [1] |
Jupiter Icy Moons Explorer (skratka JUICE) je planetárna sonda, vyvinutá Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a spoločnosťou Airbus Defense and Space ako hlavným dodávateľom. Cieľom misie je štúdium troch z galileovských mesiacov planéty Jupiter – Ganymede, Kalisto a Európa, o ktorých sa predpokladá, že majú pod povrchovou ľadovou kôrou značné množstvo tekutej vody, čo z nich robí potenciálne obývateľné prostredie.[2][3] Štvrtý galileovský mesiac, vulkanicky aktívny Io, nie je ľadovým mesiacom a nebude predmetom výskumu.[3]
Štart rakety Ariane 5 so sondou prebehol 14. apríla 2023 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane, následne bolo potvrdené navedenie na správnu dráhu, odpojenie od druhého stupňa, stabilizácia orientácie, príjem signálu zo sondy pozemnou stanicou a rozloženie oboch krídel solárnych panelov.[4][5]
Na obežnú dráhu Jupitera má sonda vstúpiť v júli 2031, po štyroch gravitačných manévroch (prelet okolo sústavy Mesiac-Zem v auguste 2024, Venuše v auguste 2025, Zeme v septembri 2026 a znova v januári 2029) a ôsmich rokoch letu.[6] V decembri 2034 má potom vstúpiť na obežnú dráhu okolo Ganymeda[6] a stať sa tak prvým umelým telesom, ktoré bude obiehať iný než zemský mesiac.[2] V roku 2035, po vyčerpaní väčšiny zásob manévrovacieho paliva, má byť misia ukončená nárazom na povrch Ganymeda.[7]
Misia bude prebiehať súbežne s misiou NASA Europa Clipper, špecializovanou na výskum mesiaca Európa, ktorá má štartovať v roku 2024.[8]
Náklady na celý životný cyklus misie sú v roku 2023 odhadované na približne 1,5 miliardy eur.[7]
Prístrojové vybavenie
[upraviť | upraviť zdroj]
JANUS (Jovis, Amorum ac Natorum Undique Scrutator)
- optický kamerový systém na sledovanie morfológie a procesov na povrchu mesiacov a mapovanie oblačnosti Jupitera. Disponuje 13 filtrami, zorné pole je 1,3 ° a pri snímkovaní z obežnej dráhy Ganymedu bude mať rozlíšenie až 2,4 m, pri Jupiteri približne 10 km.[9]
MAJIS (Moons and Jupiter Imaging Spectrometer)
- zobrazovací spektrometer vo viditeľnom a infračervenom spektre (vlnové dĺžky 0,4 – 5,7 μm so spektrálnym rozlíšením 3 – 7 nm) na pozorovanie javov v atmosfére Jupitera a charakteristiku ľadu a minerálov na povrchu mesiacov. Priestorové rozlíšenie bude do 25 m na Ganymede a približne 100 km na Jupiteri.[9]
UVS (UV Imaging Spectrograph)
- ultrafialový zobrazovací spektrograf na charakterizáciu zloženia a dynamiky exosfér ľadových mesiacov, štúdium polárnych žiar Jupitera a skúmanie zloženia a štruktúry vrchných vrstiev jeho atmosféry.[9]
SWI (Sub-millimeter Wave Instrument)
- mikrovlnný spektrometer na skúmanie teplotnej štruktúry, zloženia a dynamiky atmosféry Jupitera, ako aj exosféry a povrchu ľadových mesiacov.[9]
GALA (Ganymede Laser Altimeter)
- laserový výškomer na štúdium slapovej deformácie Ganymedu a topografie povrchov ľadových mesiacov.[9]
RIME (Radar for Icy Moons Exploration)
- ľadom prenikajúci radar na štúdium podpovrchovej štruktúry ľadových mesiacov až do hĺbky približne 9 km.[9]
J-MAG (JUICE-Magnetometer)
- magnetometer na štúdium magnetického poľa Jupitera a jeho interakcií s magnetickým poľom Ganymeda a na štúdium podpovrchových oceánov ľadových mesiacov.[9]
PEP (Particle Environment Package)
- sada šiestich senzorov na charakterizáciu plazmového prostredia systému Jupitera.[9]
RPWI (Radio and Plasma Wave Investigation)
- zariadenie pre výskum rádiových emisií a plazmového prostredia Jupitera a ľadových mesiacov pomocou sady senzorov.[9]
3GM (Gravity and Geophysics of Jupiter and Galilean Moons)
- prístroj na štúdium gravitačného poľa Ganymedu, rozsah podpovrchových oceánov na ľadových mesiacoch a štruktúru atmosféry a ionosféry Jupitera a jeho mesiacov. Zahŕňa KaT – transpondér v pásme Ka (27 – 40 GHz resp. 11,1 – 7,5 mm), USO – ultrastabilný oscilátor a HAA – akcelerometer s vysokou presnosťou.[9]
PRIDE (Planetary Radio Interferometer and Doppler Experiment)
- experiment s využitím interferometrie s veľmi dlhou základňou (VLBI), prijímaním odrazu špecifických rádiových signálov pre výskum gravitačných polí Jupitera a ľadových mesiacov.[9]
RADEM (Radiation-hard Electron Monitor)
- radiačný monitor na zaznamenávanie tokov elektrónov, protónov a ťažkých iónov v systéme Jupitera.[10]
Slovenská participácia
[upraviť | upraviť zdroj]Vedeckí pracovníci Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach vyvinuli antikoincidenčný modul (Anti-Coincidence Module, ACM), ktorého úlohou je detekcia zásahov vysokoenergetickými časticami. Je súčasťou švédskeho modulu Particle Environment Package (PEP) a má slúžiť na indikáciu zhoršenej presnosti iných meraní modulov sondy pri preletoch intenzívnymi radiačnými pásmi, prítomnými v dôsledku silného magnetického poľa Jupitera.[11][12]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Trajektória
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
-
a voči Ganymedu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Juice spacecraft specs [online]. ESA, [cit. 2023-04-16]. Dostupné online.
- ↑ a b CLARK, Stuart. ‘It’s like finding needles in a haystack’: the mission to discover if Jupiter’s moons support life. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2023-03-05. Dostupné online [cit. 2023-04-13]. ISSN 0261-3077.
- ↑ a b Selection of the L1 mission [online]. ESA, 2012-04-17, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ Live coverage: Ariane 5 rocket counting down to launch with Europe’s first mission to Jupiter [online]. spaceflightnow.com, 2023-04-13, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Odložené starty Falconu a Ariane 5. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-04-13. Dostupné online [cit. 2023-04-14].
- ↑ a b Juice’s journey and Jupiter system tour [online]. ESA, 2022-03-29, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ a b RAINBOW, Jason. Europe’s Jupiter-bound JUICE spacecraft is ready for April launch. SpaceNews (Boulder, Colorado: Pocket Ventures), 2023-01-20. Dostupné online [cit. 2023-04-16]. ISSN 1046-6940.
- ↑ O'CALLAGHAN, Jonathan. At Jupiter, JUICE and Clipper Will Work Together in Hunt for Life. Scientific American, 2023-02-16. Dostupné online [cit. 2023-04-13].
- ↑ a b c d e f g h i j k JUICE : Science Payload [online]. ESA science & technology, [cit. 2023-04-16]. Dostupné online.
- ↑ Juice's RADiation-hard Electron Monitor (RADEM) [online]. ESA, 2023-04-06, [cit. 2023-04-16]. Dostupné online.
- ↑ ČIŽMÁRIKOVÁ, Katarína. Košickí vedci sa podieľajú na vesmírnej misii k Jupiteru [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2020-07-03, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ HODÁS, Martin. Slovenský detektor letí na miliardovej družici k Jupiteru. Akú dôležitú úlohu má (rozhovor). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-04-12. Dostupné online [cit. 2023-04-18].
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jupiter Icy Moons Explorer
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- JUICE na webe ESA
- JUICE na webe ESA science & technology
- Sonda JUICE se vydává k Jupiteru: Co přinese první vlajková loď ESA? – popis cieľov a prístrojového vybavenia sondy na webe Astro.cz (po česky)
- Záznam komentovaného prenosu zo štartu na webe Kosmonautix.cz (po česky)
- Články, týkajúce sa JUICE na webe Kosmonautix.cz (po česky)
- Články, týkajúce sa JUICE na webe Astro.cz (po česky)