Leónidas II.
| Leónidas II. | |
| kráľ Sparty | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Agiovci |
| Panovanie | 254 pred Kr. – 244 pred Kr. a 243 pred Kr. – 235 pred Kr. |
| Predchodca | Areus II. |
| Nástupca | od roku 244 pred Kr. Kleombrotos II. od roku 235 pred Kr. Kleomenes III. |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo | |
| Otec | Kleonymos |
Leónidas II. (starogr. Λεωνίδας B) bol kráľ Sparty od roku 254 pred Kr. do roku 235 pred Kr. Pochádzal z kráľovského rodu Agiovcov. Jeho spolukráľmi z kráľovskeho rodu Eurypontovcov boli Eudamidas II. (275 – 245 pred Kr.), Agis IV. (245 – 241 pred Kr.) a Eudamidas III. (241 – 228 pred Kr.).
Po smrti mladého kráľa Area II., ktorému bol poručníkom, sa Leónidas II. ako jeho jediný príbuzný z kráľovského rodu Agiovcov stal jeho nástupcom, aj napriek tomu, že bol synom zradcu Kleonyma a svoju mladosť prežil v zahraničí. Návyky, ktoré si priniesol hlavne zo Seleukovskej ríše sa už veľmi neodlišovali od života v Sparte. Sparta sa zmenila a tento proces prebiehal už dlhšie. Striktné dodržiavanie Lykurgovych zákonov boli už minulosťou. Majetková diferenciácia sa začala v Sparte neskôr ako v iných gréckych štátoch, ale jej priebeh bol v Sparte rýchlejší a bolestivejší. Bohatstvo sa sústredilo v rukách neveľkého počtu ľudí. Obyvateľov považovaných za pravých Sparťanov podľa slov historika Plutarcha ostalo len sedemsto a tých čo vlastnili pôdu a mali dedičný majetok len asi sto.
V roku 245 pred Kr. sa Leónidovým spolukráľom z rodu Eurypontovcov stal Agis IV., ktorý si zaumienil pomery radikálne zmeniť. Zavrhoval bohatstvo a prepych a idealizoval staré Lykurgove zriadenie. Reformy, ktoré sa snažil uviesť do života sa však stretli s odporom konzervatívcov na čele s eformi a kráľom Leónidom. Keď došlo na hlasovanie väčšinou jedného hlasu vyhrali odporcovia reformy. Agis sa ale nevzdal, pomocou svojho váženého strýka efora Lysandra si zaobstaral prekvapujúci "dôkaz", že podľa odhalenia Delfskej veštiarne kráľ Leónidas nebol Sparťan, ale synom nejakého macedónskeho vojaka a barbarskej ženy. Dosiahol, že sa efori museli vzdať úradu a kráľ Leónidas trónu. Po týchto opatreniach gerúzia zákon schválila, ale nie v plnom znení a rozsahu. Agis sa musel uspokojiť s rozhodnutím o zrušení dlhov a ako napísal historik Plutarchos "I znesené boli na agoru úpisy dané dlžníkmi, všetky zložené na jednu hromadu a spálené."
Leónidas na to opustil v sprievode svojej dcéry Chilonis Spartu a zať Kleombrotos sa stal jeho nástupcom. Spolukráľ Agis na požiadanie vodcu Achájskeho spolku Aráta (ku čomu ich zaväzovala spojenecká zmluva) musel odísť pomôcť v bojoch proti Aitólčanom. Počas jeho neprítomnosti sa odporcom reformy podarilo znovu dosadiť na trón Leónida. Po návrate z vojenskej výpravy kráľa Agida odvliekli do väzenia a po rozhodnutí nových eforov popravili.
V roku 235 pred Kr. kráľ Leónidas zomrel a spartský trón obsadil jeho syn Kleomenes, ktorý sa oženil s vdovou Agiatis po kráľovi Agidovi.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Plutarchos, Agis
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)
Leónidas II.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Areus II. |
kráľ 254 pred Kr. – 244 pred Kr. |
Nástupca Kleombrotos II. |
Leónidas II.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Kleombrotos II. |
kráľ 243 pred Kr. – 235 pred Kr. |
Nástupca Kleomenes III. |