Radón

Tlak pary
Radón; (radon)
	astát ← radón
	Periodická tabuľka
	6. perióda, 18. skupina, blok p
	vzácne plyny, nekovy
Vzhľad
	bezfarebný plyn
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(222) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d10 6s2 6p6
Kovalentný polomer	150 pm
Van der Waalsov pol.	220 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,2 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 1 037 kJ.mol−1
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	plynné
Hustota	9,73x10−3 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 202 K)	4,4 kg·dm−3
Teplota topenia	202 K (−71,15 °C)
Teplota varu	211,3 K (−61,85 °C)
Kritický bod	377 K; 6,28 MPa
Sk. teplo topenia	3,247 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	18,10 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	20,786 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Tep. vodivosť	3,61 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS	10043-92-2
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému radón.
	Chemický portál

Radón (radon) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rn a protónové číslo 86. Je to najťažší prvok v skupine vzácnych plynov. Je rádioaktívny, a nemá žiadny stabilný izotop.

Fyzikálno-chemické vlastnosti

Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Vzniká ako produkt rádioaktívneho rozpadu rádia a uránu a vďaka svojej nestálosti zaniká ďalším radioaktívnym rozpadom. Poznáme približne 20 nestabilných izotopov radónu. Chemické zlúčeniny tvorí iba zriedkavo s fluórom, chlórom a kyslíkom, podobne ako kryptón a xenón.^[1] Radón je veľmi dobre rozpustný vo vode (51% svojho objemu), ale lepšie sa rozpúšťa v nepolárnych organických rozpúšťadlách. Pri veľmi nízkych teplotách sa dá zachytiť na aktívnom uhlí.^[2]

Radón sa podobne ako ostatné vzácne plyny ionizuje, a v ionizovanom stave žiari. Dalo by sa to využívať pri výrobe osvetlenia, ale nie je to možné kvôli vysokej radioaktivite. Vydáva jasné biele svetlo.

História

Tento prvok bol objavený v roku 1900 Friedrichom Ernstom Dornom pri skúmaní rozpadu rádia, a bol nazvaný ako rádiová emanácia. William Ramsay charakterizoval rádiovú emanáciu v roku 1910, určil hustotu a atómovú hmotnosť a navrhol názov Niton - NT. Meno sa ešte niekoľkokrát zmenilo, ale v roku 1923 sa schválil názov Radón.

Literatúra

Geochemický atlas Slovenskej republiky. Časť IV: Daniel, J., Lučivjanský, L., Stercz, M.: Prírodná rádioaktivita hornín. Bratislava, Uranpres, 1996, ISBN 80-85314-77-0
AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.Russian Chemical Reviews. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12 – 20

Referencie

↑ AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.Russian Chemical Reviews. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12 – 20
↑ AL-AZMI, D. et al.. Radon adsorbed in activated charcoal—a simple and safe radiation source for teaching practical radioactivity in schools and colleges.Phys. Educ.. 2012, roč. 47, čís. 4, s. 471 – 475. Dostupné online