Radikálna občianska únia
| Radikálna občianska únia | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | UCR |
| Založenie | 26. jún 1891 |
| Predseda | Alfredo Cornejo |
| Podpredseda | Gerardo Morales Ricardo Colombi Federico Storani |
| Poslancov | 13 (senát) 44 (poslanecká snemovňa) |
| Ideológie | Radikalizmus Sociálna demokracia Sociálny liberalizmus |
| Politické spektrum | Centrizmus Ľavý stred |
| Počet členov | 1 992 472 (2017)[1] |
| Medzinárodné organizácie | |
| Medzinárodné organizácie | Socialistická internacionála |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Juventud Radical |
| Sídlo | Adolfo Alsina 1786, Buenos Aires |
| Farby | biela, červená |
| Web | oficiálna stránka |
Radikálna občianska únia[2] alebo Radikálny občiansky zväz[3] (špa. Unión Cívica Radical, v skratke UCR) je argentínska centristická až stredoľavá politická strana. Patrí medzi tradičné a najvýznamnejšie politické strany v Argentíne, založená bola 26. júna 1891 a je tak najstaršou stále aktívnou politickou stranou v krajine. Strana vznikla odštiepením časti členov strany Občianska únia na čele s Leandrom Alemom.[2]
Historicky najvýznamnejšími predstaviteľmi strany sú jej zakladateľ Leandro Alem, neskôr hlavne bývalí prezidenti Hipólito Yrigoyen (prvý demokraticky zvolený prezident v dejinách krajiny) a Marcelo Torcuato de Alvear. Strana sa neskôr pod vplyvom udalostí v krajine delila na rôzne frakcie, neskôr sa dokonca rozdelila na viacero menších strán, pričom aj z týchto následne v Argentíne vládlo niekoľko prezidentov ako Arturo Frondizi, José María Guido a Arturo Umberto Illia. Z posledného obdobia patria medzi najvýznamnejších predstaviteľov Ricardo Balbín (dlhoročný líder strany a opozície z druhej polovice 20. storočia), pochádzal z nej aj prvý demokraticky zvolený prezident po páde poslednej vojenskej chunty v roku 1983 Raúl Alfonsín. Posledným členom strany na čele Argentíny bol Fernando de la Rúa.[4]
Strana mala veľký podiel na uzákonení všeobecného volebného práva pre všetkých občanov Argentíny v roku 1912, vďaka čomu sa mohli v krajine konať skutočne demokratické a slobodné voľby.[5] V čase vlády Juana Peróna patrila medzi hlavných predstaviteľov opozície. V súčasnosti je súčasťou širšej koalície strán Zmeňme to, teda Cambiemos, ktorú vedie prezident Argentíny Mauricio Macri.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Cámara Nacional Electoral_Partidos de Orden Nacional [online]. electoral.gob.ar, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
- ↑ a b CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 164
- ↑ Alfonsín Foulkes, Raúl [online]. beliana.sav.sk, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Qué es la UCR [online]. ucr.org.ar, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ La Ley Sáenz Peña y la frágil transición hacia la Argentina democrática [online]. conicet.gov.ar, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Plataforma Electoral Cambiemos [online]. ucr.org.ar, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |