Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
Suchý vrch | |
vrch | |
Suchý vrch vľavo
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okresy | Spišská Nová Ves, Rožňava |
Obce | Smižany, Stratená |
Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
Podcelok | Slovenský raj |
Povodia | Hornád, Hnilec |
Nadmorská výška | 1 121,5 m n. m. |
Súradnice | 48°53′24″S 20°23′33″V / 48,8901°S 20,3926°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po červenej z rázc. Geravy (traverz) |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Suchý vrch[1] (1 121,5 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Dedinky, približne 7 km severne od Dobšinej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[4] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Spišská Nová Ves a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Smižany a Stratená.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Dedinky a juhovýchodne ležiace Mlynky, juhozápadne sa nachádza Stratená, severne Hrabušice a východne Novoveská Huta, Hnilec a Hnilčík.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Suchý vrch leží v severozápadnej časti planiny Geravy, v centre Slovenského raja. Severovýchodné svahy klesajú do údolia Bieleho potoka, ktorý odvádza vodu z tejto oblasti do Hornádu, západné svahy klesajú do rokliny Malé Zajfy, ktorou odteká voda Vráblovským potokom do Hnilca. Severným smerom sa nachádza Bykárka (1 058 m n. m.), východným Zadný Turník (933 m n. m.), Červená skala (1 109 m n. m.), Holý kameň (1 107 m n. m.), Hýľ (1 158 m n. m.), Haniskova (1 161 m n. m.) a Veľká Knola (1 266 m n. m.), južným Kráľova hoľa (1 072 m n. m.), Dobšinský kopec (974 m n. m.) a Gačovská skala (1 113 m n. m.) a západným Marčeková (1 101 m n. m.), Havrania skala (1 153 m n. m.) a Cigánka (1 137 m n. m.).[3] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu a blízkych Volovských vrchov, nezriedka však aj Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou a Stolické vrchy.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no západne prechádza červeno značený chodník z lokality Geravy na rázc. Glac.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- ↑ a b c Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Spišsko-gemerský kras
- Slovenský raj (geomorfologický podcelok)
- Národný park Slovenský raj
- Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase