Suomenlinna
| Fortress of Suomenlinna* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| pohľad na pevnosť | |
| Štát |  Fínsko
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | iv |
| Identifikačné č. | 583 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| Súradnice | 60°8′49.99″S 24°59′13.99″V / 60,1472194°S 24,9872194°VSúradnice: 60°8′49.99″S 24°59′13.99″V / 60,1472194°S 24,9872194°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1991 (15. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Suomenlinna (predtým Viapori, po švédsky Sveaborg) je námorná obranná pevnosť, rozkladajúca sa na ôsmich dodnes obývaných ostrovoch pred vjazdom do fínskeho hlavného mesta Helsinki. Má súčasne aj štatút predmestia Helsiniek. Päť ostrovov (Kustaanmiekka, Pikku Mustasaari, Iso Mustasaari, Länsi-Mustasaari a Susisaari) je spojených niekoľkými mostami (ďalšie tri sú Särkkä, Lonna a Pormestarinluodot). Plocha všetkých ostrovov je 0,8 km², žije tu približne 850 obyvateľov.
Dnešný názov Suomenlinna (po slovensky Fínsky hrad) dostala pevnosť až po získaní nezávislosti roku 1918, dovtedy sa používal švédsky názov Sveaborg (po slovensky Švédsky hrad).
Myšlienka vybudovať pevnosť vznikla roku 1721 po podpise Nystadskej zmluvy. Pevnosť začali budovať roku 1748 (Fínsko bolo v tom čase ešte súčasťou švédskeho kráľovstva), keď Peter Veľký založil Petrohrad a pevnosť Kronštadt a začal si tým nárokovať vplyv v Baltickom mori. Vďaka svojmu významu sa často nazývala Gibraltárom severu. Pri obsadení Fínska ruskou armádou 1808 pripadla pevnosť Rusku až po dohodnutej kapitulácii.
Ostrovy, ktoré sú veľmi ľahko prístupné z Helsink, sú obľúbeným turistickým cieľom; na ostrovoch existuje niekoľko múzeí (čiastočne vo voľnej prírode), mnoho umelcov tu má svoje štúdiá.
Roku 1991 bol komplex stavieb zaradený na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suomenlinna
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|  | |