Preskočiť na obsah

Vladimir Georgijevič Sorokin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladimir Georgojevič Sorokin
Vladimir Georgijevič Sorokin
Osobné informácie
Narodenie7. august 1955 (69 rokov)
 Bykovo, Moskovská oblasť, Rusko
Dielo
Literárne hnutiepostmodernizmus
Odkazy
Vladimir Georgijevič Sorokin na srkn.ru
Spolupracuj na CommonsVladimir Georgijevič Sorokin
(multimediálne súbory na commons)

Vladimir Georgijevič Sorokin, rus. Владимир Георгиевич Сорокин (* 7. august 1955) je ruský spisovateľ, dramatik a scenárista, predstaviteľ súčasnej postmoderny. Patrí k najpopulárnejším predstaviteľom modernej ruskej literatúry.

Jeho prvý debut bol v roku 1972 keď publikoval v známom priemyselnom časopise. V roku 1977 ukončil štúdium s titulom inžinier v oblasti naftového priemyslu. Po skončení školy sa začal venovať maľovaniu a súčasnému umeniu. Ilustroval viac ako 50 kníh. Literárne známym sa stal v polovici 80. rokov 20. storočia. Vo svojich románoch sa zaoberá súčasnou ruskou spoločnosťou a drsným zobrazovaním jej problémov.

V októbri 2009 bol hosťom Žilinského literárneho festivalu. [1]

Pre svoju politickú kritiku Vladimira Putina[2] býva terčom protestov mládežníckych hnutí Naši a Iduščije vmeste (Putinova mládež). Zorganizovali aj verejné ničenie jeho kníh.[3] Býva kritizovaný aj za pornografické scény a nadávanie vo svojich knihách.

Vybraná biografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1995 - Tridsiata Marinina láska
  • 1999 - Belasá Slanina (čes. vydanie Tekuté sádlo) - kritika pročínsky orientovaného Ruska
  • 2001 - Srdcia štyroch (slov. vydanie, Kalligram 2009)
  • 2002 - Ľad, (slov. vydanie, Kalligram 2008) - antiutópia zo súčasného Ruska
  • 2006 - Opričníkov deň, (slov. vydanie, Kalligram 2008) - antiutopická novela odohrávajúca sa v budúcom Rusku
  • 2010 - Metelica, (slov. vydanie, Kalligram 2013) - novela o cieli ruského života

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Vladimír Sorokin [online]. Žilinský literárny festival. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. SOROKIN, Vladimír. sme.sk. Dostupné online.
  3. EDWIN, GRASSMEIER. sme.sk, 2002. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]