Ahoj, neviem, či ťa poteším, alebo nie, ale ja som to mala úplne rovnako. Naše štátnice z pediatrie boli moje súkromné peklo - komisia hrozná a otázky ešte horšie, nenávidela som pediatriu :D Ten pocit, že si nič nepamätáš, je úplne bežný, ja som ho mala pravidelne, ale veľmi často to bol iba pocit, a keď sa človek na skúške sústredí, ide to nejako samo. Nemusíš si pamätať všetko, dôležité je proste hovoriť. O niečom. O čomkoľvek.
Obávam sa, že ja nedokážem dávať dobré rady na skúšky, lebo som ich sama nezvládala veľmi dobre, môj stres bol vždy off the charts. Ale niekedy je dobré proste večer pred skúškou vypnúť, radšej ísť spať alebo si pozrieť seriál a trochu si oddýchnuť, to sa potom hlave lepšie rozmýšľa na skúške. A určite treba využívať každý oddych naplno - neučiť sa pri jedle, pri káve a tak.
Určite tam ale choď! Nikdy nevieš, čo sa stane, niekedy proste treba trochu šťastia ;) Ak sa nechceš po škole venovať pediatrii, ber to ako nutné zlo - treba to spraviť a je jedno, ako :D Niekedy sa človek strápni (ako ja na interne), ale spraví to, niekedy to ide so šťastím a ľahko. Moje myšlienky v zúfalstve boli už len také, že musím veriť tomu, že niečo v tej hlave mám, aj keď to tak nevyzerá. (A občas aj komisia pomôže.) V tomto štádiu už treba asi len opakovať, čítať a veriť, že sa ešte niečo na tie vedomosti nabalí.
Budem držať palce, nech to ide čo najlepšie!! 🍀(A teda pardon, že nemám nejakú lepšiu radu.)