Preskočiť na obsah

Čierna Hora

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Čierna Hora pozri Čierna Hora (rozlišovacia stránka).
Čierna Hora
Vlajka Čiernej Hory Štátny znak Čiernej Hory
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Oj, svijetla majska zoro
Miestny názov  
 • dlhý –
 • krátky Црна Гора
Hlavné mesto Podgorica1
42°47′ s.š. 19°28′ v.d.
Najväčšie mesto Podgorica
Úradné jazyky čiernohorčina
Regionálne jazyky srbčina, albánčina, bosniančina a chorvátčina oficiálne používané[1]
Demonym Čiernohorec, Čiernohorka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády 		Republika
Jakov Milatović
Milojko Spajić
Vznik 3. jún 2006
Susedia Chorvátsko Chorvátsko
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Srbsko Srbsko
Albánsko Albánsko
Kosovo Kosovo (sporné)
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
14 026 km² (161.)  
214 km² (1.5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2011)
 • sčítanie (2011)
 • hustota (2011) 		 
620 029
625266
53/km² (121.)
Index ľudského rozvoja (2011) 0,771[2] (54.) – vysoký
Mena euro (€)2 (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		CET/SEČ (UTC+1)
CEST/LSEČ (UTC+2)
Medzinárodný kód ME
Medzinárodná poznávacia značka MNE
Internetová doména .me
Smerové telefónne číslo +382
1Ústava Čiernej Hory deklaruje Cetinje ako tradičné staré hlavné mesto (prijestonica) Čiernej Hory.
2Prijaté jednostranne, Čierna Hora nie je oficiálnym členom eurozóny.

Súradnice: 42°46′00″S 19°13′00″V / 42,766667°S 19,216667°V / 42.766667; 19.216667

Čierna Hora (čiernohor. Crna Gora/Црна Гора, tal. Montenegro [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po špa. Montenegro, angl. Montenegro, nem. Montenegro a pod.)[chýba zdroj] je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodený od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora.

Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu – Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.

Administratívne rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Obec (Čierna Hora)
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Čiernej Hore
Čiernohorské obce

Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po čiernohorsky opština):

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory

Etnická štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Etnická mapa Čiernej Hory, jednotlivé obce podľa majoritného etnika.

Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva.

Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011)[3]:

Krajina Počet %
Čiernohorci 278 865 44,98
Srbi 178 110 28,73
Bosniaci 53 605 8,65
Albánci 30 439 4,91
Moslimovia 20 537 3,31
Rómovia 6 251 1,01
Chorváti 6 021 0,97
ostatní a nezistené 46 201 7,44
Celkom 620 029 100

Jazyková štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Jazyková mapa Čiernej Hory v jednotlivých obciach, 2011.

Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky. Od roku 2004 sa však vykonalo viacero krokov na vytvorenie samostatného jazyka – čiernohorčiny – a podľa Ústavy z roku 2007 je prvým úradným jazykom. Súčasne s ním sa používajú aj srbčina, bosniačtina, gegská albánčina a chorvátčina. Všetky tieto jazyky s výnimkou albánčiny sú vzájomne zrozumiteľné. Podľa sčítania v roku 2011 je poradie jazykov nasledovné[3]:

Jazyk Počet %
Srbčina 265 895 42,88
Čiernohorčina 229 251 36,97
Bosniačtina 33 077 5,33
Albánčina 32 671 5,27
Srbochorvátčina 12 559 2,03
Rómčina 5 169 0,83
Bosniacky dialekt 3 662 0,59
Chorvátčina 2 791 0,45
ostatné a nezistené 34 954 5,65
Celkom 620 029 100

Náboženská štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Náboženská mapa Čiernej Hory v jednotlivých obciach, 2011.

Väčšina obyvateľov sa hlási k pravosláviu, čo je dôsledok vplyvu Byzantskej ríše na Balkáne. Pravoslávni patria do Srbskej pravoslávnej cirkvi. Významný podiel obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia (17,7%), žijúci na územiach osídlených Albáncami, Bosniakmi a Moslimami. V Čiernej Hore žije aj malá rímskokatolícka komunita, patria k nej katolícki (3,5 %) Albánci, Chorváti a niektoré ďalšie menšiny (4,6 %). Náboženská príslušnosť podľa sčítania v roku 2011[3]:

Náboženstvo Počet %
Pravoslávni 446 858 72,07
Islam/moslimovia 118 477
(99,038 islam, 19 439 moslimovia) 		19,11
(15,97 islam, 3,14 moslimovia)
Katolíci 21 299 3,44
Ateisti 7 667 1,24
ostatní a nezistené 25 728 4,14
Celkom 620 029 100
Poznámka: V sčítaní 2011 boli dve oddelené kolonky pre vyznávačov islamu, jedna s názvom „islam“, druhá „moslimovia“. Stojí za povšimnutie, že počet „moslimov“ sa veľmi nelíši od počtu Moslimov podľa národnosti.

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.

Flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Na teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n. m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n. m. vždyzelená vegetácia prechádza do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]
Luxusné turistické stredisko Sveti Stefan

Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory

Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.

Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo o udržaní zväzku so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.

5. júna 2017 sa Čierna Hora stala 29. členom NATO.[4]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora. Národný park Biogradska gora, ktorý sa rozprestiera na 54 km² nedotknutého lesa.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Prístav v Budve
    Prístav v Budve
  • Katedrála sv. Tripuna v Kotore
    Katedrála sv. Tripuna v Kotore
  • Kostol v Perasti
    Kostol v Perasti

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ústava Čiernej Hory. [s.l.] : WIPO, 19. október, 2007. Dostupné online. Jazyk a abeceda Article 13.
  2. ↑ Human Development Report 2011 [online]. United Nations, 2011, [cit. 2011-11-05]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v Čiernej Hore 2011 [online]. Monstat, [cit. 2011-07-12]. Dostupné online.
  4. ↑ KERN, Miroslav. Čierna Hora sa oficiálne stala 29. členským štátom NATO [online]. TASR, 2017-06-05, [cit. 2017-06-05]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna Hora

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montenegro na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Čierna_Hora&oldid=7860308“