Biographical Methods

s search for democracy: on the autobio of a Dutch academic specialist on worker self-management (interview, pp. 95 -109) EN Peter Waterman, Social movement auto/biographies: a rough guide to sources and resources (bibliography, pp. 110 -149) EN Interface: a journal for and about social movements Contents Volume 8 (2): i -iv (November 2016) ii Indira Palacios-Valladares, Protest communities and activist enthusiasm: student occupations in contemporary Argentina, Chile and Uruguay (P, pp. 150 -170) EN Laurence Cox, Researching transnational activist lives: Irish Buddhists and the British Empire (research note, pp. 171 -183) EN

Writing scientific biographies evokes the problem of representativeness or of integrating the single case into more general questions of scholarly interest. The establishment of a link between micro and macrolevels inspired the present paper, which attempts to conceptualize the link between the individual biographical case and more general questions via the concept of microhistory. Microhistory does not present an easy solution to this problem, but it can generate sensitivity for the epistemological problems and narrative pitfalls of the biographical genre
After presenting a brief overview of the methodological foundations of microhistory, I evaluate publications on German sweets manufacturer Gebrüder Stollwerck AG as examples of microhistories of globalization and of kinship in entrepreneurial families. In a third step, I examine the specifics of entrepreneur biographies, paying particular attention to their narrative structure, as they tend to explain developments from within the black box of the entrepreneur or his family. There exists a broad spectrum of research questions that may go way beyond the chronological sequence of a biographical subject’s life course.
I suggest avoiding the pitfalls of the biographical method by linking the life of the subject to a reference value, to a research question that, in the best case, provides an experimental cardinal point outside of the object of study. In this sense, biographies — as well as case studies on companies — can be understood as microhistories of X.

Васильева Е.В., Стрельникова А.В. БИОГРАФИЧЕСКАЯ ПАМЯТЬ ГОРОДСКИХ СЕМЕЙ: ОПЫТ АНАЛИЗА ФОТОАЛЬБОМОВ // Вестник РГГУ. Серия: Философия. Социология. Искусствоведение. 2012. № 2 (82). С. 288-304.
В статье проанализированы возможности изучения биографической памяти горожан на примере трех семейных поколений. Авторы рассмат-ривают семейные фотоальбомы как перспективный источник социоло-гических данных, который позволяет изучить механизмы ретрансляции событий, значимых для семейной истории. Также в статье описываются методические приемы работы с фотоальбомами и нарративами о фото-альбомах. Авторы анализируют контексты создания тех или иных фото, специфику их хранения, особенности нарративов о фотографиях. Ключевые слова: фотоальбом, городские семьи, биографическая память, методология анализа данных.

La trajectoire d’Albert Widders, Aborigène australien, permet d’historiciser le modèle ségrégatif qui a dominé le Sud-Est de l’Australie au XXe siècle. Sa vie semble en effet avoir été coupée en deux par l’apparition d’un ordre ségrégatif. Né dans les années 1840, Albert était, dans la première partie de sa vie, assez bien intégré au monde des colons blancs, au point d’épouser une femme européenne. Suite à l’effondrement de son mariage, il a cependant quitté la région et formé une nouvelle famille, cette fois avec une femme aborigène. De ces deux mariages sont issues deux « branches » d’une famille – l’une dans le monde aborigène, l’autre dans le monde « européen » – dont les destins sociaux contrastés permettent d’appréhender avec un regard nouveau les transformations des relations raciales en Australie du Sud-Est, marquées par l’avènement, au XXe siècle, d’une dichotomie rigide séparant « Noirs » et « Blancs ».

В статье на основе глубинных биографических интервью рассматриваются проблемы социального исключения пожилых людей, ограниченных в возможностях передвижения. В качестве основного аспекта выбрано биографическое измерение, чувствительное к поколенческим особенностям самопонимания пожилых людей старшей возрастной группы. В статье выдвигается тезис о том, что наличие биографического опыта переживания войны, голода, лишений, плена, смертельной опасности накладывает отпечаток на общий уровень потребностей пожилых людей, в том числе на желание оставаться включенными в социальную жизнь.

«¿Yo qué gano con esto?» Esas fueron las palabras del chico cuando le dije que quería escuchar su historia educativa, pero la promesa de conversar sobre su vida resultó más que suficiente. La medida de aislamiento en la celda del reformatorio le volvía loco, en realidad, llevaba años aislado. Un educador me contó que habría necesitado un maestro que lo escuchara… Así empezó a contarme sus avatares: «Yo he vivido demasiado para la edad que tengo. Tengo 17 años y me llamo José».

Durante las siguientes semanas, José Medina me habló de su padre, de cómo aprendió a leer en la cárcel y de su relación con el alcohol. Me contó que su madre casi siempre había limpiado en casas de señoras, que su barrio no era de señoritos, que le expulsaron del colegio por las junteras que tenía y por la fama, que acaba pesando demasiado. Me habló de maestros sin rostro, de asignaturas sin sentido, de vidas en la calle, de robos y drogas… Me regaló algunas lecciones de sinceridad, de buen corazón, de valentía, resistencia y sueños.

Estas páginas recuperan aquellas sobrecogedoras narraciones. No cuenta con sesudas elaboraciones teóricas, sino con la valiosa experiencia de un chico real que desmonta con sus vivencias algunas ilusiones y falacias que imperan en la sociedad. El protagonista se abre en canal para que otros podamos entender que la escuela fabrica el fracaso escolar, y que ha de cambiar para construir justicia social y liberar a las personas de sus situaciones de opresión y exclusión. El formato biográfico del texto, el lenguaje cotidiano que utiliza, y la trepidante y compleja vida del protagonista hacen que esta obra sea de interés para cualquier persona interesada por la infancia, y de gran utilidad para estudiantes e investigadores de cualquiera de las ramas educativas, la sociología y la psicología. Unas páginas que no dejan indiferentes y nos invitan a luchar por las personas.

Artykuł ma na celu sportretowanie szczególnej grupy nowych mieszkańców wsi: osób, które po 1989 roku kupiły dawny dwór lub pałac ziemiański i traktują go przede wszystkim jako dom prywatny. Bazując na 17 wywiadach z 19 osobami, autorka szuka cech wspólnych łączących rozmówców, analizując ich doświadczenie biograficzne i funkcjonowanie jako właścicieli obiektu zabytkowego. Przedstawia ich motywacje, styl życia, postawy wobec ziemiańskiego dziedzictwa oraz członkostwo w szerszych środowiskach związanych z etosem ich grupy. Teoretyczną podstawę tekstu stanowią badania biograficzne, studia nad stylem życia i etosem.
This article aims at sketching a collective portrait of a particular group of new countryside inhabitants: these are people who, after 1989, bought a mansion or a palace once belonging to the landed gentry with an intention to live there. The article’s theoretical
approach owes to biographical research as well as to the studies of lifestyles and group ethos. On the basis of the material from 17 interviews with 19 research participants, the author sets out to establish these persons’ shared traits and analyzes their biographical
experience and daily routines of being owners of the heritage sites. The analysis centers on their motivations, lifestyle, attitudes towards the gentry heritage and membership in the wider circles that relates to the ethos of the group.

Die Beiträge des Bandes stellen biografieanalytische Projekte und Perspektiven vor, welche die systematische Kombination von Methoden, Daten oder Theorien nutzen. Diese Anwendungen von Triangulation werden als gegenstandsangemessene Zugänge zu konkreten Forschungsfragen reflektiert. Dies bietet sowohl einen Beitrag zur intersubjektiven Nachvollziehbarkeit von biografieanalytischer Forschungspraxis als auch zur Debatte um Triangulation in der qualitativen Sozialforschung.

The main purpose of this article is to discuss the achievements of biographical research at the Institute of Social Economy of the Warsaw School of Economics, with particular emphasis on the memoirs of the unemployed. The article has three parts: (1) a short introduction to memoir-related research in Poland, (2) a description of the memoir competitions organized by the Institute of Social Economy, and (3) a more detailed discussion of competitions involving the memoirs of the unemployed in the 1930s, at the turn of the century, and in 2017. One of the main conclusions the authors draw is that biographical materials, despite their great potential, are relatively rarely used by social researchers.

Posłuszny, Ł., Kubicki P. (2019). Pamiętniki bezrobotnych w zbiorach Instytutu Gospodarstwa Społecznego: Historia, charakterystyka i potencjał badawczy, „Kultura i Społeczeństwo” nr 1 (63), s. 95-104.

I Am Man is a collection of philosophical reflections and poems on gender difference. It combines biographical experiences, philosophy, feminist thought, literature and art to reveal the interlinkages of language, body and being. The book explores the theoretical position of gender skepticism; specifically, the beliefs that gender does not exist and that gender is invisible (“I do not see gender”). Composed as a space with forty-six imaginations, I Am Man addresses the historical and cultural dominance of the idea of Man as the universal, as the invisible default-rule. The reflections, poems and exhibits represent the creative act of imagining the being and doing of man when one has biographically always identified as woman. Inspired by art and literary works and by the philosophical polemics about gender of Jacques Lacan, Joan Copjec, Audre Lorde and Judith Butler among others, the book represents an expressive and creative approach to investigating how gender manifests in the world. I Am Man invites us to playfully and critically question gender identity and the power of words.

В статье анализируется опыт, накопленный отечественной наукой при подготовке персональных энциклопедий. Основное внимание уделяется энциклопедическим трудам, посвященным русским писателям. Рассматривается структура биографических статей, которые состоят из трех блоков: заголовочного комплекса, основной части и библиографии. В соответствии со структурой биографические статьи энциклопедий можно разделить на несколько групп: о современниках главного героя; о людях, живших ранее его и оказавших влияние на его жизнь и творчество; о тех людях, которые стали продолжателями его традиций, занимались изучением и популяризацией его жизни и деятельности; о родственниках; о людях, посвятивших свою жизнь изучению и популяризации деятельности главного героя.

En este trabajo se analiza un corpus de relatos de vida de los alumnos del Máster Universitario en Formación del Profesorado en Educación Secundaria Obligatoria y Bachillerato, y Formación Profesional impartido en Ecuador durante el curso académico 2014/2015. Más allá de su condición de alumnos del citado Máster, los autores de los relatos sitúan en el eje de sus narrativas su condición de docentes en ejercicio y su pasado como discentes en distintos niveles educativos. El trabajo también reflexiona sobre el contexto de producción de estos relatos de vida y sobre las posibilidades metodológicas del enfoque biográfico para la antropología de la educación.
This paper analyzes a corpus of life stories from the students of the Master's Degree in Teacher Training in Secondary Education and Professional Training taught in Ecuador in the 2014-2015 the academic year. Beyond their status as students of the Master's Degree, the core of their narratives is their teaching at present as well as their own past as learners at different educational levels. The paper also reflects on the context for the production of these life stories,and the methodological possibilities of the biographical approach in the anthropology of education.

Perceiving social media activity as performance, the traditional approach to social media studies, explains a series of motives behind such activities: the construction of an online persona, the use of the medium as a stage for this construction and the role of others in the spectacle (both as actors and audience). It does not encompass, however, the textual aspect of it. On the other hand, an authorship approach to the topic could help us to understand the actual tools for the construction of goffmanean's character or persona. With Goffman's approach it is possible to answer questions regarding the motivation for writing in social media. Finally, Foucault's ideas on the very act of writing in ancient Greco-Roman society will help to understand the effects of writing in that society. Combining these fields, an interdisciplinary approach hopefully may shed light on the purposes and consequences of writing in social media.

This article examines how women present a moral self in relation to public norms that constitute`good' motherhood.Thefocus of this article is on two types of written life story: first, those written by mothers who express a past or current wish to divorce and, second, those written by lone mothers.The life stories offer insights into how individuals account for their actions in situations where they face the moral dilemma of clashing ethical norms — care for self and care for children — and how individuals with a `spoiled identity' manage a moral presentation of self. The article concludes by critically examining the consequences of using written life stories rather than face-to-face interviews as data in a study of the moral tales that individuals tell.

The author deals with the methodology of biographical genre what is an absolutely ignored theme in Slovakia. He tries to answer the question in what way is the performance of an individual socially conditioned. His article is based on an analysis of the book of Lucien Febvre Le problème de l´incroyance au 16e siècle, La religion de Rabelais; the Pierre Bourdieu's article L´illusion Biographique; the book Saint Louis by Jacques le Goff; as well as methodology of approach of Jean Lacouture's. Then author analyses a specific case – how the home environment influenced development of political views of M. R. Štefánik which can be considered rather conservative. Štefánik's attitude to democracy was to a big extent determined by his home environment what means that it did not depend on his autonomous decision only. In the end of his article, the author points out to the ambiguous attitude of Štefánik's collaborators from the Czecho–Slovak resistance as for his cult. On the one hand they strongly supported it but on the other they conducted a whispering campaign against him and as a matter of fact, in favour of themselves.

Biography of Carl von Thieme. Did you know that Allianz was founded in 1890 by Carl von Thieme and Wilhelm von Finck, who also founded the Munich Re? Carl von Thieme was a popular trained insurance specialist in the last third of the 19th century and is a recognized insurance in Imperial Germany.

je v spomienkach pamätníkov, ale aj v dobových dokumentoch často označovaný za človeka s mimoriadnym šarmom a s charizmou, ktorý vedel ľahko a rýchlo očariť pomerne veľké množstvo ľudí. Takto ho opísal Edvard Beneš. "Byl v něm kus genia, jako bývá v intuitivních lidech, byl nevyrovnatelným causerem ve společnosti, maje značnou zkušenost životní a maje za sebou své zajímavé cesty do různých dílů světa jakož i svá studia a práce astronomické. To mu také často otevíralo přístup do různých společností. Vlivu svých přátel dovedl dobře využít pro naše politické cíle. Jako vědec byl Štefánik typem vědce -umělce, vědce -romantika, vědce -básníka. Neměl smyslu pro důkladné, dlouhé knižní práce, suchou vědeckou methodou sepsané. Odešel na dlouhé cesty, provedl zajímavá praktická zkoumání, vynašel při tom zcela mimochodem celou řadu nových věcí, nepadajících do jeho oboru, a pak napsal o celé dlouhé své cestě několikastránkovou zajímavou správu." 1 Neviem, či možno Štefánikove vedecké správy označiť za zaujímavé, ale E. Beneš poukazuje pri jeho úspechoch nielen na umenie správať sa v spoločnosti, ale aj na dôležitosť jeho samotnej rozmanitej činnosti. Lev Sychrava spomínal, že Štefánik dokázal veľmi zaujímavo rozprávať svoje zážitky. "Bylo na něm viděti, že nečiní nároku na uvěření doslova, ale každý věděl, že za jeho vyprávěním je opravdu ohromné bohatství zážitků a zkušeností." 2 Z oboch týchto svedectiev možno vyrozumieť, že bohaté životné skúsenosti v rozličných oblastiach a najmä ich zaujímavé prezentovanie vo vyššej spoločnosti Štefánikovi slúžili pri jeho presviedčaní a pri získavaní si náklonnosti vplyvných ľudí. Svoje slová musel však dokazovať aj skutkami, inak by jeho výnimočná pozícia v rámci francúzskej spoločnosti dlho nevydržala. Na nasledujúcich riadkoch analyzujem jeho misiu a aktivity v Ekvádore, ktoré nám poslúžia ako akási sonda na osvetlenie Štefánikovej činnosti. Štefánikova misia v Ekvádore v roku 1913 mala viacero rozmerov. Na ilustráciu uvádzam jeden šifrovaný telegram, ktorý nám všeobecne hovorí o jeho úlohách a poukazuje na chúlostivý charakter misie. "Kábelogram adresovaný do Guayaquilu: X pracuje pre Vás. Odporúčame Vám čo najdiskrétnejšie vystupovanie, dokonca aj s francúzskym chargé d * Štúdia vznikla v rámci projektu VEGA 2/0127/12 Biografia ako historiografický problém. Teoretické prístupy, interpretácie a písanie biografií v slovenskej, českej a francúzskej historiografii a bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0628-11. Tento text je upravenou verziou štúdie, ktorá vyšla pod názvom Vedec -cestovateľ, alebo agent francúzskej vlády? (Predvojnové aktivity M. R. Štefánika) v Historickom časopise, roč. 56, 2008, č. 3, s. 443 -459. 1 Archiv Ústavu T. G. Masaryka, f. E. Beneš IV/1, inv. č. 248, článok M. R. Štefánik, s. 29. 2 SYCHRAVA, Lev. Z mých vzpomínek na Štefánika. Praha : O. Girgal, 1929, s. 13. ´affaires. Vypracujte správu o aktuálnej finančnej situácii, o najnovšom vývoji rozpočtu, obchodu, priemyslu, o Galapágoch. Vysvetlite budúcnosť Ekvádora po otvorení Panamského prieplavu. Pošlite nám správu o korešpondencii X na našu adresu." 3 Určil som štyri oblasti, v ktorých sa Štefánik v Ekvádore angažoval: 1. Galapágy a francúzske geopolitické záujmy; 2. obchod a ekonomika; 3. meteorológia; 4. bezdrôtová telegrafia. Treba však pripomenúť, že mnohé jeho aktivity mali širší dosah ako iba na jednu krajinu a väčšinou boli súčasťou rozsiahlejších plánov. Galapágy a francúzske geopolitické záujmy Roku 1893 americký historik Frederick Jackson Turner vyhlásil, že dobývanie západu je skončené. Už niekoľko desaťročí požadoval významný prúd americkej verejnej mienky, aby Spojené štáty americké začali dobývať ďalšie pozície -aby sa zaradili medzi svetové mocnosti. 4 Dôvody týchto požiadaviek boli jednak ideologické a jednak materiálne. Americký priemysel, ktorého produkciu dovtedy absorboval najmä domáci trh, si potreboval zabezpečiť nové odbytiská. Prívrženci expanzie však disponovali mnohými inými argumentmi: Alfred Mahan poukázal na dôležitosť námorných oporných bodov; teoretici politológie, presvedčení o nadradenosti amerických inštitúcií, hlásali, že USA majú povinnosť rozširovať ich liberálne a demokratické koncepty myslenia medzi národmi, ktoré si nedokázali zabezpečiť vyhovujúcu formu vlády; protestantské misie pripomínali morálnu zodpovednosť voči autochtónnemu obyvateľstvu v Tichomorí. V podstate tento imperializmus vyplýval viac z mentality než z naliehavých ekonomických či strategických potrieb. 5 Po španielsko-americkej vojne z roku 1898 Spojené štáty prestali byť veľmocou zameranou na seba. Theodore Roosevelt pridal roku 1904 k známej Monroeovej doktríne dodatok, ktorý dali USA právo na intervenciu v Latinskej Amerike. 6 Zahraničná politika USA mala odvtedy za cieľ upevniť ich nadvládu v Strednej Amerike a rozšíriť kontrolu na Južnú Ameriku na úkor európskych mocností. 7 3 "Câble adressé à Guayaquil : X travaille pour vous. Nous vous recommandons la plus grande discrétion avec entourage et même avec chargé d´Affaires de France. Faites un rapport sur situation financière actuelle, situation budgétaire la plus récente, commerce, industrie, îles Galápagos. Expliquer avenir Equateur après ĺ ouverture Canal de Panama. Envoyez-nous le rapport correspondance X à notre adresse." Slovenský národný archív, Bratislava (SNA), OF: M. R. Štefánik, č. kart. 35, inv. č. 1083. 4 ZORGBIBE, Charles. Histoire des relations internationales. Du système de Bismarck au premier conflit mondial 1871 -1918. Tome I. Paris : Hachette, 1994, s. 129. 5 RENOUVIN, Pierre. La crise européenne et la Première Guerre mondiale (1904 -1918). Paris : PUF, 1969, s. 26. 6 MANIGAT, Leslie. L´Amérique latine au XX e siècle 1889 -1929. Paris : Seuil, 1991 (prvé vydanie 1973), s. 364. 7 RENOUVIN,c. d., s. 26. 2 Keď hovoríme o geopolitickom rozmere Štefánikovej misie, nemožno vynechať polohu Galapágov. Súostrovie sa nachádzalo priamo na ceste zo San Francisca do Callaa (Peru) a do Valparaisa (Čile). Jeho strategická hodnota vzrastala prerazením Panamského prieplavu, keďže po jeho otvorení sa Galapágy ocitli na ceste do Austrálie a na Nový Zéland. 8 Američania chceli ostrovy kúpiť alebo si ich prenajať na 99 rokov pre ich strategickú polohu, mali im slúžiť ako budúci oporný bod ich flotily. Ekvádorská vláda potrebovala peniaze, aby ukončila občiansku vojnu a rozpútala vojnu s Peru. Všetky americké návrhy však narazili na odpor ekvádorskej verejnej mienky. 9 O otázke ostrovov rokoval Ekvádor bez úspechu s Francúzskom, Nemeckom, s Veľkou Britániou aj s Čile. Američania sa zaujímali o prekopanie Panamskej šije a odkúpili práva patriace francúzskej spoločnosti. Na nesúhlas Kolumbie, ktorej toto územie patrilo, Roosevelt podnietil v novembri 1903 revolučné hnutie v Paname, ktorému poskytol účinnú námornú podporu. Odtrhnutie novej Panamskej republiky trvalo len tri dni. Ochrana kanála viedla Spojené štáty do čoraz hlbšieho zapájania sa do vnútorných záležitostí Antíl a Strednej Ameriky. 10 Pochopiteľne, USA teda nehodlali prenechať taký významný strategický bod ako Galapágy žiadnej inej mocnosti. Hneď ako jedno francúzske konzorcium zamýšľalo získať súostrovie, dali francúzskej strane na známosť, že ich postoj v marockej záležitosti bude závisieť od konania Francúzov v Ekvádore. Francúzsko teda oficiálne deklarovalo, že nemá záujem o tieto ostrovy. 11 Po snahe japonskej vlády vybudovať v Mexiku námornú základňu schválil Senát USA uznesenie Henryho Cabota Lodgeho, v ktorom sa uvádzalo, že nijaká neamerická spoločnosť ani asociácia nemôže vybudovať prístav, ktorý by ohrozoval spojenie alebo vojenskú bezpečnosť Spojených štátov. 12 Je teda zrejmé, že USA si veľmi chúlostivo strážili svoju nadvládu v regióne.

Artykuł ten poświęcony jest specyficznej formie dokumentu osobistego jaką jest blog, czyli dziennik prowadzony w Internecie. W pierwszej części artykułu przedstawiam budowę bloga, funkcje społeczne, jakie może pełnić, a także relację autor -czytelnicy. Następnie omawiam kwestię upływu czasu w przestrzeni blogowej oraz zagadnienia związane z pisaniem dziennika publicznie: kreowanie tożsamości, anonimowość, towarzyskość, narcyzm czy regularność prowadzenia zapisków. W końcowej części artykułu prezentuję blogi konstruowane wokół jednego wątku tematycznego. W podsumowaniu sugeruję, że blog jest pewnego rodzaju hybrydą, niemniej zasługuje on na zainteresowanie ze strony badaczy.

In diesem Beitrag befasse ich mich mit ethischen Herausforderungen der Biografieforschung am Beispiel eigener Erfahrungen im Rahmen einer Studie im Feld der politischen Partizipation. Im ersten Teil diskutiere ich grundsätzliche ethische Fragen der Biografieforschung, die mit der Erhebung und Auswertung von biografisch-narrativen Interviews einhergehen. Im zweiten Teil des Beitrages werden exemplarisch forschungsethische Aspekte und Probleme skizziert, die im Verlauf der Feldforschung aufgetreten sind und die Prämissen einer rekonstruktiv vorgehenden Biografieforschung herausfordern. Dazu gehören die informierte Einwilligung als dialogischer Prozess sowie die Anonymisierung und Rückmeldung von biografischen Daten in einem hochsensiblen Feld. Abschließend gehe ich der Frage nach, welche Möglichkeiten und Grenzen das Format der Forschungswerkstatt für die Reflexion von ethischen Fragen in der Biografieforschung bietet.

Research Ethics in Biographical Research: Challenges in the Field of Political Participation.

Abstract
In this article, I am dealing with ethical challenges in biographical research drawing on my research experiences in the context of a study in the field of political participation. In the first part, I discuss general ethical questions in biographical research related to the collection and the analysis of biographical narrative interviews. In the second part, I sketch specific ethical aspects and problems that arose from the research process and that challenge the premises of reconstructive biographical analysis. Among these are informed consent as a dialogical process, the anonymization of biographical data, and the reporting back of biographical data in a highly sensible field. I conclude by discussing the possibilities and limits of the research workshop setting for the reflection of ethical questions in biographical research

Rather than preserving original objects, the conservation of contemporary art should be thought of as managing change. This raises the question of how to theoretically capture the variability of the work without losing the sense of its artistic identity. The researchers participating in the interdisciplinary project New strategies in the conservation of contemporary art propose to use a biographical approach to investigate and compare the histories of artworks, both before and after they enter museum collections. In this paper the authors claim that not only do decisive turning points in an artwork’s life occur at other moments than those conventionally recognised, but moreover, that they are made up of various and diverging timelines, to be mapped as a river’s trajectory.

Human interest stories or case studies aim to highlight a specific development issue from one person’s (or group of people’s) perspective. They are useful as qualitative background to monitoring and evaluation, for organisational learning and programme learning, for campaigns and media communications, and for funding and marketing departments looking for story leads. Their power lies in their ability to bring issues to life, showing the link between ‘macro’ policy questions and the ‘micro’ impacts these have on people’s lives.Their personal quality helps the reader or viewer to connect with, and de-mystify complicated issues, such as global trade or HIV/AIDS. They create a bond of empathy and understanding based on a shared humanity. As a result, they have the potential to reveal a complex picture of a certain socio-economic or political reality by depicting one experience of it.

There are several ways in which to recognise an auto-representational drive in the oeuvre of French artist Yves Klein. The possibility of an autobiographical reading of Klein’s oeuvre is therefore without dispute, especially in the cases of his paintings and theoretic writing. Here I argue that the IKB series (usually known as “the blue monochromes”) is a series of auto-portraits. Indeed, I suggest that this interpretation is more coherent with Klein’s motivations and richer in consequences for a theory of auto-fiction.

Resumen: Este texto expone el fenómeno de transfiguración que se ha ido desvelado durante el desarrollo de una investigación biográfico-narrativa con docentes colombianos y españoles. Se ha observado que dicha transformación se produce en la persona cuando narra sus experiencias, moldeando el recuerdo y alterando una realidad vivida. Esta alteración en la percepción de los recuerdos puede transformar profundamente a la persona y brindar la posibilidad de reescribir la historia vital. El propósito de la investigación es el profundo conocimiento de las experiencias significativas de un grupo de participantes mediante la autobiografía y la biografía. El desarrollo del proceso autobiográfico expuso este fenómeno subyacente y simultáneo de transformación que se origina cuando narra la propia vida y recuerda las experiencias que han sido significativas a lo largo de su existencia. La investigación emplea una metodología cualitativa mediante autobiografías escritas, entrevistas en profundidad y conversaciones biográficas. Abstract: This text presents the phenomenon of transfiguration that has been revealed during the development of a biographical-narrative research with Colombian and Spanish teachers. It has been observed that this change occurs in the person when he narrates his experiences, shaping the memory and altering a lived reality. This alteration in the perception of the memories can profoundly transform the person and give the possibility to rewrite the life history. The purpose of the research is the deep knowledge of significant experiences of a group of participants through autobiography and biography. Autobiographical development process and simultaneously exposed the underlying phenomenon of transformation that occurs when narrates the life and remembers the experiences that have been significant throughout its existence. The research uses a qualitative methodology through written autobiographies, interviews and biographical conversations. Introducción l fenómeno subyacente en la autobiografía que ha emergido a partir de los estudios preliminares y la trayectoria de la investigación biográfico-narrativa que se desarrolla con docentes españoles y colombianos, insta a postular a la autobiografía como un acto intimo que permite comprender la realidad vivida y que puede llegar a modificar la percepción sobre la propia existencia, transformando la denominada conciencia de sí. Durante el proceso de narración autobiográfica se ha sido testigo y parte de una (de)construcción íntima en cada uno de los y las participantes. Este fenómeno simultáneo, al que se denominará acto autobiográfico se fue desvelando como un producto esencial del propio proceso de investigación. En la mayoría de los estudios biográficos-narrativos la entrada y salida al campo es un continuo ir y venir debido a la necesidad del análisis paralelo de los datos. Este devenir es, en sí mismo, un movimiento entre la subjetividad y la intersubjetividad, que en este caso permitió observar cómo al narrar la propia vida los y las participantes manifestaron comprender su trayectoria vital al distanciarse de las experiencias vividas y reescribir su historia. Al hablar de la conciencia de sí mismo se hace visible el referente ontológico de la experiencia humana. El ser humano elabora su interpretación de la realidad a partir de las experiencias, es decir que construye su visión del mundo cuando interactúa con él y es mediante la reelaboración de la propia experiencia que podemos dibujar otras formas de construcción de una realidad. La experiencia humana ha atraído a hombres y mujeres para su estudio desde diferentes disciplinas. La experiencia en Kant (1724-1804), es una especie de conocimiento que requiere entendimiento de las impresiones sensibles (Kant, 1999, A1). Para Hegel (1807), el concepto de experiencia se expresa E Revista Internacional de Humanidades Médicas Volumen 5, Número 2, <http://tecnociencia-sociedad.com/revistas/>, ISSN 2254-5859

Qui manquerait une porte ? Ainsi parlait Aristote de la vérité pour dire qu'elle est immanquable, alors que paradoxalement il est impossible de l'atteindre absolument. Ces études ont en commun de partir pragmatiquement du constat que le principal obstacle à une théorie de la biographie comme genre littéraire distinct est le préjugé moderne que tout est fiction, ou à tout le moins que toute écriture en relève nécessairement. Sitôt cette vérité énoncée, on voit bien que c'est une évidence et que pourtant elle est fausse. Ce paradoxe, qui est aussi celui du menteur, ouvre une brèche où s'engouffre comme un courant d'air la possibilité d'un regain de l'expérience esthétique littéraire. En effet, la biographie nous interpelle autrement que la fiction parce qu'elle est véridiction, parce qu'elle est volonté de dire vrai. En cela, elle est comme la vie une bataille toujours perdue d'avance, mais où se livrent parfois de beaux combats. Bibliothèque de Littérature générale et comparée N o 162

"…az nem úgy megy, hogy nyugodtan felidézzük a múltat, sétálgatunk benne, tárgyilagosan mérlegeljük. Nem, a jelen mindig agresszív, az élet alkonyán is, és az a minél jobban kialakított, kiművelt, szigorúan meghatározott, önnön expresszivitásának teljébe lépett jelen-élet azért merül alá az ősidők zavarosába, hogy csak azt halássza elő, amire szüksége van ahhoz, hogy még jobbá egészítse ki mostani formáját. Lehet, nem is annyira emlékezetembe idézem, mint inkább felfalom a múltamat, én -aki olyan vagyok, amilyen most vagyok -kisajátítom önmagam." Witold Gombrowicz Közel száz év nem volt elég ahhoz, hogy a társadalmi emlékezet megismerése paradigmatikus kutatássá váljon: "alulszervezett, középpont nélküli tudományterület" maradt (Olick -Robbins 1999). A társadalmi emlékezet -miután kulturálisan mélyen meghatározott és létezésének alapfeltétele egyéni hozzáállások tömeges összejátszása -makacsul ellenáll a rendszerezésnek, s ha ez mégis sikerülne valami módon (mint például Pierre Nora és munkatársai nagy vállalkozásában), az adaptációnak mindenképp (Nora 1999). 1 Amikor működésbe lép, gondot okoz a történészeknek, mert nem hordoz történetileg elfogadható információkat, hiszen nem lineáris, és nem a történettudomány oksági összefüggéseit követi. Sokszor "hamisan" idézi fel a történelmet -így aztán a történészek leginkább a hagyományok és ünnepek felől tudják megközelíteni. Gondot okoz a szociológusoknak is, mert csak nehezen és hiányosan osztályozható, mérni pedig egyáltalán nem lehet. Ráadásul az a sajátossága, hogy érzelmeket gerjeszt, e tudományban szinte értelmezhetetlenné teszi,: a szociológia tehát elsősorban a társadalmi intézményekben megjelenő emlékezetgyakorlatok és -politikák feltárásában jeleskedik. De gondot okoz az antropológusoknak is, mert az általuk előszeretettel különválasztott három megismerési szint, a reprezentáció, a performansz és a narráció a társadalmi emlékezetben vadul keveredik. Az emlékezet paradigmatikus megismerésében a legkönnyebb dolga talán a művészettörténetnek és az irodalomtudománynak volna, hiszen e kettő nem magát az emlékezetet, hanem annak csupán egy ábrázolatát tartja a kezében, melyet aztán a saját ikonológiai, illetve irodalomtudományi módszereivel elemez. Ezzel azonban el is veszett a lehetősége arra, hogy magát a társadalmi emlékezetet értelmezze. A társadalmi emlékezet végül gondot okoz legjobb ismerőinek, a 1 Nora és munkatársai munkájának magyarországi megismertetésében múlhatatlan érdemeket szerzett fordítója, K. Horváth Zsolt (K. Horváth 1999). Mindazonáltal a lieu de mémoire fogalma úgy honosodott meg nálunk, hogy a bevezetőn kívül mindmáig nem készült fordítás a hatezer oldalnyi, hét kötetre rúgó szövegfolyamból.